tag:blogger.com,1999:blog-6719644090793934562024-03-13T21:47:43.772+01:00CRÓNICAS DE ARTEIXO...un lugar para arteixearXabier Maceirashttp://www.blogger.com/profile/02249218509505260903noreply@blogger.comBlogger618125tag:blogger.com,1999:blog-671964409079393456.post-57746821392048929172024-03-12T19:47:00.006+01:002024-03-12T22:46:39.431+01:00O CUARTEL VELLO DA GARDA CIVIL<p style="text-align: justify;"> <span face=""carlito" , sans-serif"><span style="font-size: medium;">Se
nacestes no Arteixo de antes de 1990 seguramente que lembrades o vello cuartel
da Garda Civil, sobre o cal agardamos que nos contedes algunha historia. Se viñestes ao mundo posteriormente, ou en todo caso se levades pouco tempo vivindo na capital municipal, é probable que nunca oísedes falar daquel vetusto edificio ao que lle dedicamos as <i>Crónicas de Arteixo</i> desta semana. Esta é a súa historia.<br /></span></span></p>
<div align="justify" style="font-style: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
</div>
<table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjOv6FUduQiuPaq97sPDkn8ZVOp4jYpDOXpmIYbah6uubpK2bRABM2WAGL6xLkKqR1rBA9lRXdmYVHR9oVYafd7PUmSQ4faUPZQga17RSJZ5SiRSfjQyHLfpqW3nf-xna_dBf2oELrrVpk6/s1600/Garda+civil+Arteixo.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="613" data-original-width="960" height="204" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjOv6FUduQiuPaq97sPDkn8ZVOp4jYpDOXpmIYbah6uubpK2bRABM2WAGL6xLkKqR1rBA9lRXdmYVHR9oVYafd7PUmSQ4faUPZQga17RSJZ5SiRSfjQyHLfpqW3nf-xna_dBf2oELrrVpk6/s320/Garda+civil+Arteixo.jpg" width="320" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Imaxe dos anos 50 do cuartel vello (Cortesía de Manuela González Cadórniga)<br /></b></span></td></tr>
</tbody></table>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span face=""carlito" , sans-serif"><span style="font-size: medium;"> As
primeiras informacións que temos do cuartel da Garda Civil de
Arteixo datan do 10 de xuño de 1890, día no que aparece
publicada a seguinte carta:</span></span></div><blockquote style="text-align: justify;">
<span face=""carlito" , sans-serif"><i>Sr.
Director de La Voz de Galicia.</i></span></blockquote>
<blockquote style="text-align: justify;">
<span face=""carlito" , sans-serif"><i>Mi
apreciable amigo: En varios números de su distinguido periódico, he
visto que se ocupa de la imprescindible necesidad de aumentar en
Galicia la fuerza del benemérito Cuerpo de la Guardia civil, que si
se quiere, en cada parroquia de aldea debiera haber una pareja, con
lo que se evitaría el cúmulo de daños y delitos, tan frecuentes y
comunes, que apenas las autoridades necesitan otra ocupación sinó
la de formar causas a reos de delitos de todas clases.</i></span></blockquote>
<blockquote style="text-align: justify;">
<span face=""carlito" , sans-serif"><i>Dicho
queda que en obsequio a la tranquilidad de los honrados habitantes,
sería conveniente una pareja en cada parroquia, en aldeas tan
diseminadas; pero siquiera un cuartel de cuatro o cinco individuos
del Cuerpo en cada capital de distrito, y no puestos que distan de
seis a diez leguas de circunferencia, como el que existe en la villa
de Carballo, que con las órdenes del Ayuntamiento y del Juzgado del
partido, que tienen que cumplir, mientras esto hacen, en que ocupan
lo más del tiempo, los distritos del partido, como Coristanco,
Puenteceso, Cabana, villa de Lage y villa de Malpica, están en sus
extensas parroquias sin resguardo alguno; sólo en el distrito de
Laracha hay otro puesto, que de paso quizá viene por aquí cuando
conduce presos, que no es contínuo, y mientras este distrito de
Arteijo se halla sin un puesto, motivo por el cual y por puro miedo,
están más de treinta y tantas casas en el balneario de este pueblo
inhabitadas durante nueve meses del año, que solo se abren cuando el
concurso de bañistas, por dos o tres meses de verano, quedando
cerradas por los nueve meses de invierno restantes, temiéndose a los
rateros y aun a los criminales, en perjuicio de los propietarios que
pagan la contribución al Estado, sin percibir como debieran los
alquileres.</i></span></blockquote>
<blockquote style="text-align: justify;">
<span face=""carlito" , sans-serif"><i>La
necesidad de un cuartel y puesto de Guardia civil en este pueblo de
Arteijo es absoluta, y también lo es un puesto en cada capital de
distrito para resguardo de las mismas cosechas de los pobres
labradores, que al fin si esto sigue en abandono tan completo, con
robos y crímenes tan graves, sin algún auxilio de las autoridades,
llegará tiempo que no han de poder pagar contribuciones e impuestos
estos labradores ni haya quien viva en este país para la familia ni
para el trabajo.</i></span></blockquote>
<blockquote style="text-align: justify;">
<span face=""carlito" , sans-serif"><i>Dígnese
disponer la inserción de estas breves líneas y le quedará
agradecido su seguro servidor</i></span></blockquote>
<blockquote style="text-align: justify;">
<span face=""carlito" , sans-serif"><i>EL
CORRESPONSAL</i></span></blockquote><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEidr9ZqMSkYVip0pJ_nLI0stKhRwW1zC4QfQSNowTDqYUXaiTaTIaKKFNEC58rC74vcZ_hFA1MXCGYN_4sc4GPs00bgnwJ2WOVUYnULW2O4MgUd__8rViCp8MUwWOwtJMkGTyEjvtfFOve8/s1600/Garda+civil+e+balneario.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="278" data-original-width="473" height="376" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEidr9ZqMSkYVip0pJ_nLI0stKhRwW1zC4QfQSNowTDqYUXaiTaTIaKKFNEC58rC74vcZ_hFA1MXCGYN_4sc4GPs00bgnwJ2WOVUYnULW2O4MgUd__8rViCp8MUwWOwtJMkGTyEjvtfFOve8/w640-h376/Garda+civil+e+balneario.jpg" width="640" /></a></span></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Fotografía dos anos 50 na que vemos á esquerda o cuartel e, á dereita, o Balneario</b></span></td></tr>
</tbody></table>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
</div>
<div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" style="font-style: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Ata
aquel entón, na xeografía galega só había, segundo as crónicas
da época, cinco gardas civís de posto por cada partido xudicial de
40.000 habitantes, 500 parroquias e </span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">1.000</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
aldeas, </span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">que
</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">eran</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
practicamente as mesmas cifras </span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">que
había</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
medio século antes </span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">cando,
a iniciativa e baixo control do ministro da Guerra, Manuel de
Mazarredo, se constituíra o corpo da Garda Civil mediante Real
Decreto de 28 de marzo de 1844. </span></span></span>
</div>
<div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" style="font-style: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Pouco
tempo despois de que o corresponsal de <i>La Voz de Galicia</i> publicara
aquela denuncia no xornal no que colaboraba queixándose da falla de
seguridade </span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">en
Arteixo</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">,
as cousas empezarían a mudar algo na capital do municipio,
aínda que, iso si, non o suficiente como así o facía saber nas
súas páxinas <i>La Correspondencia Gallega</i>, xornal que na súa edición
do 17 de </span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">xullo
de 1897 </span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">publicaba
o seguinte:</span></span></span></div>
<blockquote style="font-weight: normal; text-align: justify;">
“<span face=""carlito" , sans-serif"><span style="font-size: small;"><i>El
primer teniente de la Guardia civil D. Luís Gómez Fernández estuvo
en Arteijo con objeto de reconocer las dos casas ofrecidas para
cuartel de la benemérita de aquel puesto. Una de ellas no reune
condiciones. La otra es buena, pero solo tiene capacidad para cuatro
hombres. Actualmente están allí de servicio tres guardias y un
cabo, pero es menester añadir un guardia más, completando la fuerza
que debe tener el puesto.”</i></span></span></blockquote>
<div align="justify" style="font-style: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Aínda
terían que pasar vintedous anos para que a Garda Civil instalara </span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">na
vila do Bolaños</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
a casa cuartel, un edifico que
</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">sería</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
inaugurad</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">o</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
en 1919 durante o segundo mandato </span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">(11
de xaneiro de 1916 a 7 de maio de 1920)</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
do leonés Toribio S</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">alvadores
Puente, </span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">alcalde</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
que pertencía ao Partido Liberal e </span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">que
xa fora o máximo mandatario do noso municipio anteriormente, </span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">dende
o 1 de maio de 1911 ata o 4 de xaneiro de 1914. </span></span></span><br />
<br />
<table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhyY-Sore-3tvXRHtr1iJ6IW4eqpi5cQBKF9MJ81JopQDqTcsV9HcE7phtKX-Hry1gqhIf0cXMzsbPnTKe9iPLNTtcJ1eZjDGHXsSJr-TxnGHBF5H8b4ccsUrPsejPXXkSICYIrc9ylEjo6/s1600/gc.tif" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="439" data-original-width="589" height="474" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhyY-Sore-3tvXRHtr1iJ6IW4eqpi5cQBKF9MJ81JopQDqTcsV9HcE7phtKX-Hry1gqhIf0cXMzsbPnTKe9iPLNTtcJ1eZjDGHXsSJr-TxnGHBF5H8b4ccsUrPsejPXXkSICYIrc9ylEjo6/w640-h474/gc.tif" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Moza de Arteixo nos anos 60 co cuartel da Garda Civil ao fondo (Cortesía de Celia Varela)<br /></b></span></td></tr>
</tbody></table>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
</div>
<div align="justify" style="font-style: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;"> </span></span></span></div><div align="justify" style="font-style: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face=""carlito" , sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;"> Salvadores,
</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">que
hoxe ten rúa dedicada na Baiuca, ao carón da Casa do Concello, </span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">tamén ía
conseguir n</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">aquel</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
segundo mandato que se instalara unha estación telefónica
municipal n</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">a</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
que se empregaran 239 piñeiros para os respectivos postes da liña
Arteixo-A Coruña, </span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">unha
estación pola que loitara denodadamente durante moito tempo</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
“O Maragato”, </span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">alcume
polo que era coñecido en toda a bisbarra este alcalde</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">.</span></span></span></div>
<div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<i>“<span face=""carlito" , sans-serif"><span style="font-size: medium;">Verde
que te quiero verde. Verde viento. Verdes ramas”. </span></span></i><span face=""carlito" , sans-serif"><span style="font-size: medium;">Así
principiaba o <i>Romance Sonámbulo</i> de Federico García Lorca o
2 de agosto de 1924. Uns meses despois, no ano 1925, casualidades da
vida, a Gardia Civil cambia un uniforme vistoso e incómodo por un
novo e máis funcional. Tamén cambia a súa cor. ¿Adiviñades cal? Poi si, o mítico verde oliva que chegou ata os
nosos días.</span></span></div>
<div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"> <span face=""carlito" , sans-serif"><span style="font-size: medium;">Aquel Arteixo de antano, que xiraba en torno ao Balneario, daría paso ao
Arteixo que empezou a medrar coas industrias que iniciaron a súa actividade no Polígono de Sabón a finais dos sesenta e
principios dos setenta, unha época na que, curiosamente, o
subteniente da Garda Civil Víctor García Villaronga sería nomeado
alcalde do municipio polo Ministro da Gobernación, cargo que
ocuparía entre o 3 de marzo de 1971 e o 28 de xuño de 1974.</span></span></div><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face=""carlito" , sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span><span face=""carlito" , sans-serif"><span style="font-size: medium;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiky3BlW4zVNlxTj9AB2r8yyizxszZIhpDjLgjaTAa1qwNsk1nU-4lk85WA38xhHKA5E5F8q3Sjz-X4AKWagu_Yb8WiKaNvZpq72CjnqHF9oW9QNN0_p_wwrBSzpd5hr1ZCTqsWv0UDuJOg0YJX43JlSzrSvcvLl7QojQytnTUag6wpqRpkrfAnLbSRcOnr/s2624/CUARTEL.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2448" data-original-width="2624" height="374" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiky3BlW4zVNlxTj9AB2r8yyizxszZIhpDjLgjaTAa1qwNsk1nU-4lk85WA38xhHKA5E5F8q3Sjz-X4AKWagu_Yb8WiKaNvZpq72CjnqHF9oW9QNN0_p_wwrBSzpd5hr1ZCTqsWv0UDuJOg0YJX43JlSzrSvcvLl7QojQytnTUag6wpqRpkrfAnLbSRcOnr/w400-h374/CUARTEL.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Imaxe actual do lugar aproximado no que estaba o cuartel<br /></b></span></td></tr></tbody></table></span></span></div><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face=""carlito" , sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></div><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face=""carlito" , sans-serif"><span style="font-size: medium;"> ¡Ai!,
aqueles anos setenta... "Curro Jiménez", Félix Rodríguez de la
Fuente, Jaques Custeau, "1, 2, 3, responda otra vez", o colexio Carrero
Blanco, o Muiñeiro, o Moisés, o Batán, o Gallo de Oro, o Real Cine, a Sala Eva, a libraría Amalucha, o médico don Manolo, o Balneario e un longo etcétera no que tamén temos que meter no saco dos recordos o cuartel da Garda Civil. Precisamente, o que escribe e outros rapaces arteixáns dos setenta, íamos á pasantía que daba unha filla dun garda civil (non lembro o seu nome) no piso superior daquel vello edificio que se ía derrubar nos noventa.</span></span>
</div><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif"><span style="font-size: medium;">Posteriormente
a Garda Civil tivo as súas dependencias nun edificio que estaba situado na Travesía de Arteixo, cerca da Avenida de Fisterra. Alí permaneceron ata o 26
de maio de 1999, día no que o Delegado do Goberno, Juan Miguel Diz
Guedes, inauguraba o novo cuartel no Polígono de Sabón, entre O Seixedo e A Groufa, no que anos antes foran as instalacións da fábrica Monkrel. </span></span>
</div>
<div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<br />
<span face=""carlito" , sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></div><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face=""carlito" , sans-serif"><span style="font-size: medium;">FONTES:</span></span></div><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face=""carlito" , sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span><br />
</div>
<div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif"><span style="font-size: medium;">BLANCO
REY, MANUEL. <i>Alcaldes de Arteixo (1836-1998)</i>. Concello de
Arteixo, 1998.</span></span></div><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face=""carlito" , sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span><br />
<span face=""carlito" , sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></div>Xabier Maceirashttp://www.blogger.com/profile/02249218509505260903noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-671964409079393456.post-10078374768411667592024-03-05T10:42:00.004+01:002024-03-05T10:50:36.312+01:00O SEÑORÍO DE CANDAME E OUTROS CONTOS DO LUGAR<p style="text-align: justify;"> <span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Estos
días lemos na prensa e nas RR SS do concello que se vai iniciar a construción dunha nova rúa en Candame, unha vía que
comunicará as rúas Torrente Ballester e República Arxentina. Pois ben,
ao fío deste asunto, nas <i>Crónicas de Arteixo</i> desta semana aproveitamos a ocasión para falar precisamente de Candame e da historia deste lugar.</span></span></p><p style="text-align: justify;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Como
podedes imaxinar, a vila de Arteixo actual pouco ou nada ten que ver
coa de antano, con aquel Arteixo dos tempos mozos dos nosos avós no que A
Baiuca e Candame eran os lugares máis poboados da capital do municipio,
que ía modificar a súa fisionomía, e de que xeito, a principios dos 60 a
raíz da creación do Polígono Industrial de Sabón.</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></p><p style="text-align: justify;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Hai
unha fotografía aérea, pertencente ao chamado voo americano, na que
se aprecia perfectamente como eran estos dous lugares nos anos 50,
pouco antes do inicio do <i>boom</i> da construción e da chegada do
cemento. Dous lugares que tamén tiñan a súa rivalidade futboleira:
o Penouqueira era o equipo da Baiuca e o Atlético de Arteixo de
Candame.</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></p><p style="text-align: justify;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> Da
Baiuca de antano aínda queda algún edificio da época da que
estamos a falar. Pola contra, do vello Candame o único que queda son
os recordos dos nosos maiores e acaso unha rúa, a chamada Camiño de
Candame, que actualmente nos conduce dende a avenida de Fisterra ata
a rúa Paio Gómez.</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></p><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> <table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhUakxJD68u4uLSwBd0gZkv9vR8Mzi9nRstoHjz-wrnJ5M6myA2wJ3cEZ1kJpM4vgpX3oZ9nbt1XPrv2ZePXzVHGR7Y8zwav0i6oqZHFNoW5XNwsZ91pezklQDy8hBub9N6EEx2rBwrDpJq/s2048/Candame+1.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1550" data-original-width="2048" height="242" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhUakxJD68u4uLSwBd0gZkv9vR8Mzi9nRstoHjz-wrnJ5M6myA2wJ3cEZ1kJpM4vgpX3oZ9nbt1XPrv2ZePXzVHGR7Y8zwav0i6oqZHFNoW5XNwsZ91pezklQDy8hBub9N6EEx2rBwrDpJq/s320/Candame+1.jpg" width="320" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Camiño de Candame<br /></b></span></td></tr></tbody></table><br /></span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> Segundo
o mestre Fernando Cabeza Quiles, é moi probable que a procedencia do
topónimo Candame sexa <span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">un
superlativo referido a un lugar outrora abundante en froumas de
castiñeiros ou polas pequenas secas e abrancazadas caídas doutras
árbores, que se empregaban nas casas como combustible </span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">vexetal</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
ou para alumear. </span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">“O
toponimo</span></span><i><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;"> </span></span></i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">-</span></span></span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">apuntounos
Fernando-</span></span></span><i><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
</span></span></i><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">parece paralelo ao de Lousame, superlativo de lousa, por un lugar
abundante nelas, mentres que Candame, que parece ter o mesmo sufixo
superlativo -ame, poderíao ser de candeas ou froumas secas de
castiñeiro ou en poliñas secas”</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">.
Da mesma opinión é a admirada María Rozamontes Vázquez, que
ademais, no volume II do libro </span></span><i><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">Arteixo
de onte a hoxe,</span></span></i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
</span></span></span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">tamén
indica qu</span></span></span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">e “pode conter un xenitivo dun nome persoal CANDAMIUS, de orixe
prelatina".</span></span></span></span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;"> <br /></span></span></span></span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;"> Curiosamente,
o topónimo Candame tamén se empregaba </span></span></span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">no
pasado</span></span></span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
para nomear a un dos areais do noso litoral que, </span></span></span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">polas
informacións que</span></span></span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
aparece</span></span></span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">n</span></span></span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
na obra </span></span></span><i><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">Derrotero
de las costas de España y de Portugal: desde el Cabo Trafalgar </span></span></i><i><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">hasta
el puerto de La Coruña </span></span></i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">que
Pedro Riudavets publicou en 1867, intuímos que se tr</span></span></span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">ata
d</span></span></span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">o
actual Combouzas:</span></span></span></span></span>
<span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;"> </span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;"> </span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;"> “</span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">En
la punta ALTIÑA, que dista una milla escasa al SE. ¼ E. de la
punta Este de Cayón, da principio el arenal de SORRIZO, nombre de
una aldea allí inmediata. El arenal termina en la punta de SAN
AMEDE, distante de la Altiña 6 cables, al rumbo del E. ¼ SE. Esta
playa, aunque en limpia en la orilla, es sucia por fuera. Desde la
punta de SAN AMEDE, va remontándose la costa para el NE. hasta las
Cambosas, distante 1,5 milla escasa. Este trayecto es un compuesto de
dos arenales, separados por la punta pedregosa llamada CANDAME. El
arenal más occidental es el mayor, y se denomina de CHAMIN, nombre
de una aldea que está tierra adentro: el otro es el de CANDAME. Uno
más pequeño, nombrado de Gafa, está por la parte O. de la punta de
Cambosas.”</span></span></i></span></span>
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> <table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEioexLw1Ua3U6rgGjbHJW3DTD8lR2xJE-cJSkLQfiQuxmX7RAwHlRP30_U7L5Noqiw5iPiPnyUU1aOMtcG-Z2ma-KOP5CGci45nzhlGzhvykeF4GeDLIFWQcK4Ct5cb_qgrNvP22_rcB5XO/s2048/Candame+4.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1705" data-original-width="2048" height="533" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEioexLw1Ua3U6rgGjbHJW3DTD8lR2xJE-cJSkLQfiQuxmX7RAwHlRP30_U7L5Noqiw5iPiPnyUU1aOMtcG-Z2ma-KOP5CGci45nzhlGzhvykeF4GeDLIFWQcK4Ct5cb_qgrNvP22_rcB5XO/w640-h533/Candame+4.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>A
Punta de Candame na carta náutica da Costa Septentrional de España.
Folla III de J. Riudavets y Monjo (1896). Instituto Xeográfico Nacional<br /></b></span></td></tr></tbody></table></span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> ¿Tería
este topónimo marítimo algunha relación co lugar arteixán de
Candame? ¿A procedencia desta punta e areal de Candame sería outro
xenitivo? ¿Adoptou algún fidalgo de tempos pretéritos este nome
como apelido? Obter respostas vai ser tarefa ardua -por non dicir
imposible- mais, con todo, queremos deixar enriba da mesa os nomes de
Nuño Gómez de Candame (Nuño Gómez era nome de pila; na provincia
de Toledo hai un municipio con esa denominación) e de Estevo
Rodríguez de Candame. </span></span>
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> Hai
datos de que <span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">Fernando
</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">V</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">ermúdez
de Castro, encomende</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">i</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">ro
perpetuo de Antealtares </span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">e</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
de Cambre, en atención a que </span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">o</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
abad</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">e</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
Lopo Fernández </span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">e
o</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
prior Alonso Yanes </span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">e
os</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
s</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">e</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">us
mon</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">x</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">es
aforaron </span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">e</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
deron a censo perpetuo a Nuño Gómez de Candame, </span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">x</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">urado
d</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">a</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
Coruña, seg</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">undo</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
consta por escritura de 17 </span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">de
xuño de </span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">1399,
os cotos de Morás </span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">e
de</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
Arteixo, </span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">e
que eles levaran</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
en foro durante 85 a</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">n</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">os,
má</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">i</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">s
o</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">u</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
menos, desp</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">ois</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
de narrar as vicisitudes d</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">o</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
foro, confírmano </span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">e</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
aforan pola m</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">e</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">sma
cuantía </span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">e</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
condici</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">ón</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">s
a Estevo Rodríguez de Candame, descendente le</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">x</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">ítimo
d</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">o</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">prime</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">i</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">r</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">o</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
fore</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">i</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">ro.</span></span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> Fóra
de todo tipo de conxecturas, o que si sabemos con certeza é que en
Candame houbo unha importante casa señorial pertencente á estirpe
dos Torreiro na que naceu en 1621<b> Pedro Vázquez Torreiro </b><b>y
Lugo</b><i><span style="font-style: normal;">,</span></i> vedor e
Contador Xeral do Exército e Reino de Galicia e, señor das casas
de<i> </i><i><span style="font-style: normal;">Freufe e Candame.</span></i></span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i><span style="font-style: normal;"> </span></i></span></span>
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i><span style="font-style: normal;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjcA3zEfJ27icv82P7sm4OSuFFnsdL1YLk9jugs6llS7QAhJC85TV17c4xjnaDqP0ntPNukD5-KD9EFXewToGiL7oqWWH_szIThjF7f2MOTFGLRsCKnoX_LlaHoJy26_GKCC5K06lowbMxI/s2048/Candame+2.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjcA3zEfJ27icv82P7sm4OSuFFnsdL1YLk9jugs6llS7QAhJC85TV17c4xjnaDqP0ntPNukD5-KD9EFXewToGiL7oqWWH_szIThjF7f2MOTFGLRsCKnoX_LlaHoJy26_GKCC5K06lowbMxI/w400-h300/Candame+2.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Imaxe do Candame actual<br /></b></span></td></tr></tbody></table></span></i></span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i><span style="font-style: normal;"><br /></span></i></span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i><span style="font-style: normal;"> Conta
Carlos Martínez Barbeito na súa magna obra </span></i><i><i>Torres,
pazos y linajes de la provincia de A Coruña</i></i><i><span style="font-style: normal;">,
que u</span></i><i><span style="font-style: normal;">nha das casas
señoriais da parroquia cambresa de San Paio de Brexo, tan poboada de
pazos, </span></i><i><span style="font-style: normal;">é a chamada
do Corgo, </span></i><i><span style="font-style: normal;">considerada
</span></i><i><span style="font-style: normal;">como residencia
secular </span></i><i><span style="font-style: normal;">da liñaxe
dos Torreiro. Pois ben, segundo consta no expediente de ingreso na
Orde Militar de Santiago correspondente a don </span></i><i><span style="font-style: normal;"><b>Pedro
Vázquez Torreiro</b></span></i><i><span style="font-style: normal;">,
algunhas veces chamado Torrero por mor dunha non infrecuente
castelanización de apelidos galegos, e que foi incoado en 1672,
p</span></i><span style="font-style: normal;">o</span><i><span style="font-style: normal;">nse en coñecemento que a rama troncal da liñaxe arranca de don
</span></i><i><span style="font-style: normal;"><b>Sancho Vázquez
Varela</b></span></i><i><span style="font-style: normal;">, da casa
de San Mamede do Salto </span></i><i><span style="font-style: normal;">e
da súa muller dona </span></i><i><span style="font-style: normal;"><b>Aldonza
Torreiro</b></span></i><i><span style="font-style: normal;">.</span></i></span></span>
<i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"> </span></span></span></i></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"> </span></span></span></i></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"> Froito
deste matrimonio foi don </span></span></span></i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i><span style="font-style: normal;"><b>Juan
Vázquez Torreiro</b></span></i><i><span style="font-style: normal;">,
</span></i><i><span style="font-style: normal;">que naceu na casa de
Freufe e casou con dona </span></i><i><span style="font-style: normal;"><b>María
de Loño</b></span></i><i><span style="font-style: normal;">, filla
de don Jácome de Loño, e natural da cas</span></i><i><span style="font-style: normal;">a</span></i><i><span style="font-style: normal;">
de San Xoán de Lázaro.</span></i></span></span><i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"> </span></span></span></i></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"> </span></span></span></i></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"> Continúa
a liña o seu primoxénito don </span></span></span></i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i><span style="font-style: normal;"><b>Pedro
Vázquez Torreiro</b></span></i><i><span style="font-style: normal;">,
nado </span></i><i><span style="font-style: normal;">en
1590</span></i><i><span style="font-style: normal;">
coma seu pai na casa de Freufe, sita na comarca de Monterroso. Don
Pedro, </span></i><i><span style="font-style: normal;">Señor das
casas de Candame e de Freufe,</span></i><i><span style="font-style: normal;">
contrae nupcias con dona </span></i><i><span style="font-style: normal;"><b>Inés
Pérez de Lugo y Somorrostro</b></span></i><i><span style="font-style: normal;">,
que era filla de don Alonso </span></i><i><span style="font-style: normal;">Rodríguez
de Lugo, morto a mans dos ingleses de Francis Drake e John Norris en
1589 durante o asalto e conseguinte defensa da Porta da Torre, na
cidade da Coruña. </span></i><i><span style="font-style: normal;">Este
don Alonso, que casara con Catalina de Berdeal y Loriga, (filla de
don Sancho de Somorrostro, rico comerciante que testou na Coruña o
21 de marzo de 1584), era fillo de don Martín Alonso de Lugo e neto
de don Pedro Fernández de Lugo, Rexedor Perpetuo da cidade das
murallas da cal adoptara o seu apelido.</span></i></span></span>
<i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"> </span></span></span></i></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"> </span></span></span></i></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"> Do
matrimonio de don Pedro e dona Inés foi froito outro don </span></span></span></i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i><span style="font-style: normal;"><b>Pedro
Vázquez Torreiro y Lugo</b></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">,
</span></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">nado
en Candame en 1621</span></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">;
</span></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">don
Antonio Vázquez de Somorrostro, que andando no tempo ía ser cura da
parroquia de Sorrizo; don Santiago </span></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">Pedro</span></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">,
Vedor da Armada de Flandes </span></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">e</span></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">
Mar Océano; dona Manuela e dona Jacinta Pérez de Loriga.</span></span></i></span></span>
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i><span style="font-style: normal;"> </span></i></span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i><span style="font-style: normal;"> </span></i></span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i><span style="font-style: normal;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgMrk1vYbSzwCVc-dZUFrpb4zqU-IOP1ctLXq7mN32_9gcwdgcUrsPJtRF9aQXomeBTsBCWAvFEhES6O2LiLcNygan4-M_-uhsmt-cyOCHiiPn286Ggx-Upq-wjpoW0hFJ_LVMGvF2XyNas/s2048/Candame+3.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgMrk1vYbSzwCVc-dZUFrpb4zqU-IOP1ctLXq7mN32_9gcwdgcUrsPJtRF9aQXomeBTsBCWAvFEhES6O2LiLcNygan4-M_-uhsmt-cyOCHiiPn286Ggx-Upq-wjpoW0hFJ_LVMGvF2XyNas/w400-h300/Candame+3.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Imaxe do Candame actual<br /></b></span></td></tr></tbody></table></span></i></span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i><span style="font-style: normal;"><br /></span></i></span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i><span style="font-style: normal;"> Como xa dixemos </span></i><i><span style="font-style: normal;">anteriormente</span></i><i><span style="font-style: normal;">,
este d</span></i><i><span style="font-style: normal;">on </span></i><i><span style="font-style: normal;"><b>Pedro
Vázquez Torreiro y Lugo </b></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">(1621-1679)</span></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">,
</span></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">foi
</span></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">señor
das casas de</span></span></i><i><span style="font-weight: normal;">
</span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">Freufe
e Candame </span></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">e
</span></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">vedor
e </span></span></i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">c</span></span><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">ontador <i>x</i>eral do Exército e Reino de Galicia, </span></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">emprego
que lle debía reportar moi suculentos fr</span></span></i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">o</span></span><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">itos, e do que se cadra
saiu, sen prexuízo doutras a</span></span></i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">chega</span></span><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">s herdadas dos opulentos
Somorrostros y Lorigas, a principal fonte de prosperidade da familia.</span></span></i></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;"> </span></span></i></span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;"> </span></span></i></span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;"> Don
Pedro, o noso persoeiro de Candame, casou con dona Catalina de Lamas
y Sotomayor </span></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">e
foron os seus fillos don Ignacio, dona Antonia, dona Catalina e don </span></span></i><i><span style="font-style: normal;"><b>Ignacio
Vázquez Torreiro y Sotomayor</b></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">,
que foi Sarxento Maior d</span></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">e</span></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">
Infantería e que casou con dona </span></span></i><i><span style="font-style: normal;"><b>María
Antonia Pardo Montenegro</b></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">.</span></span></i></span></span>
<i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;"> </span></span></span></span></i></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;"> </span></span></span></span></i></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;"> Fillo
deste matrimonio foi </span></span></span></span></i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i><span style="font-style: normal;"><b>Antonio
Torreiro y Pardo Montenegro</b></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">,
Rexedor Perpetuo da cidade da Coruña, na cal tiñan os Torreiro
sepultura propia adornada cun escudo que contiña unha espada, na
capela maior da parroquia de San Nicolás, sepultura </span></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">herdada
dos seus ascendentes, os Doriga. Os Torreiro tiñan a súa casa na
herculina rúa Real, esquina coa popular vía que aínda hoxe se
chama rúa Torreiro, en recordo da significada familia de tal
apelido. </span></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">Así
que xa sabedes, cando vaides de viños por esta zona non esquezades a
relación que esta popular rúa coruñesa ten con Candame, lugar ao que retornamos da man de </span></span></i><i><span style="font-style: normal;"><b>Antonio
Torreiro y Pardo Montenegro</b></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">,
</span></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">que </span></span></i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">supoñe</span></span><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">mos que é o mesmo que aparece no Catastro do Marqués de
Ensenada de 1752 como propietario dun dos m</span></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">u</span></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">íños
que naquela altura había en Candame: </span></span></i></span></span>
<i> </i></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><i> </i></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><i> </i> "<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">(…)
</span></span></span></span><i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">Otro de Manuel García y consortes al sitio de Candame muele seis
meses al año, regulan su producto en cuarenta y cuatro reales: Otro
de <b>D. Antonio Torreiro</b> al mismo sitio, regulan su producto en
cuarenta y cuatro reales: </span></span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">Otros
cinco en el mismo sitio: El uno de Euxenio de Boedo y consortes: Otro
de Jacobo López Muñíz y los suyos: Otro de Francisco Rodríguez de
Ulloa y consortes: Otro de la fábrica de Santa María del Campo de
esta Ciudad: Otro del convento de Santo Domingo de la misma (...)</span></span></span></span></i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">"</span></span></span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;"> </span></span></span></span></i></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;"> É
probable que algúns destos muíños </span></span></span></span></i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">fosen </span></span></span></span><i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">os do Pedregal, os mesmos
que foron inmortalizados nunha preciosa imaxe dos anos 50 por F. Álvarez.</span></span></span></span></i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i><span style="font-style: normal;"><b> </b></span></i></span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i><span style="font-style: normal;"><b><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEicIEwvsdKu-Ur4Qxn15VCuKQipXfNRHeU9uGu4ajVAa3kCPN9BURPFaF_PL-jVmfefA8s7Cpy87ed_GpUbMVM-1h3YN_BLIoIxyeA3_U4wZRgZgppDP9JqAWLQXnIRwBxm1wfY_Oywea-R/s1024/Candame+5.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="720" data-original-width="1024" height="450" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEicIEwvsdKu-Ur4Qxn15VCuKQipXfNRHeU9uGu4ajVAa3kCPN9BURPFaF_PL-jVmfefA8s7Cpy87ed_GpUbMVM-1h3YN_BLIoIxyeA3_U4wZRgZgppDP9JqAWLQXnIRwBxm1wfY_Oywea-R/w640-h450/Candame+5.jpg" width="640" /></a></div><br /></b></span></i></span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i><span style="font-style: normal;"><b> Antonio
Torreiro y Pardo Montenegro</b></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">
</span></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">casou
con dona </span></span></i><i><span style="font-style: normal;"><b>Josefa
Jacinta Caamaño</b></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">
e ambos o</span></span></i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">s dous</span></span><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;"> foron pais de don </span></span></i><i><span style="font-style: normal;"><b>Pedro
Ignacio Torreiro</b></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">,
Rexedor Perpetuo da Coruña e Capitán de Milicias da praza herculina
</span></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">e,
esposo de dona </span></span></i><i><span style="font-style: normal;"><b>Josefa
Verea de Aguiar y Fandiño</b></span></i><i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">.</span></span></i></span></span>
<i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;"> </span></span></span></span></i></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;"> </span></span></span></span></i></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;"> De
don Pedro Ignacio e de dona Josefa naceu don </span></span></span></span></i><i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><b>Ramón
Pelayo Torreiro y Verea de Aguiar </b></span></span></span></i><i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">que
ía casar con dona </span></span></span></span></i><i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><b>Rita
Josefa Varela y Varela de Caamaño</b></span></span></span></i><i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">.</span></span></span></span></i><i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><b>
</b></span></span></span></i><i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">Segundo
as informacións de </span></span></span></span></i><i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">Carlos
Martínez Barbeito, </span></span></span></span></i><i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">de
don Ramón Pelayo descende tamén</span></span></span></span></i><i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">
</span></span></span></span></i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">Salvador
Parga Torreiro (1838-</span></span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">1901),
senador, catedrático de Dere</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">it</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">o
da Universidad</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">e</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
de Santiago </span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">e
un dos primeiros</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
en reclamar </span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">o</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
sufra</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">x</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">io
fem</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">i</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">nino
en España </span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">e</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
Europa en 1870. </span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">De
Salvador Parga descenden os Parga Pondal e os Puga Parga do pazo de
Anzobre, os uns e os outros emparentados, por conseguinte, cos antigos
donos de casa de Candame.</span></span></span>
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">FONTES:</span></span>
<p style="font-style: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">ÁLVAREZ,
MANUEL LUCAS (1999): <i>El Archivo del Monasterio de San Martiño de
Fór</i><i>a o </i><i>Pinario de Compostela</i><span style="font-style: normal;">,
</span><span style="font-style: normal;">Ediciós do Castro.</span></span></span>
</p><p align="justify" style="font-style: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">M</span><span style="font-style: normal;">ARTÍNEZ
BARBEITO, CARLOS (1986): </span><i>Torres, pazos y linajes de la
provincia de La Coruña</i><span style="font-style: normal;">,
Editorial Everest.</span></span></span>
</p><p align="justify" style="font-style: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">RIUDAVETS
Y TUDURY, </span><span style="font-style: normal;">PEDRO</span><span style="font-style: normal;">
(1867): </span><i>Derrotero de las costas de España y de Portugal:
desde el Cabo Trafalgar hasta el puerto de La Coruña</i><span style="font-style: normal;">.</span></span></span>
</p><p align="justify" style="font-style: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">R</span><span style="font-style: normal;">OZAMONTES
VÁZQUEZ, MARÍA </span><span style="font-style: normal;">(2003):
</span><i>Arteixo de onte a hoxe</i><span style="font-style: normal;">,
Volume II, Concello de Arteixo.</span></span></span>
</p><p align="justify" style="font-style: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">R</span><span style="font-style: normal;">OZAMONTES
VÁZQUEZ, MARÍA (coord.) (2010): </span><i>Catastro de Ensenada.
Interrogatorio</i><span style="font-style: normal;">. Transcrición,
Departamento de Turismo e Normalización Lingüística do Concello de
Arteixo.</span></span></span>
</p></div>Xabier Maceirashttp://www.blogger.com/profile/02249218509505260903noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-671964409079393456.post-33707507401178767962024-02-27T15:46:00.002+01:002024-02-27T16:40:03.171+01:00A INSCRICIÓN MEDIEVAL DA IGREXA DE ARMENTÓN<p align="justify" style="line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Na
parte exterior do muro absidal da igrexa parroquial de San Pedro de
Armentón hai unha pedra que chama poderosamente a atención </span><span style="font-weight: normal;">e
que non pasa desapercibida para ninguén que visite o templo. </span></span></span></p><p align="justify" style="line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;"> I</span><span style="font-weight: normal;">maxina</span><span style="font-weight: normal;">nos</span><span style="font-weight: normal;">
que este pequeno tesouriño </span><span style="font-weight: normal;">foi,</span><span style="font-weight: normal;">
con certeza, </span><span style="font-weight: normal;">motivo de
debate nos xantares e nos faladoiros que organizaba Manuel Mª Puga
Parga, 'Picadillo' (1874-1918) no seu pazo de Anzobre, un dos centros
neurálxicos da cultura galega da época.</span></span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;"> <span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">A
pedra en cuestión </span><span style="font-weight: normal;">ten unha
inscrición, que aparece así:</span></span></span></p><p align="justify" style="line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;"> </span></span></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg9hzmK6d-PO9Gm0NQsrGInxo-TZbgf_hnoEJ401Y6oAKwj5eueqQAie4lJs5dazL-UV4iNYqV-UN4rswqnQGc9iT8ePo_pQjEf9QVKGtioNnBI6xUd0ZDSbTnlWjHb4opA-y1HlzS57hWipQZ_fMlDmRiQbDpAematLAL5UwrLFNLacVxQtDAoJhwkd8V-/s3298/ar%201.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1745" data-original-width="3298" height="169" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg9hzmK6d-PO9Gm0NQsrGInxo-TZbgf_hnoEJ401Y6oAKwj5eueqQAie4lJs5dazL-UV4iNYqV-UN4rswqnQGc9iT8ePo_pQjEf9QVKGtioNnBI6xUd0ZDSbTnlWjHb4opA-y1HlzS57hWipQZ_fMlDmRiQbDpAematLAL5UwrLFNLacVxQtDAoJhwkd8V-/s320/ar%201.jpg" width="320" /></a></span></span></div>
<p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> Non
é difícil percibir que a pedra está invertida e que a posición
correcta é esta:</span></span></p><p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgThQOt7rpGvQgVkHTP-tV7mxt949SlYnPMRprXqosrpPLg-jOPh8DD6C4Zj1NYRBG8ttfulT9ZV-ulgrf8t27UM5U3418Wj7Jf1KagZi1wO3g2-BcNMdbYNFatxwbp9KDwOYs6QzrsLsozpA3GfyzoroeJdLtjN3SVJrodg0SSAIy_unxMwvJUO8N4WFLT/s3298/ar%202.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1745" data-original-width="3298" height="169" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgThQOt7rpGvQgVkHTP-tV7mxt949SlYnPMRprXqosrpPLg-jOPh8DD6C4Zj1NYRBG8ttfulT9ZV-ulgrf8t27UM5U3418Wj7Jf1KagZi1wO3g2-BcNMdbYNFatxwbp9KDwOYs6QzrsLsozpA3GfyzoroeJdLtjN3SVJrodg0SSAIy_unxMwvJUO8N4WFLT/s320/ar%202.jpg" width="320" /></a></span></span></div>
<p align="justify" style="line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;"> <span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">O</span><span style="font-weight: normal;">
</span><span style="font-weight: normal;">prezado e admirado </span><span style="font-weight: normal;">Francisco
Ant</span><span style="font-weight: normal;">onio</span><span style="font-weight: normal;">
Vidal, </span><span style="font-weight: normal;">o escritor que lle da
nome á biblioteca de Froxel, </span><span style="font-weight: normal;">xa
ten falado nalgunha ocasión sobre a devandita inscrición no seu</span><span style="font-weight: normal;">
magnífico blogue “Os chanzos: viaxe dos fastos ós fes</span>texos”
(<a href="https://oschanzos.blogspot.com/">https://oschanzos.blogspot.com/</a>),
un espazo rico e ameno de achegas de temática cultural galega que
vos recomendamos visitar.</span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Outra
das persoas que estudou o gravado foi o </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">profesor
Montero Santal</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">h</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">a,
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">quen,</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">no
número XX da revista Nalgures, </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">apunta
que </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">todo
parece indicar </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">que</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
o que podemos ler na pedra </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">é
u</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">n</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
fragmento d</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">unha
inscrición máis</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
longa. Tamén comenta </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">que é</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
moi posible que o resto </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">da
inscri</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">ción
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">se
encontre e</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">n</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
algu</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">nh</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">a
outra pedra, aproveitada </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">en
calquera</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
outro p</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">u</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">nto
d</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">a
igrexa e que p</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">ro</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">bable</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">mente
incl</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">úe</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
a parte final du</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">nh</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">a
data</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">ción</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
e o nome du</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">n</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
presbítero.</span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;"> <span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Na
inscrición </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">que
está a vista </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">na
fachada posterior da igrexa de Armentón</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
lemos:</span></span></p>
<p align="center" style="line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">xuiª.
E9.P.tR</span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Supoñendo
que se trata dun pequeno fragmento dunha inscrición máis longa, non
é absolutamente segura a súa interpretación en todo o seu alcance,
mais segundo Montero Santalla podemos interpretala así: </span></span>
</p>
<p align="center" style="line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">[Era
...] XVIª. E[r]us presbyter</span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Pro</span><span style="font-weight: normal;">bable</span><span style="font-weight: normal;">mente
a </span><span style="font-weight: normal;">inscrición facía
referencia a construción da igrexa de Armentón, na época medieval</span>.</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> Nas
nosas igrexas son abundantes as inscricións deste xénero referentes
á fundación, construción ou reconstrución de edificios
relixiosos. Normalmente indican a data e con frecuencia tamén o
responsable ou promotor da obra.</span></span>
</p><p align="justify" style="line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Polo
feito de estar en latín, debemos supoñer que o gravado procede dos
séculos X-XIII, cando aínda o latín era o idioma habitual da
escrita (a pesar de non ser a lingua falada pola xente).</span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;"> <span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">É
obvio que a</span><span style="font-weight: normal;"> pedra </span><span style="font-weight: normal;">coa
inscrición está</span><span style="font-weight: normal;"> recolocada
fora do seu lugar ori</span><span style="font-weight: normal;">xinario
e sería</span><span style="font-weight: normal;"> </span>aproveitada
dunha localización anterior na mesma igrexa, algo que acontecía
con relativa frecuencia. Segundo o profesor Montero Santalha, cando
se remodelaron moitos templos medievais de estilo románico,
especialmente ao longo do século XVIII, as partes que se modificaron
preferentemente foron a fachada, as portas laterais e as xanelas, co
fin de realizar algunha ampliación do espazo, alargar as entradas e
as xanelas para conseguir unha mellor iluminación e reforzar os
muros da fachada para construir sobre ela unha torre para os sinos.
Neses puntos remodelados era onde se encontraban preferentemente as
inscricións relativas á orixe, construción ou inauguración da
igrexa. </span></span></p><p align="justify" style="line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiJA0FuwDVs7JM-zNbTp7NVt2fHcRjSNDlUCfUAaOqZar3kL940KCexgmceuUBxCCDw7ljemJt0LnyhMvY_SjSl9DZaKxodxrhKHG79zqH4CobZ8AVqcc9fSTWyicib4tlfChjBsykePlOhIiS26G2k1bfb4uve3DDs20YDXX87ADtIqL1nxmwcTbPsKx6F/s3264/ar%203.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="3264" data-original-width="2448" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiJA0FuwDVs7JM-zNbTp7NVt2fHcRjSNDlUCfUAaOqZar3kL940KCexgmceuUBxCCDw7ljemJt0LnyhMvY_SjSl9DZaKxodxrhKHG79zqH4CobZ8AVqcc9fSTWyicib4tlfChjBsykePlOhIiS26G2k1bfb4uve3DDs20YDXX87ADtIqL1nxmwcTbPsKx6F/w480-h640/ar%203.jpg" width="480" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Igrexa de Armentón<br /></b></span></td></tr></tbody></table>
<p align="justify" style="line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;"> <span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">As
pedras falan, abofé!</span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;"><br /></p><p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">FONTES:</span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Montero
Santalha, José Martinho (2022): </span></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">A
inscrição medieval da igreja de Armentón. </span></span></i></span></span></span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Revista
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">N</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">algures,
tomo XX, </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">pp.
347-</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">353, <a href="https://www.estudioshistoricos.com/wp-content/uploads/2022/12/nalgures-xx.pdf">https://www.estudioshistoricos.com/wp-content/uploads/2022/12/nalgures-xx.pdf</a><br /></span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Vidal,
Francisco Antonio (2013). «Unha curiosa relación entre Xúpiter e
san Pedro en </span></span>
</p><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Armentón», <a href="https://oschanzos.blogspot.com/2013/06/unha-relacion-entre-xupiter-e-san-pedro.html">https://oschanzos.blogspot.com/2013/06/unha-relacion-entre-xupiter-e-san-pedro.html</a></span></span>
<p align="justify" style="line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Vidal,
Francisco Antonio (2014). «Aves de luz e esperanza», <a href="https://oschanzos.blogspot.com/2014/01/aves-de-luz-e-esperanza.html">https://oschanzos.blogspot.com/2014/01/aves-de-luz-e-esperanza.html</a></span></span>
</p>
<p align="justify" style="line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Vidal,
Francisco Antonio (2014). «San Pedro de Armentón», <a href="https://oschanzos.blogspot.com/2014/06/san-pedro-de-armenton.html">https://oschanzos.blogspot.com/2014/06/san-pedro-de-armenton.html</a><br /></span></span></p>
<br />
<br />
Xabier Maceirashttp://www.blogger.com/profile/02249218509505260903noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-671964409079393456.post-82851153865676749822024-02-20T18:16:00.005+01:002024-02-20T19:03:26.302+01:00A FAMILIA 'DEL ADALID' E A SÚA RELACIÓN COA PARROQUIA DE SORRIZO<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"> <span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;"> A</span><span style="font-weight: normal;">
familia Del Adalid c</span><span style="font-weight: normal;">o</span><span style="font-weight: normal;">nta
con varios membros destacados ao l</span><span style="font-weight: normal;">on</span><span style="font-weight: normal;">go
da historia </span><span style="font-weight: normal;">e algún deles,
como veremos seguidamente, tivo certa relación coa parroquia de Sorrizo.</span><span style="font-weight: normal;">
</span><span style="font-weight: normal;">O</span><span style="font-weight: normal;">
prime</span><span style="font-weight: normal;">i</span><span style="font-weight: normal;">ro
</span><span style="font-weight: normal;">que cómpre resaltar</span><span style="font-weight: normal;">
</span><span style="font-weight: normal;">é</span><span style="font-weight: normal;">
</span><b>Marcial Francisco del Adalid </b><b>de Rozas</b><b> Ramírez
</b><b>de Arellano</b><span style="font-weight: normal;">, </span><span style="font-weight: normal;">v</span><span style="font-weight: normal;">erdade</span><span style="font-weight: normal;">i</span><span style="font-weight: normal;">ro
creador da famosa dinastía de músicos da España d</span><span style="font-weight: normal;">o</span><span style="font-weight: normal;">
Romanticismo. </span><span style="font-weight: normal;">Este persoeiro
</span><span style="font-weight: normal;">nac</span><span style="font-weight: normal;">e</span><span style="font-weight: normal;">
en 175</span><span style="font-weight: normal;">5</span><span style="font-weight: normal;">
na localidad</span><span style="font-weight: normal;">e</span><span style="font-weight: normal;">
rio</span><span style="font-weight: normal;">x</span><span style="font-weight: normal;">ana
de Nestares, </span><span style="font-weight: normal;">no</span><span style="font-weight: normal;">
val de Cameros, onde pas</span><span style="font-weight: normal;">a a
súa</span><span style="font-weight: normal;"> </span><span style="font-weight: normal;">x</span><span style="font-weight: normal;">uventud</span><span style="font-weight: normal;">e
ata</span><span style="font-weight: normal;"> que, a causa d</span><span style="font-weight: normal;">o</span><span style="font-weight: normal;">
progresivo declive dos cultivos d</span><span style="font-weight: normal;">o</span><span style="font-weight: normal;">
li</span><span style="font-weight: normal;">ño</span><span style="font-weight: normal;">
durante </span><span style="font-weight: normal;">o</span><span style="font-weight: normal;">
último cuarto d</span><span style="font-weight: normal;">o</span><span style="font-weight: normal;">
s</span><span style="font-weight: normal;">éculo</span><span style="font-weight: normal;">
</span><span style="font-weight: normal;">XVIII</span><span style="font-weight: normal;">,
a </span><span style="font-weight: normal;">facenda</span><span style="font-weight: normal;">
familiar qued</span><span style="font-weight: normal;">ou </span><span style="font-weight: normal;">en
quebra.</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"> </span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"> Como
tantos outros veciños da rexión, diríxese ao florecente porto da
Coruña, dedicándose á industria navieira. Grazas ao
desenvolvemento logrado no porto herculino coa intensa actividade
comercial nas Indias, principalmente a finais do século XVIII, á
vez que suministraba folla de tabaco á Fabrica de Tabacos da
Palloza, tamén era distribuidor do papel timbrado do Estado nas sete
provincias de Galicia. Nesa época, na que os seus barcos navegaban
acotío por diante do litoral de Arteixo, tamén tece vínculos
mercantís con Gran Bretaña. Adalid logra unha desafogada situación
financieira e convértese nun ascendente político de ideoloxía liberal, feito
que lle ía provocar non poucos sobresaltos durante os últimos anos
do reinado de Carlos IV, durante a breve ocupación francesa e na
época da Restauración fernandina.</span></p><span style="font-size: medium;">
</span><span style="font-size: medium;">
</span><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><b>Marcial
Francisco del Adalid </b><b>de Rozas</b><b> </b><b>Ramírez de
Arellano</b><span style="font-weight: normal;">, </span><span style="font-weight: normal;">que
estaba casado coa vasca Francisca Josefa Loredo y Lalisal,</span>
convértese no principal mecenas cultural (sobre todo musical) da súa
cidade de adopción, onde foron moi coñecidos os seus seráns
musicais nos que se interpretaba música das escolas alemá, vienesa,
francesa e británica, como así o demostra a súa fabulosa biblioteca,
conservada na Real Academia Galega. Así mesmo, favoreceu os
contactos culturais entre A Coruña e Londres, cidade á que enviou
ao seu fillo Francisco del Adalid, e a seu sobriño, Marcial de
Torres Adalid, para que estudaran co famoso compositor e pedagogo
Ignaz Moscheles, herdanza que recibiría o seu neto, o gran pianista
romántico Marcial del Adalid y Gurrea.</span></p><span style="font-size: medium;">
</span><span style="font-size: medium;">
</span><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"> <span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">A</span><span style="font-weight: normal;">o</span><span style="font-weight: normal;">
mor</span><span style="font-weight: normal;">rer </span><span style="font-weight: normal;">na
Coruña en 182</span><span style="font-weight: normal;">1</span><span style="font-weight: normal;">,
</span><span style="font-weight: normal;">os seus</span><span style="font-weight: normal;">
</span><span style="font-weight: normal;">fill</span><span style="font-weight: normal;">os
<b>Juan Antonio</b> </span><span style="font-weight: normal;">e</span><span style="font-weight: normal;">
</span><b>Francisco </b><b>Pedro Bruno del Adalid y Loredo</b><b>
</b><span style="font-weight: normal;">s</span><span style="font-weight: normal;">eguen</span><span style="font-weight: normal;">
cos negocios emprendidos po</span><span style="font-weight: normal;">lo
proxenito</span><span style="font-weight: normal;">r. Anos despois Juan Antonio,
</span><span style="font-weight: normal;">afamado liberal </span><span style="font-weight: normal;">e</span><span style="font-weight: normal;">
membro da Milicia Nacional, </span><span style="font-weight: normal;">matric</span><span style="font-weight: normal;">úlase</span><span style="font-weight: normal;">
en 1830 </span><span style="font-weight: normal;">no</span><span style="font-weight: normal;">
ramo de fabricante</span><span style="font-weight: normal;">s</span><span style="font-weight: normal;">
de vidros </span><span style="font-weight: normal;">con “La
Provisión”</span><span style="font-weight: normal;">, </span><span style="font-weight: normal;">unh</span><span style="font-weight: normal;">a
fábrica de vidro plano que funcionaba nos terreos da antiga
provisión de pan </span><span style="font-weight: normal;">d</span><span style="font-weight: normal;">o</span><span style="font-weight: normal;">
Orzán, comprada </span><span style="font-weight: normal;">no seu día
por seu pai</span><span style="font-weight: normal;">. </span><span style="font-weight: normal;">Foi</span><span style="font-weight: normal;">
a primeira fábrica de vidros da Coruña, da que sairían moitos dos
cristais usados nas típicas galerías coruñesas. </span><span style="font-weight: normal;">T</span><span style="font-weight: normal;">raballaban
nela </span><span style="font-weight: normal;">uns 50 operarios –30
de procedencia e</span><span style="font-weight: normal;">s</span><span style="font-weight: normal;">tran</span><span style="font-weight: normal;">x</span><span style="font-weight: normal;">e</span><span style="font-weight: normal;">i</span><span style="font-weight: normal;">ra– e estaba </span><span style="font-weight: normal;">situada</span><span style="font-weight: normal;">
nos terreos que h</span><span style="font-weight: normal;">oxe</span><span style="font-weight: normal;">
ocupa </span><span style="font-weight: normal;">o </span><span style="font-weight: normal;">cole</span><span style="font-weight: normal;">x</span><span style="font-weight: normal;">io
e ig</span><span style="font-weight: normal;">rex</span><span style="font-weight: normal;">a
dos padres salesianos, no que </span><span style="font-weight: normal;">naquel
entón</span><span style="font-weight: normal;"> era co</span><span style="font-weight: normal;">ñe</span><span style="font-weight: normal;">cido
como </span><span style="font-weight: normal;">o</span><span style="font-weight: normal;">
Areal d</span><span style="font-weight: normal;">o</span><span style="font-weight: normal;">
Orzán. “</span><span style="font-weight: normal;">La Provisión”
</span><span style="font-weight: normal;">desapareceu en 1845</span><span style="font-weight: normal;">,
</span><span style="font-weight: normal;">tres anos antes de que
morrera Juan Antonio </span><span style="font-weight: normal;">n</span><span style="font-weight: normal;">a</span><span style="font-weight: normal;">
s</span><span style="font-weight: normal;">úa</span><span style="font-weight: normal;">
casa d</span><span style="font-weight: normal;">o</span><span style="font-weight: normal;">
Portazgo, na parroquia de Santa María de Rutis (Culleredo). </span></span>
</p><span style="font-size: medium;">
</span><span style="font-size: medium;">
</span><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">S</span><span style="font-weight: normal;">eu
irmán Francisco</span><span style="font-weight: normal;"> </span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">(A
Coruña, 1792–1855)</span></span><span style="font-weight: normal;">,
home tamén netamente liberal, estaba casado </span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">con
J</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">osefa
Eufemia Gurrea Carbonell (</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">A</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">
Coruña, 1804 –1836), </span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">que
era filla do tamén rioxano emigrado a A Coruña</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">
Francisco Gurrea Martínez.</span></span></span><span style="color: #4f4c4d; font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"> <span style="font-weight: normal;">Os</span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">
do</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">u</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">s
</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">fill</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">os
ma</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">i</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">ores
d</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">o</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">
matrimonio Adalid-Gurrea, Juan Francisco </span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">e</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">
Francisca María de la Ó, fal</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">ecen</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">
con m</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">oi</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">
po</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">u</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">cos
a</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">n</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">os
de </span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">idade</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">,
antes de 1834. </span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">E</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">
po</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">u</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">co
des</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">pois</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">, o 30 de novembro 1836, tamén morrería moi xove, con tan só 32 anos, Josefa Gurrea</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">, deixando </span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">orfos a </span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">
Marcial, </span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">de</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">
10 a</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">n</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">os,
</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">a</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">
Francisca Venancia, duns 9 a</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">n</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">os,
</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">e</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">
Josefa Fabriciana, duns 7 a</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">n</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">os.
</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">Noutra
traxedia familiar, ao</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">
po</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">u</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">co
tempo </span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">tamén
finarían </span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">as
d</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">úas
cativas</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;"> máis novas.</span></span></span></span>
<span style="font-size: medium;">
</span><span style="font-size: medium;">
</span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="color: #4f4c4d; font-size: medium;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">D</span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">o
desconsolado</span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">
Francisco sabemos que tiña propiedades na parroquia de </span></span><span style="color: #4f4c4d;"><b>Sorrizo</b></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">,
aínda que descoñecemos se os terreos foran herdados por vía
paterna ou se os comprara o propio Francisco. O caso é que, con
motivo do reparto da contribución extraordinaria de Guerra, na acta
municipal da sesión plenaria celebrada o 28 de xuño de 1841 en
<b>Arteixo</b>, aparecen varios terratenentes forasteiros vencellados ao
municipio arteixán: o Señor de Láncara e o conde de San Román con
Oseiro; os herdeiros de Ramón del Río e Antonio Pardo con Suevos;
Andrés Rojo e Juan Villardefrancos con Pastoriza; Antonio Loriga
con Lañas; o Conde de Ximonde con Armentón e Monteagudo; José
María Romay e Antonio Pardo Osorio con Loureda; e, por último, o
nomeado Francisco del Adalid con </span></span><span style="color: #4f4c4d;"><b>Sorrizo</b></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">.</span></span></span></span></p><span style="font-size: medium;">
</span><span style="font-size: medium;">
</span><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="color: #4f4c4d; font-size: medium;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">Ao
</span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">tempo
que levaba a actividade comercial e navieira que deixara seu pai, en
1843 </span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">Francisco
ocupa </span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">o
cargo de rexedor do Concello da Coruña, </span></span><span style="color: #4f4c4d;"><span style="font-weight: normal;">cidade
na que faleceu en 1855.</span></span></span></span></p><span style="font-size: medium;">
</span><span style="font-size: medium;">
</span><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="color: #4f4c4d; font-size: medium;">
</span><span style="color: #4f4c4d; font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">O</span></span></span><span style="color: #4f4c4d; font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">
único fillo que </span></span></span><span style="color: #4f4c4d; font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">lle</span></span></span><span style="color: #4f4c4d; font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">
sobreviviu,</span></span></span><span style="color: #4f4c4d; font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><b>
Marcial Francisco Juan Bartolomé del Adalid y Gurrea</b></span></span><span style="color: #4f4c4d; font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">,
máis coñecido como Marcial del Adalid, </span></span></span><span style="color: #4f4c4d; font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">ía
recibir</span></span></span><span style="color: #4f4c4d; font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="letter-spacing: -0.8pt;"><span style="font-weight: normal;">
un</span></span></span></span><span style="color: #4f4c4d; font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="letter-spacing: -0.8pt;"><span style="font-weight: normal;">h</span></span></span></span><span style="color: #4f4c4d; font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="letter-spacing: -0.8pt;"><span style="font-weight: normal;">a
ampla formación cultural </span></span></span></span><span style="color: #4f4c4d; font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="letter-spacing: -0.8pt;"><span style="font-weight: normal;">e
</span></span></span></span><span style="color: #4f4c4d; font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="letter-spacing: -0.8pt;"><span style="font-weight: normal;">artística,
</span></span></span></span><span style="color: #4f4c4d; font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="letter-spacing: -0.8pt;"><span style="font-weight: normal;">de
xeito especial no eido musical no que se iniciara no ambiernte familiar
e guiado</span></span></span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;"> polo
</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">organista
da Cole</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">x</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">iata
</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">da</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
Coruña. </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">A
moi curta idade, Marcial</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">x</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">a
interpreta obras dos compositores má</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">i</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">s
afamados, sempre en temas de calado romántico. </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Grazas
a</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
posición privile</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">x</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">iada
d</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">a
súa familia</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">pode</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
asistir a óperas, via</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">x</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">ar
</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">polo
estranxeiro</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">,
acudir a concertos </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">e</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
co</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">ñe</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">cer
a diversos autores persoalmente. En 1844 via</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">x</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">a
a </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">París</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
coa intención de estudar con </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Frédéric
Chopin</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">,
</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">soño
que non puido cumprir. Trasládase a Londres</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">,
onde </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">estuda</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
de</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">sde</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
1844 a</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">ta</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
1849 con </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Ignaz
Moschels, discípulo de </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Beethoven.</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">S</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">e</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">u</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
pai Francisco </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">seguíalle
permitindo</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">estar</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">desliga</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">do</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
d</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">o</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
negocio familiar </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">e</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
dedicarse por completo </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">á
súa</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
actividad</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">e</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
musical, </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">recluíndose
no Pazo de Lóngora (Liáns, Oleiros).</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Volve
a</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">París,
</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">onde</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
parece ser que recib</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">iu
os consellos de Franz Liszt. </span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;"> <br /></span></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg50BhTvHRsMFJDTnm_L-watLYvXH6nWRA-g81GTS5tcRTIZfayGwcCzLUBvahlRo8Xdj3W4PC2q4y7Ng9XXKWdBAir7PoMh6pn94ChD9yo_l2ei9Z3osxc06wtoNwJGAeSAjXE5BoPiQyITLvvrOMNLDuJ-fpMBUEUONoyfg3LQ4Hp_vd7HTb2Ltiak6a4/s323/Marcial%201.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="323" data-original-width="252" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg50BhTvHRsMFJDTnm_L-watLYvXH6nWRA-g81GTS5tcRTIZfayGwcCzLUBvahlRo8Xdj3W4PC2q4y7Ng9XXKWdBAir7PoMh6pn94ChD9yo_l2ei9Z3osxc06wtoNwJGAeSAjXE5BoPiQyITLvvrOMNLDuJ-fpMBUEUONoyfg3LQ4Hp_vd7HTb2Ltiak6a4/w156-h200/Marcial%201.jpg" width="156" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Marcial del Adalid Gurrea<br /></b></span></td></tr></tbody></table>
<span style="font-size: medium;">
</span><span style="font-size: medium;">
</span><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Marcial
del Adalid e</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">ra
home de notable cultura literaria, </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">e</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
en m</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">oit</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">as
d</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">as
súas</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
obras </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">cítanse</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
a co</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">ñe</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">cidas
figuras d</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">o</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
Romanticismo, como </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">José
de Espronceda, Alphonse de Lamartine ou Lord Byron. Regresa a España
</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">e
t</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">rala
m</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">o</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">rte
de s</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">e</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">u
pa</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">i</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
en 1855 </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">establécese
</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">en
Madrid, dando </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">a
co</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">ñe</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">cer
alí </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">as
</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">s</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">úa</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">s
obras, a</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">índa
que</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
no</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">n</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
logra alcanzar </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">o
soño</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
que se </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">propuxera</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
de estrear en París </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">a
súa</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
ópera</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><i><span style="font-weight: normal;">Inese
e Bianca</span></i></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">,
con libreto italiano de </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Achile
de Lauzières </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">(e</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">sta
ópera estr</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">eouna</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
modernamente a Universidad</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">e</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
da Coruña </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">o</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
21 de abril de 2007 en versión de concerto</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">)</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">.
</span></span>
</p><span style="font-size: medium;">
</span><span style="font-size: medium;">
</span><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Sobre
o ano 1859 </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">casa
coa escritora </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">coruñesa</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
Francisca González Garrido, máis coñecida por Fanny Garrido ou polo pseudónimo "Eulalia de Liáns". M</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">u</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">ll</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">er,
seg</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">undo
</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">a
época, de esplendorosa beleza,</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;"> Fanny acompañaría ao seu marido </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">en
numerosos via</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">x</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">es
</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">e</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
organiza</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">ría</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
conc</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">o</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">rrid</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">o</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">s
</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">seráns
musicais na residencia do matrimonio, no </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Pazo
de Liáns, cantando incluso os propios poemas que </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Marcial</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
compo</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">ñ</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">ía
musicalmente. </span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;"> </span></span></p><div style="text-align: center;"><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-size: xx-small;"><b><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgz_lJD_Yw150CkY41BDpGjGMkeRf1e0DXJC-yh-7LicyWSla4k84AobqgIgM6Lsuvc_x1pBOgDVjsPyFDhHHD_hB5lJ7Z3zHd0YTNwN9PzcMiiu7yk9yQuPdLR8h2VHzYjUhLfLKk-qG9vKo0VV-oENTUKOaOSw5H6UJAYGCfU8hXsVX5Qnt6BxuM9XqfF/s1600/Marcial%202.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1121" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgz_lJD_Yw150CkY41BDpGjGMkeRf1e0DXJC-yh-7LicyWSla4k84AobqgIgM6Lsuvc_x1pBOgDVjsPyFDhHHD_hB5lJ7Z3zHd0YTNwN9PzcMiiu7yk9yQuPdLR8h2VHzYjUhLfLKk-qG9vKo0VV-oENTUKOaOSw5H6UJAYGCfU8hXsVX5Qnt6BxuM9XqfF/w448-h640/Marcial%202.jpg" width="448" /></a></b></span></span></div>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;"> Ao
igual que acontecera con seu pai Francisco, o nome de Marcial </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">del
Adalid</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
tamén aparece nas Actas do Concello de Arteixo, </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">concretamente
na</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
sesión do 7 de marzo de 1872 </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">na
</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">que
consta o seguinte:</span></span></p><span style="font-size: medium;">
</span><span style="font-size: medium;">
</span><blockquote style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"> “<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">Se
dio lectura de otra instancia presentada por Don Marcial del Adalid y
Gurrea de Santa </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">E</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">ulalia
de Liáns en que manifiesta que careciendo de título de pertenencia
de varias fincas que posee en el barrio de </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><b>Sorrizo</b></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">
pide se certifique a su continuación de lo que resulte de los
repartos de contribución territorial con objeto de </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">inscrib</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">irlo
en el Registro de la Propiedad y la corporación acordó se le expida
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">recibiéndose
antes prueba testifical.”</span></span></span> </blockquote><blockquote style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjxe_4NhnSnYBnMkwKrL0Y0-nM-Bx-Bo_ZaDTi3xERIeJBEvdK7sDf4uOYedAmW2bEdNf8688lhbn-MPMycOpgPMFq-FC5yrF8E29zA8-nheuvmFdraD5AwqKHLUIGTwhh3qfbfXdN3nPBvQL03Cz0nUAFx0XWmLhyphenhyphenVfTFfATgBJeKo8tIVd51mGDrZ6OFO/s3962/Marcial%204.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2588" data-original-width="3962" height="418" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjxe_4NhnSnYBnMkwKrL0Y0-nM-Bx-Bo_ZaDTi3xERIeJBEvdK7sDf4uOYedAmW2bEdNf8688lhbn-MPMycOpgPMFq-FC5yrF8E29zA8-nheuvmFdraD5AwqKHLUIGTwhh3qfbfXdN3nPBvQL03Cz0nUAFx0XWmLhyphenhyphenVfTFfATgBJeKo8tIVd51mGDrZ6OFO/w640-h418/Marcial%204.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Acta do Concello de Arteixo do 7 de marzo de 1872<br /></b></span></td></tr></tbody></table></span></span></span></blockquote><span style="font-size: medium;">
</span><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">Nesa
época Marcial vivía o que se cadra foi a etapa </span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">máis</span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">
frutífera en canto á creación da súa obra</span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">,
principalmente comp</span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">o</span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">sta
para piano </span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">e
amosando</span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">
influencia de </span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">Frédéric
Chopin.</span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"> </span><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif">Ademais, t</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">amén
se preocupa pola música galega, </span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">publicando
en </span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">1877
os prime</span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">i</span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">ros
cadernos da colección </span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">“</span></span><span style="font-size: medium;"><b><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">Cantares
viejos y nuevos de Galicia”</span></span></b><span face="Carlito, sans-serif">,
</span><span face="Carlito, sans-serif">a
súa</span><span face="Carlito, sans-serif">
obra de ma</span><span face="Carlito, sans-serif">ior</span><span face="Carlito, sans-serif">
fama </span><span face="Carlito, sans-serif">e</span><span face="Carlito, sans-serif">
que no</span><span face="Carlito, sans-serif">n</span><span face="Carlito, sans-serif">
se vería publicada </span><span face="Carlito, sans-serif">na
súa totalidade ata despois da súa morte, chegando</span><span face="Carlito, sans-serif">
a un total de vinte e seis canci</span><span face="Carlito, sans-serif">óns</span><span face="Carlito, sans-serif">,
quince de</span><span face="Carlito, sans-serif">l</span><span face="Carlito, sans-serif">as
ori</span><span face="Carlito, sans-serif">xinai</span><span face="Carlito, sans-serif">s
</span><span face="Carlito, sans-serif">e
no</span><span face="Carlito, sans-serif">ve
</span><span face="Carlito, sans-serif">h</span><span face="Carlito, sans-serif">armonizaci</span><span face="Carlito, sans-serif">óns</span><span face="Carlito, sans-serif">
de melodías tradicion</span><span face="Carlito, sans-serif">ai</span><span face="Carlito, sans-serif">s.
</span><span face="Carlito, sans-serif">Vaia
c</span><span face="Carlito, sans-serif">omo
e</span><span face="Carlito, sans-serif">x</span><span face="Carlito, sans-serif">emplo,
</span><span face="Carlito, sans-serif">o</span><span face="Carlito, sans-serif">
acompañamento musical que </span><span face="Carlito, sans-serif">fixo</span><span face="Carlito, sans-serif">
para a siguinte canción popular (a letra </span><span face="Carlito, sans-serif">é</span><span face="Carlito, sans-serif">
co</span><span face="Carlito, sans-serif">ñecida</span><span face="Carlito, sans-serif">
por m</span><span face="Carlito, sans-serif">oitas
persoas</span><span face="Carlito, sans-serif">
pero desco</span><span face="Carlito, sans-serif">ñe</span><span face="Carlito, sans-serif">cen
qu</span><span face="Carlito, sans-serif">en</span><span face="Carlito, sans-serif">
comp</span><span face="Carlito, sans-serif">uxo
</span><span face="Carlito, sans-serif">a
música):</span></span></p><span style="font-size: medium;">
</span><span style="font-size: medium;">
</span><p align="center" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;"><b><span face="Carlito, sans-serif">Non
te quero por bonita</span></b></span></p><span style="font-size: medium;">
</span><span style="font-size: medium;">
</span><p align="center" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">Non
te quero por bonita,<br />
que xa sei que non o és,<br />
quérote por
moreniña<br />
e pola lei que me tés.</span></p><span style="font-size: medium;">
</span><p align="center" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">N’aquela
corredoiriña,<br />
en aquel anoitecer,<br />
o qu’entrambos nos
xuramos<br />
ti-lo sabes, eu tamén.</span></p><span style="font-size: medium;">
</span><p align="center" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">Miña
vida está en teus ollos,<br />
miña morte está tamén,<br />
dame a
vida ou dame a morte,<br />
para min todo está ben.</span></p><span style="font-size: medium;">
</span><span style="font-size: medium;">
</span><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">Marcial
del Adalid f</span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">oi</span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">,
po</span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">r</span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">
tanto, </span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">o
primeiro gran</span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">
creador da melodía galega, que t</span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">i</span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">vo
</span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">a
súa</span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">
continuación en compositores como </span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">Pascual
Veiga,</span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">
</span><span style="font-size: medium;"><i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-style: normal;">José
Castro González</span></span></i><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-style: normal;">
</span></span><span face="Carlito, sans-serif">(</span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">“</span></span><b><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">Chané”</span></span></b><span face="Carlito, sans-serif">)
</span><span face="Carlito, sans-serif">ou
Xosé Baldomir</span><span face="Carlito, sans-serif">,
o que supu</span><span face="Carlito, sans-serif">x</span><span face="Carlito, sans-serif">o
un</span><span face="Carlito, sans-serif">h</span><span face="Carlito, sans-serif">a
aportación musical básica a</span><span face="Carlito, sans-serif">o
Rexurdimento</span><span face="Carlito, sans-serif">.</span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"> </span></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhbSDyCmACARR7u08DWpwk3y8n6y9tiakw1Xt7Ph0p5HYgVXoiyftkei-TKV43SaY7sTggj2ujiltHxcARQHAVlvqNph_3LqXX2GxzoMJra0RkiK1bSlFCd9Z3jZE0ZZiTfUTp7VEVbwSwAVXochamqZwc49i4OewfoWnv8GQBalSBvbQqF9OYisWnAYEc7/s555/Marcial%203.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="442" data-original-width="555" height="255" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhbSDyCmACARR7u08DWpwk3y8n6y9tiakw1Xt7Ph0p5HYgVXoiyftkei-TKV43SaY7sTggj2ujiltHxcARQHAVlvqNph_3LqXX2GxzoMJra0RkiK1bSlFCd9Z3jZE0ZZiTfUTp7VEVbwSwAVXochamqZwc49i4OewfoWnv8GQBalSBvbQqF9OYisWnAYEc7/s320/Marcial%203.jpg" width="320" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Marcial del Adalid<br /></b></span></td></tr></tbody></table><span style="font-size: medium;">
</span><span style="font-size: medium;">
</span><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Porén,
bo</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">a
parte d</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">a
</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">obra
</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">do
noso homenaxeado</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
permanece inédita. </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">A</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
precaria sa</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">úde</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
da que sempre goz</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">ou
íalle</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
reproducir un</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">h</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">a
antiga do</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">enza</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
hepática que aboc</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">ou</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
a que Marcial del Adalid m</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">orr</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">era</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
dun xeito prematuro</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">no
seu </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Pazo
de Lóngora, recib</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">i</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">ndo
sepultura </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">no</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">cemiterio
de San Amaro </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">d</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">a</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
Coruña a finais de 1881. </span></span>
</p><span style="font-size: medium;">
</span><span style="font-size: medium;">
</span><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"> <span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">A
herdeira </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">de
Marcial del Adalid </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">e</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
Fanny Garrido f</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">oi
a súa</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
única </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">fill</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">a,
</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">a
pintora </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">María
de los Dolores del Adalid y González Garrido, quen</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">,
s</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">e</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">n
descendencia, do</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">ou</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">a</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
biblioteca de s</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">e</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">us
pa</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">i</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">s
</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">á
Real Academia Galega. A</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">s
restantes propiedades, </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">entre
as que imaxinamos que tamén estarían os terreos de </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><b>Sorrizo</b></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">,</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
f</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">oron</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
legadas </span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">á
congregación relixiosa dos Salesianos</span></span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">.</span></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhrYMBjTggHEOdS2dVVjnWPhnIuZEtnkGFkn0bz0gGDES8NiIcZzDlQeotWaXUArKmzh8AEjI1zDcav3xrtC6upGtYTS1aUZKqC1KOP830KPKF5PymoPNkysOL3flCejZ4u7m5NjDQidYFgpo9cUkEb31GjSr5vUpXzW1WAKVliyj-B6Bk-bt-LqQ4QCnhL/s600/Marcial%205.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="600" data-original-width="496" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhrYMBjTggHEOdS2dVVjnWPhnIuZEtnkGFkn0bz0gGDES8NiIcZzDlQeotWaXUArKmzh8AEjI1zDcav3xrtC6upGtYTS1aUZKqC1KOP830KPKF5PymoPNkysOL3flCejZ4u7m5NjDQidYFgpo9cUkEb31GjSr5vUpXzW1WAKVliyj-B6Bk-bt-LqQ4QCnhL/w331-h400/Marcial%205.jpg" width="331" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>María de los Dolores del Adalid y González Garrido<br /></b></span></td></tr></tbody></table><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;"><br /></span></span><span style="font-size: medium;">
</span><span style="font-size: medium;">
</span><span style="font-size: medium;">
</span><p style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">FONTES:</span></p><p style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">Concello de Arteixo, Arquivo Municipal, plenos do 28 de xuño de 1841 (Caixa 1841 C-1) e do </span><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">7 de marzo de 1872 (Caixa1872 C-3)</span></span></p><span style="font-size: medium;">
</span><span style="font-size: medium;">
</span><p style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;">Fernández
Caamaño, J.M. (2016): <i>Una saga familiar con historia,</i><span style="font-style: normal;">
</span><span style="font-style: normal;">El Ideal Gallego,</span><i>
</i><span style="font-style: normal;">25 de setembro.</span></span></p><span style="font-size: medium;">
</span><span style="font-size: medium;">
</span><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif" style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">Q</span></span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">uirós
Rosado, Roberto: </span></span><i>Marcial Francisco del Adalid
Ramírez de Arellano</i>, Real academia de la Historia.</span></p><span style="font-size: medium;">
</span><span style="font-size: medium;">
</span><p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;">
</span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Touriñán
Morandeira, Laura (2021): <i>Marcial del Adalid (1826-1881): un
capítulo</i> <i>único de nuestra Historia de la Música Española y
Gallega</i>. En Camiños do Coñecemento e Experiencia 2020. Santiago
de Compostela: Campus na nube USC, 2021. </span></span>
</p>Xabier Maceirashttp://www.blogger.com/profile/02249218509505260903noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-671964409079393456.post-35220254365961460692024-02-14T09:30:00.003+01:002024-02-14T09:30:26.009+01:00O ENTROIDO DE LOUREDA<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif">Despois</span><span face="Carlito, sans-serif">
de recordar </span><span face="Carlito, sans-serif">ao longo da</span><span face="Carlito, sans-serif">s
últimas semanas como se celebraba o Entroido nas parroquias de
Monteagudo e </span><span face="Carlito, sans-serif">de</span><span face="Carlito, sans-serif">
Morás, hoxe, </span><span face="Carlito, sans-serif">no día da
Queima do Meco,</span><span face="Carlito, sans-serif"> continuamos
coa nosa particular viaxe </span><span face="Carlito, sans-serif">carnavalesca
</span><span face="Carlito, sans-serif">arteixá </span><span face="Carlito, sans-serif">facendo
parada</span><span face="Carlito, sans-serif"> en </span><span face="Carlito, sans-serif">Loureda</span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">.</span></span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;"> G</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">razas
a</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">o
marabilloso traballo</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">que
realizou na década dos anos 90</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">
o admirado Víctor Iglesias, sabemos que a principios do século
pasado </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">o
persoal</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">
con espíritu carnavalesco ía por toda </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">Loureda</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">
repartindo o meco a base de coplas </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">ben
argalladas</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">
nas que non se salvaba</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">n</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">
nin o</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">s</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">veciños
máis respetados e queridos da freguesía</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">.
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">U</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">n
dos mozos, </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">habitualmente
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">de
pouca escola e moita intelixencia,</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">facía
de cura </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">e
realizaba o responso </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">
tocando o corno </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">(un
corno de boi).</span></span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Naquela
hora había</span><span style="font-weight: normal;"> choqueiros
borralleiros, que lles tiraban borralla aos que se rían deles </span><span style="font-weight: normal;">e
mascaritas e mascaritos que daban a nota máis colorida. C</span><span style="font-weight: normal;">hoqueiro
era calquera. O mérito era facer de masca</span><span style="font-weight: normal;">rito
ou mascarita</span><span style="font-weight: normal;">. Os </span><span style="font-weight: normal;">mascaritos</span><span style="font-weight: normal;">
escollidos, </span><span style="font-weight: normal;">que tiñan que
ir a cara descuberta,</span><span style="font-weight: normal;"> </span><span style="font-weight: normal;">eran
os moz</span><span style="font-weight: normal;">os máis altos e
garridos </span><span style="font-weight: normal;">de Loureda</span><span style="font-weight: normal;">,
e por suposto, os que mellor bailasen o suelto. </span><span style="font-weight: normal;">Vestían
o traxe típico do país</span>, <span style="font-weight: normal;">feito
de estopa, co seu chalequiño branco e c</span><span style="font-weight: normal;">o</span><span style="font-weight: normal;">a
chambra de liño. </span><span style="font-weight: normal;">O </span>domingo
de Entroido os mascaritos ían co seu traxe un pouco máis adornado
do normal. Levaban<span style="font-weight: normal;"> unha banda
vermella que </span><span style="font-weight: normal;">lles</span><span style="font-weight: normal;">
cruzaba o peito, </span><span style="font-weight: normal;">e mesmo
</span><span style="font-weight: normal;">había</span><span style="font-weight: normal;">
que</span><span style="font-weight: normal;">n</span><span style="font-weight: normal;">
adorn</span><span style="font-weight: normal;">aba</span><span style="font-weight: normal;">
a súa monteira c</span>un arado e unha grade pequeniños de madeira.</span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"> <span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">As
m</span><span style="font-weight: normal;">ascaritas</span><span style="font-weight: normal;">
vestían un refaixo de baeta colorada, con moito vuelo, e de cintura
para arriba ían moi apretadiñas. Na cabeza levaban un sombreiro
adornado c</span><span style="font-weight: normal;">on</span><span style="font-weight: normal;">
flores de papel e cintas de cores </span><span style="font-weight: normal;">que
preparaban con antelación </span><span style="font-weight: normal;">durante
varios días.</span></span></span></p>
<p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Chegado
o domingo de Entroido, saían todos coma en procesión levando un
ramo e dúas cestas adornadas con roscas e figos que os "miróns"
roubaban e os choqueiros se encargaban de recuperar.</span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"> <span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Xa
no campo da "diversión", </span><span style="font-weight: normal;">coa
música das</span><span style="font-weight: normal;"> pandeiretas </span><span style="font-weight: normal;">e
do gaiteiro de turno,</span><span style="font-weight: normal;"> as
parellas de mascaritos bailaban ata que un ousado agarraba e marchaba
coa moza, que era reprendida polo mascarito no medio das risas e
burlas da concurrencia. </span></span></span>
</p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"> <span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Os
animais da parroquia de Loureda daquel tempo tampouco se libraban das
entroidadas e non era inusual</span><span style="font-weight: normal;">
ver aos cans e aos carneiros cun xugo arando </span><span style="font-weight: normal;">sen
permiso</span><span style="font-weight: normal;"> as leiras dos
veciños. Ou os burros con pantalóns, facendo as súas necesidades! </span></span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;"> </span></span></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiQ6FMcrzKS-83MB_4I8y_7Sl5nNmqXsozTYAxwTqRTV7cPlWnMG2CaEYTGKZS0CcMu5VaF1-OoBvUGxh5vcnsWOPJduJEJbKVjQxdyxyWL3jlk5jF8ym9k-uOX_OFDr88kdBaIXlR7n1eZuIFJo7DGbhW_50h66CUDW5JRs9chjGbrnX50ExMMqRreplSe/s400/Loureda%201.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="400" data-original-width="270" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiQ6FMcrzKS-83MB_4I8y_7Sl5nNmqXsozTYAxwTqRTV7cPlWnMG2CaEYTGKZS0CcMu5VaF1-OoBvUGxh5vcnsWOPJduJEJbKVjQxdyxyWL3jlk5jF8ym9k-uOX_OFDr88kdBaIXlR7n1eZuIFJo7DGbhW_50h66CUDW5JRs9chjGbrnX50ExMMqRreplSe/w135-h200/Loureda%201.jpg" width="135" /></a></span></span></div>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">Non
nos esquecemos dos bailes que se facían polo Entroido nos tres
salón</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">s</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">
cos que chegou a contar a parroquia. O salón do Castellano estaba </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">en
Quintán,</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">
no corazón do </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">Val
de Loureda</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">,
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">pegadiño
á escola de Don Bartolo, </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">nun
lugar con moita vida naqueles tempos; </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">o</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">
salón de Catoir</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">a,
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">en
Regocheo, </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">a
onde baixaba moita</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">
rapazada </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">da
Laracha e Cerceda; </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">e
o </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">de
Rumbo, no Foxo, </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">un
local ao que</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">
despois de tantos anos aínda </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">se
lle l</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">en
as letras vermellas que hai enriba da porta: SALÓN DE BAILE.</span></span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;"> </span></span></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgV7b8Ql61oXGS6ll_9uv1b-JnF_Qt-fNmoYQn_XNOVLuG5XqZxwWcZ_xf_K2NsRTdpx-2HUa6cPqdLv0gMTxZFOSzKBBOevFviF6o5nTnFTAC8GrAHNVZoDVYjaZxrUTfj7bC2l1ACnlhf6IkdT8AdDb33gXm_cFDVFcY7RvmhA_3ZdLiwPR5y9fPG_Dbi/s1388/Loureda%202.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1388" data-original-width="1031" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgV7b8Ql61oXGS6ll_9uv1b-JnF_Qt-fNmoYQn_XNOVLuG5XqZxwWcZ_xf_K2NsRTdpx-2HUa6cPqdLv0gMTxZFOSzKBBOevFviF6o5nTnFTAC8GrAHNVZoDVYjaZxrUTfj7bC2l1ACnlhf6IkdT8AdDb33gXm_cFDVFcY7RvmhA_3ZdLiwPR5y9fPG_Dbi/w298-h400/Loureda%202.jpg" width="298" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Entrada do Salón de Rumbo<br /></b></span></td></tr></tbody></table><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;"><br /><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgd6YFO-29MyqQUJRNsHiNs6u_2obz4wnhpjNjFhVzjOl2CDvz7MR927AEskIuNH6JLIjHj5dp96VV3G6sCrna6dGbsHHLBTAe67tsCHHK-VvyFITeRj8_SeKfgTVGSDw4My7NWfmjlooXuCobbtCMWJKJkZ0Z5xxNFz83Dh7Ht9ld4F2LxND4gAjFUR981/s4067/Loureda%203.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="3087" data-original-width="4067" height="304" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgd6YFO-29MyqQUJRNsHiNs6u_2obz4wnhpjNjFhVzjOl2CDvz7MR927AEskIuNH6JLIjHj5dp96VV3G6sCrna6dGbsHHLBTAe67tsCHHK-VvyFITeRj8_SeKfgTVGSDw4My7NWfmjlooXuCobbtCMWJKJkZ0Z5xxNFz83Dh7Ht9ld4F2LxND4gAjFUR981/w400-h304/Loureda%203.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Imaxe actual do Salón de Rumbo<br /></b></span></td></tr></tbody></table></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">
</span></span></span>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"> <span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">Ao
ir minguando o espíritu entroideiro nas parroquias </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">do
concello</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">,
dende hai xa bastantes anos </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">as
comparsas e as carrozas </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">xa
só </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">desfilan</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">
na capital municipal, onde </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">h</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">oxe,
mércores 14 de febreiro, remata oficialmente o </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">Entroido
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">do
2024 coa Queima do Meco. A comitiva sairá </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">sobre
as 19:30 h.</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">
da Praza do Balneario e realizará un percorrido polas rúas centrais
d</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">e
Arteixo</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">
antes de chegar ao Anfiteatro, que é o lugar onde Carmen Blanco
oficiará o enterro do Entroido e a </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">Q</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;">ueima
do Meco.</span></span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-weight: normal;"> </span></span></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhXmcBUpFOt-m_ONQA1ZDv5nxFGSBM1WcllwhOWhE50rs1GjHk9kPrqA0oPRG7t6UJ_QxGTuxoRipO2JNULKq3oWxzkMaGmXNSJWXs-kEoA_6kMKSRjuMPHiM6iIi0foKf9ErSVejvCwomjw7NS5iUe3FEKRSowxMB7nWIz7zMFI1cTuEteGzHhIavq39IY/s1080/Loureda%204.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="349" data-original-width="1080" height="206" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhXmcBUpFOt-m_ONQA1ZDv5nxFGSBM1WcllwhOWhE50rs1GjHk9kPrqA0oPRG7t6UJ_QxGTuxoRipO2JNULKq3oWxzkMaGmXNSJWXs-kEoA_6kMKSRjuMPHiM6iIi0foKf9ErSVejvCwomjw7NS5iUe3FEKRSowxMB7nWIz7zMFI1cTuEteGzHhIavq39IY/w640-h206/Loureda%204.jpg" width="640" /></a></span></span></div><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"></span></span>Xabier Maceirashttp://www.blogger.com/profile/02249218509505260903noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-671964409079393456.post-54421507325983110072024-02-06T23:18:00.000+01:002024-02-06T23:18:13.221+01:00A TRADICIÓN ANTROIDEIRA DA PARROQUIA DE MORÁS<p><br /></p><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: x-small;"><span> </span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
</div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhEnTzGG-a0M2PIMy8Hmj8_HkeY_O26HthZEJxbG_56PjRvwbMcmwPF-S3lECO-slUQkGrsVqqIlsngKQctdtrRogtOlUALRa2i97yBGfdaJMYo2sTl2fFBiH0VgC3IO-acFevMqPJJyvGH/s1600/Mor%25C3%25A1s+1.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="541" data-original-width="674" height="256" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhEnTzGG-a0M2PIMy8Hmj8_HkeY_O26HthZEJxbG_56PjRvwbMcmwPF-S3lECO-slUQkGrsVqqIlsngKQctdtrRogtOlUALRa2i97yBGfdaJMYo2sTl2fFBiH0VgC3IO-acFevMqPJJyvGH/w320-h256/Mor%25C3%25A1s+1.jpg" width="320" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Portada da revista de coplas da comparsa "Os que ninguén pode igualar nas farras do Antroido"</b></span></td><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b> (Familia Castro Añón)<br /></b></span></td></tr>
</tbody></table>
</span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
</div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span> </span></span></div><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span> </span></span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><i>"Di
o noso Director,</i></span></span></div><span style="font-size: medium;">
<span face=""carlito" , sans-serif"><span><i>que
está marcando o compás,</i></span></span>
<br />
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><i>que
nas comparsas do Antroido</i></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><i>ninguén
pode con Morás".</i></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: x-small;"><span> </span></span></div><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: x-small;"><span>(Comparsa
“Os que ninguén pode igualar nas farras do Antroido”, Moras, 1950)</span></span></div></div><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span> </span></span></div><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span> Velaí
tedes unha das coplas que compuxeron nos anos 50 os letristas de
Morás, parroquia onde a tradición antroideira foi, durante moitos
anos, signo de identidade e marca propia do lugar. Morás era, sen
ningún xénero de dúbidas, sinónimo de troula, de festa, de
esmorga, de foliada e, por suposto, de Antroido, de Antroido con
maiúsculas grazas a comparsas como “Os invencibles de Morás”,
“Os que ninguén pode igualar nas farras do Antroido”, “Os da
cacheira con filloas” ou, “Os Mariachis”.</span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-size: medium;"><br /></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;">
“<span face=""carlito" , sans-serif"><span><i>Aquí
estamos os “Mariachis”</i></span></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><i>que
vimos a saudar,</i></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><i>somos
de Morás do Medio</i></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><i>non
o podemos negar”.</i></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: x-small;"><span> </span></span></div><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: x-small;"><span>(Comparsa
“Os Mariachis”, Morás, 1960)</span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;">
<span face=""carlito" , sans-serif"><span> </span></span> </span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span>Morás
do Medio, Uxes e posteriormente Souto, foron durante moito tempo os
principais centros neurálxicos das celebracións carnavalescas, a onde tamén acudía a veciñanza dos outros lugares da
parroquia, xentes da Insua, das Roxiñas, da Estación, do Martulo,
da Xesteira, de Santa Icía, de Freán, de Canzobre… xentes que
durante unhas horas esquecían as miserias da posguerra e botaban
risas a esgalla coas coplas que os letristas da parroquia compoñían
en cada Antroido!</span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;">
<span face=""carlito" , sans-serif"><span> </span></span> </span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;">
“<span face=""carlito" , sans-serif"><span><i>Ben
saben que o noso pobo</i></span></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><i>que
ten por nome Morás</i></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><i>moitos
xa queren chamarlle </i></span></span>
</div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><i>María
Pita ou Garás”.</i></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-size: medium;"><br /></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;">
“<span face=""carlito" , sans-serif"><span><i>Morás
novo continente</i></span></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><i>da
vida a moitos obreiros</i></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><i>e
cartos aos labradores</i></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><i>e
pon ricos aos tendeiros”.</i></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
</div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: x-small;"><span> </span></span></div><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: x-small;"><span>(Comparsa
“Os da Cacheira con filloas”, Morás, 1956)</span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;">
<span face=""carlito" , sans-serif"><span> </span></span> </span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span>Un
daqueles letristas era Cándido López Ferreño, máis coñecido
polo alcume de “O Ghaiteiro de Morás”. Natural de Morás do
Medio, Cándido empezou a tocar a gaita sendo moi cativo e, con
tan só once anos, xa amenizaba as festas e os bailes que se organizaban
na contorna. Mais o repertorio do “Ghaiteiro de Morás” non se
quedaba só na gaita. Non, Cándido, emulando a outro gran referente
do antroido arteixán, Ricardo “O Moucheiro de Meicende”, tamén
cantaba e recitaba as coplas que compoñía el mesmo, espectáculo
que realizaba enriba do taboado que se armaba no alpendre de turno. </span></span>
</div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-size: medium;"><br /></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span>A
Cándido non lle quedaban atrás, nin na composición das coplas nin
no espectáculo, outros dous dos precursores da tradición
antroideira da parroquia, ambos os dous veciños tamén de
Morás do Medio. Falamos dos irmáns Castro: Jesús, máis coñecido
por Chucho “O Cacheiro”, autor segundo algunhas fontes da
primeira copla escrita na parroquia, e José Castro, avó dos amigos
Manolo García Castro, referente na defensa do patrimonio do Concello
de Culleredo, e Roberto Castro, pintor e libreiro co que tedes a
oportunidade, se algún día pasades polo seu negocio, a Libraría
Sisargas da Coruña, de facer unha alucinante
viaxe no tempo coas mil e unha historias que garda na súa memoria!</span></span><span style="font-size: medium;"><br /></span>
<span style="font-size: medium;"><br /></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
</div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span>
</span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span>Polo
que contan os netos de José, o seu avó era o encargado de ler o
testamento. Era, por así dicilo, o “secretario palanca” de seu
irmán Chucho, que facía de “cómico Serapio” naqueles
antroidos que se celebraban en Morás nos anos cincuenta, nos
que Cándido, “O Ghaiteiro de Morás”, exercía de “director de
orquestra” e outros mozos da parroquia como Aurelio de
Calvete, Juan de Mingos ou Urbano do Estanqueiro tamén aportaban o
seu gran de area para continuar coa popular tradición antroideira do
lugar.</span></span></div><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span> </span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
</div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjSLylirkT7ijkkgCPIDXGiPzYF56yttO8f-qyl4OMsWZuhZTWI5UnbC4zlFDj7NaaRH0jrRKsO5nL9iyhsGc2KclTqkqD4XjoNfjJfPK0Jt81Ni0b50NOmXNAPT6VnQbLjznqsP3DdLbt9/s1600/Mor%25C3%25A1s+2.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="248" data-original-width="678" height="146" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjSLylirkT7ijkkgCPIDXGiPzYF56yttO8f-qyl4OMsWZuhZTWI5UnbC4zlFDj7NaaRH0jrRKsO5nL9iyhsGc2KclTqkqD4XjoNfjJfPK0Jt81Ni0b50NOmXNAPT6VnQbLjznqsP3DdLbt9/s400/Mor%25C3%25A1s+2.jpg" width="400" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: x-small;"><b>"Os invencibles de Morás" estiveron presentes no Antroido de 1953 (Familia Castro Añón)<br /></b></span></td></tr>
</tbody></table>
</span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span> </span></span></div><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span> Un
home disfrazado de vello chepudo coa cara ciscada e a roupa
esfarrapada, outro montado nun burro cun colar de flores e axóuxeres
no pescozo… Son <span style="font-style: normal;">algúns dos</span>
recordos que a veciñanza máis vella da parroquia mestura, na súa
memoria, con imaxes confusas de choqueiros e coas coplas coas que
botaban risas a esgalla nos anos da súa infancia e xuventude, nas que non se salvaba nin o mellor veciño e que, na época da
posguerra, eran controladas e censuradas, pois antes de recitalas en
público había que obter a correspondente autorización da Garda
Civil. Posteriormente, as coplas vendíanse pola parroquia e
arredores.</span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-size: medium;"><br /></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><span style="font-style: normal;">Naqueles
duros anos da represión franquista, </span><span style="font-style: normal;">nos
días do Antroido, que empezaba en Candeas e remataba coa queima do
meco o Mércores de Cinza,</span><span style="font-style: normal;"> a
xente podía disfrazarse mais iso si, sempre coa cara descuberta,
unha altura na que sabemos que durante certo tempo a veciñanza de
Morás do Medio argallou </span><span style="font-style: normal;">máis de media ducia de</span><span style="font-style: normal;"> comparsa</span><span style="font-style: normal;">s</span><span style="font-style: normal;">. </span></span></span></div><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><span style="font-style: normal;"> </span></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
</div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span>
</span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><span style="font-style: normal;">O
</span><span style="font-style: normal;">sábado era o día no que se
facían </span><span style="font-style: normal;">as filloas e tamén </span><span style="font-style: normal;">o
día no</span><span style="font-style: normal;"> se preparaban os
choqueiros que as pedían de porta en porta. </span><span style="font-style: normal;">Mais
o</span><span style="font-style: normal;"> </span>día grande era o
"Domingo de Carnaval". Pola mañá era unha obriga acudir
ao Igrexario para continuar coa tradición da poxa da carne das
ánimas, segundo a cal a xente de Morás levaba á igrexa
cacheiras, bicos, e patas dianteiras da última matanza do porco, e
tamén algunha cunca de barro con graxa derretida.</span></span><span style="font-size: medium;"><br /></span>
<span style="font-size: medium;"><br /></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
</div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjAHXOBSPRAUt8IPqKgG0R7Pgwk7ZJnUy28Y9zmPH6EMC6DJHZ5z-POeRMhb_Wlb2kAYQBkEBVsc9X1Vj1gJr71hJTVGLPeponR-wWi2-JRJfVe25fJolAWiNFPuuFOuxT9FV-lT6q8jUTk/s1600/Mor%25C3%25A1s+00.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="960" data-original-width="714" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjAHXOBSPRAUt8IPqKgG0R7Pgwk7ZJnUy28Y9zmPH6EMC6DJHZ5z-POeRMhb_Wlb2kAYQBkEBVsc9X1Vj1gJr71hJTVGLPeponR-wWi2-JRJfVe25fJolAWiNFPuuFOuxT9FV-lT6q8jUTk/s400/Mor%25C3%25A1s+00.jpg" width="297" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: x-small;"><b>Igrexario de Morás</b></span></td></tr>
</tbody></table>
</span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span> </span></span></div><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span> A
poxa propiamente dita principiaba no adro da igrexa á saída da
misa, que era cando se lle ofrecía a carne aos parroquianos
para que poxaran por ela. Logo, a persoa que máis ofrecía era a
que levaba a peza de carne para a súa casa, quedando os cartos a
beneficio das ánimas do purgatorio.</span></span><span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span> En
moitos casos, a persoa que levaba unha peza era despois a que máis
poxaba por ela, o que habitualmente se facía por un ofrecemento.
Por tal motivo, despois de poxar para as ánimas a veciñanza
cedíalle a peza, por cortesía, a esta persoa ofrecida para que a
levara de volta para a súa casa.</span></span><br /></div><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-size: medium;"><br /></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
</div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span>
</span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><span style="font-weight: normal;">Despois
da poxa, era o turno para </span><span style="font-weight: normal;">unha
das poucas ocasións que había ao longo do ano para encher o
estómago, </span><span style="font-weight: normal;">e aí non faltaban as visitas</span><span style="font-weight: normal;"> dos
familiares que ateigaban cada casa da parroquia </span><span style="font-weight: normal;">e
que se xuntaban</span><span style="font-weight: normal;"> ao redor da
cacheira pregando por ser comid</span><span style="font-weight: normal;">a.</span><span style="font-weight: normal;">
</span><span style="font-weight: normal;">E xa, d</span><span style="font-weight: normal;">espois
d</span><span style="font-weight: normal;">o xantar</span><span style="font-weight: normal;">,
quen máis </span><span style="font-weight: normal;">e</span><span style="font-weight: normal;">
quen menos, disfrazado ou non, saía das casas e </span><span style="font-weight: normal;">armaba
unha boa troula!</span></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;">
<span face=""carlito" , sans-serif"><span><span style="font-weight: normal;"> </span></span></span></span> </div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">S</span></span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">egundo </span></span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">Santiago
Sande Mañana, </span></span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">non
hai moito </span></span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">aínda
</span></span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">quedaba
xente na parroquia</span></span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">
que recorda</span></span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">ba</span></span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">
</span></span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">como
“O </span></span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">Cacheiro”
</span></span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">se
disfrazaba </span></span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">de
cura portando un paraugas do que colgaban restas de allos; </span></span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">como
“O </span></span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">Peisaqueiro”,
vestido de vella, </span></span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">facía</span></span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">
filloas enriba dun carro; </span></span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">e
como</span></span><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">
</span></span><span style="font-weight: normal;">Cándido, “</span><span style="font-weight: normal;">O
Ghaiteiro de Morás”, recitaba as súas coplas tanto en Uxes como
en Morás do Medio.</span></span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><span style="font-weight: normal;"> </span></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
</div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><span style="font-weight: normal;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhHJMw7R_ghnyU6K0m_D44HqWMNTxdCn1bC5GOyEMXZWxAHcDPUz9jHKT1vluchCLlhpl_3-UUZilcdtd6lk_B0niefS2WgkJSR9pfTQZ2JC9XP1ybHlG9GDaPzC03rUuSirD7740Y4NZif/s1600/Mor%25C3%25A1s+3.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="628" data-original-width="960" height="418" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhHJMw7R_ghnyU6K0m_D44HqWMNTxdCn1bC5GOyEMXZWxAHcDPUz9jHKT1vluchCLlhpl_3-UUZilcdtd6lk_B0niefS2WgkJSR9pfTQZ2JC9XP1ybHlG9GDaPzC03rUuSirD7740Y4NZif/w640-h418/Mor%25C3%25A1s+3.jpg" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: x-small;"><span><b>Imaxe
de 1953. En primeiro
plano Cándido, “O Ghaiteiro de Morás”. Detrás, de esquerda a
dereita, Leonardo Corral, fundador e membro dos “Cinco de Galicia”,
a súa dona Marina Castro (casarían ese ano), Manolo Capelán co
tambor e, co acordeón, Antonio Capelán. Detrás deles aparecen
Domingo Gonzalez e Jesús Capelán (Asociación de Maiores A Baiuca)<br /></b></span></span></div>
</td></tr>
</tbody></table>
</span></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><span style="font-weight: normal;"> </span></span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><span style="font-weight: normal;"> Tamén queda xente na parroquia que lembra como,
de cando en vez, se unían a aqueles carnavais que se celebraban en
Morás </span><span style="font-weight: normal;">as comparsas chegadas
de </span><span style="font-weight: normal;">Feáns ou de </span><span style="font-weight: normal;">Elviña.
</span><span style="font-weight: normal;">O polifacético Xurxo Souto
dinos nos seus </span><i><span style="font-weight: normal;">Contos da
Coruña</span></i><span style="font-weight: normal;"> (Xerais, 2007)
que en Elviña había dúas grandes comparsas: Calaveras e
Rexumeiros. En 1954, "(...) estes últimos disfrazáronse de “Garda Moura
de Franco” e baixaron, montados en burros, á conquista da Coruña.
Á altura da Ponte da Pedra serían interceptados pola Garda Civil.
Esa noite durmiron en comisaría, mais, aínda hoxe se mantén a gloria de tanto empeño (...)"</span></span></span><span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span> <br /></span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span> </span></span></div><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span> Precisamente
en Elviña, as mulleres da parroquia organizarían no Antroido de
1961 un partido de fútbol entre as solteiras e as casadas que
conmocionaría a toda a bisbarra xa que os obreiros negáronse a
traballar por ir velas. Dende aquela, o Martes de Carnaval é día
festivo!</span></span><span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span> Dous
anos despois, no Antroido de 1963, emulando ás súas veciñas de
Elviña, as mulleres de Uxes tamén xogarían un partido de fútbol
entre as solteiras e casadas do lugar. Sen elas sabelo, estaban
facendo historia xa que aquel foi o primeiro partido de fútbol
feminino xogado no municipio de Arteixo.</span></span><br /></div><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-size: medium;"><br /></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
</div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgbxhgbV103ZqN-Yh-vEfPzii0l3Z5BTEncbdsC2gnyu5sh4_VxBI2l3LBEU5oeWFWJjvVT6Yeh3CbPtsXUCLzwTpDorOUy8wd2YLdLqjI4-5lbbGEUGxu2Pel6OXXPtLhOEBPn7-evJfzD/s1600/Mor%25C3%25A1s+4.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="685" data-original-width="960" height="456" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgbxhgbV103ZqN-Yh-vEfPzii0l3Z5BTEncbdsC2gnyu5sh4_VxBI2l3LBEU5oeWFWJjvVT6Yeh3CbPtsXUCLzwTpDorOUy8wd2YLdLqjI4-5lbbGEUGxu2Pel6OXXPtLhOEBPn7-evJfzD/w640-h456/Mor%25C3%25A1s+4.jpg" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: x-small;"><b>Imaxe do primeiro partido de fútbol feminino que se xogou en Uxes (<i>La Voz de Galicia</i>, 5 de marzo de 1963)</b></span></td></tr>
</tbody></table>
</span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span> </span></span></div><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span> Os
"chascos", trolas, burradas, verbas ben argalladas para
soltalas a algún veciño ou veciña. Un meco ben equipado, cunha
espiga de millo e dous nabos, para gastarlle unha broma a alguén que
era levado á casa con algún pretexto sospeitoso, onde a este persoa
o agardaba o meco do antroido e, onde despois do correspondente
susto, a persoa convidada volvía a morder o anzol comendo algunha
que outra filloa con fíos ou bebendo café con sal a comer e beber.
Novos partidos das mulleres. Novos ataques dos letristas da parroquia
coas coplas que recitaban os Mércores de Cinza subidos ao
garda-agullas da estación do tren ou nalgún carro de Morás do
Medio. Escenificación de laconada con ingredientes tan apetecibles
coma un rato morto…</span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;">
<span face=""carlito" , sans-serif"><span> </span></span> </span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span>Así
irían pasando os anos ata chegar a finais dos sesenta, altura na que
o testamento e as coplas empezan a decaer, pois os letristas de
antano non seguen coa tarefa que viñan desempeñando dende os
tempos da súa infancia e xuventude. Con todo, nos anos setenta o
Antroido aínda seguía tendo peso na parroquia: as comparsas de fóra
continuaban a parar por Morás, e por aqueles días aínda se mantiñan
os "chascos" e o de "botar o antroido".</span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-size: medium;"><br /></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span>Ao
pouco da morte de Franco daríanse os primeiros pasos para a
recuperación da cultura tradicional e tamén a liberdade para
retomar as tradicións dos carnavais. Sería aí, nos primeiros anos
oitenta, cando un grupo de xente de Souto como Xosé Luis Mañana,
Manolo de Rodríguez, Manolo de Amado, Nito, Fina de Amador, Ignacio e outras
persoas da aldea pensaron que había que recuperar a tradición
antroideira da parroquia e decidiron facer unha comparsa, "Os
carnavalescos de Souto", que se empezarían a xuntar no
baixo da casa de Xosé Luis para argallar as primeiras coplas e
realizar os primeiros ensaios dos famosos enterros e testamentos do
lugar que, andando no tempo, convertiríase nunha das festas
tradicionais máis importantes do concello de Arteixo e da comarca. </span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;">
<span face=""carlito" , sans-serif"><span> </span></span> </span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;">
“<span face=""carlito" , sans-serif"><span><i>Quédense
con Dios señores,</i></span></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><i>que
non lles pareza mal,</i></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><i>viva
Souto e Morás</i></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><i>e
todos en xeral.</i></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-size: medium;"><br /></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><i>Dámoslle
grazas a todos</i></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><i>este
ano oitenta e tres,</i></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><i>e
que volvamos para o ano</i></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><i>saudalos
outra ves”.</i></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: x-small;"><span> </span></span></div><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: x-small;"><span>(Comparsa “Os
carnavalescos de Souto, 1983)</span></span><span style="font-size: medium;">
</span></div><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
</div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span>
</span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span> </span></span></div><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span>
Naquela altura tamén xurdiría a Asociación Cultural Queiroa, que tería
como
primeiro presidente ao propio Xosé Luis Mañana e na que tamén se
atopaban varios dos compoñentes da comparsa. Mentres que a A.C. Queiroa
daba os seus primeiros pasos realizando actividades como a
organización dunha "caravana de mulleres" seguindo o
exemplo daquela famosa película do Oeste norteamericano, ou tamén o
chamado "tren
da alegría", a comparsa “Os carnavalescos de Souto” iríase
consolidando non só no eido cultural senón tamén no comercial coa
venda das coplas. </span></span>
</div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-size: medium;"><br /></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span>Pouco
a pouco, a comparsa foise desvencellando dalgún xeito da asociación
e ata se fixeran intentos de “profesionalizala”. Naqueles anos
oitenta os enterros e as leituras do testamento de Souto arrastraban a
moita xente ao lugar porque tiñan moita “garra”<i>. </i>Nito e
Ignacio adicábanse á caza e captura das cousas que pasaban durante o
ano, tomando notas dos feitos que acontecían na parroquia ou mesmo
do que se cocía nos plenos do Concello co obxetivo de preparar a súa
sátira: o testamento. Mais este traballo era moi, moi sacrificado e
pedía moita constancia. Os principais promotores da mesma, Nito e
Ignacio, continuarían coa tradición durante uns anos, ata o
antroido de 1994, que foi cando se fixo a última leitura do
testamento do antroido en Souto. Tras case quince anos de duración,
remataba a súa andaina e, con ela, a tradición antroideira da
parroquia de Morás!</span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;">
<span face=""carlito" , sans-serif"><span> </span></span> </span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><i>Moitos
recordos desde Morás</i></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><i>lles
manda o fulano,</i></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><i>que
se Deus non cambia a sorte</i></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span><i>xa
os saúda pro ano.</i></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
</div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: x-small;"><span> </span></span></div><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: x-small;"><span>(Comparsa
“Os que ninguén pode igualar nas farras do Antroido”, 1950)</span></span></div><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> <br /></span></span><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
Ao ir minguando o espíritu entroideiro nas parroquias, dende hai xa
bastantes anos o Entroido xa só se celebra na capital municipal, onde
neste ano 2024 a temática será o cómic. Coincidindo co recente
pasamento de Francisco Ibáñez, debuxante e guionista de cómics, coñecido
por ser o pai dos populares personaxes Mortadelo e Filemón e de ser
tamén o creador de series como <i>13 Rue del Percebe</i>, <i>Rompetechos</i>, <i>El botones Sacarino</i> ou<i> Pepe Gotera e Otilio</i>,
a Concellería de Cultura quixo render homenaxe a este xénero artístico e
por ende, a todos, os personaxes que marcaron a nosa infancia dende os
superheroes de Marvel ata Snoopy, Mafalda, Tintín, Astérix e Obélix,
Zipi e Zape...</span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Aí tedes a programación do Entroido 2024:</span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi1BlkHajX58QlVCijScfdCMqmAs7mllrkG2hLym_0-XxC_up4gXA_GQjgyDctdEf0OLNCvFHURoXIPe8CKsbOc2yLBmL5q3NwZHn5fFzP6JCJDYHrVgD8DTHIA1LZBYwi15sf0vYaXRzExTp9jUI6kiT8iEONLXp0HsEvdl7BBLB5iw9ylSON0c2KCQSNC/s1605/Entroido%201.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1605" data-original-width="1080" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi1BlkHajX58QlVCijScfdCMqmAs7mllrkG2hLym_0-XxC_up4gXA_GQjgyDctdEf0OLNCvFHURoXIPe8CKsbOc2yLBmL5q3NwZHn5fFzP6JCJDYHrVgD8DTHIA1LZBYwi15sf0vYaXRzExTp9jUI6kiT8iEONLXp0HsEvdl7BBLB5iw9ylSON0c2KCQSNC/w430-h640/Entroido%201.jpg" width="430" /></a></span></span></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgZllKFb5gD3U35cJBZ4PqfyYAEyq53ctthNZAoysLKeXqD_gnYKA4s12gjmZ0qvtYwEakZprmd95Xf6PJkmQyDk3DKR0wXK3EMwkesa0AlwLRZURw9OdYX3HspEcorxk0eanESsIs0cYKa2uOgb-er2qGSnPZYOrhDNLkl3wxR-ydc5_lrUHWMIlvv6Zlq/s1479/Entroido%202.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1479" data-original-width="1080" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgZllKFb5gD3U35cJBZ4PqfyYAEyq53ctthNZAoysLKeXqD_gnYKA4s12gjmZ0qvtYwEakZprmd95Xf6PJkmQyDk3DKR0wXK3EMwkesa0AlwLRZURw9OdYX3HspEcorxk0eanESsIs0cYKa2uOgb-er2qGSnPZYOrhDNLkl3wxR-ydc5_lrUHWMIlvv6Zlq/w468-h640/Entroido%202.jpg" width="468" /></a></span></span></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEitcowI4FAUDSuvMIZW6RwAOoTpPwPPrQdPvKndVD2-tgoizc0kRj8kkBvvMrgshKi_SJQvpAEPXYbX2Th20B2nHDoQfrs2S358fIKjRW6IApGyEIh0Pbz_HVmsduS6AuoEGtxuBy4VbtBqPR6-E-2w20U_Spqp4rSrpgHbHY1S_FsysLink0KSGm-WvKN8/s1486/Entroido%203.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1486" data-original-width="1080" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEitcowI4FAUDSuvMIZW6RwAOoTpPwPPrQdPvKndVD2-tgoizc0kRj8kkBvvMrgshKi_SJQvpAEPXYbX2Th20B2nHDoQfrs2S358fIKjRW6IApGyEIh0Pbz_HVmsduS6AuoEGtxuBy4VbtBqPR6-E-2w20U_Spqp4rSrpgHbHY1S_FsysLink0KSGm-WvKN8/w466-h640/Entroido%203.jpg" width="466" /></a></span></span></div><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><br /><br /></span></span>
</div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-size: medium;"><br /></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
</div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
</div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
</div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span>FONTES:</span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-size: medium;"><br /></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span>-BLANCO
REY, MANUEL. <i>Alcaldes de Arteixo (1836-1998). </i><span style="font-style: normal;">Concello
de Arteixo, 1998.</span></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span>-SANDE
MAÑANA, SANTIAGO. <i>B</i><i>oletín </i><i>I</i><i>nformativo
</i><i>M</i><i>unicipal de Arteixo</i><i> nº 48</i></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""carlito" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span>-SOUTO,
XURXO. Contos<i> da Coruña</i><span style="font-style: normal;">.
Xerais. Vigo, 2007.</span></span></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><div align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-size: medium;"><br /></span></div><span style="font-size: medium;">
</span><span style="font-size: medium;">
</span><table border="0" cellpadding="0" cellspacing="0" class="section-columns columns-2"><tbody><tr><td class="first columns-cell"><span style="font-size: medium;"><br /></span></td><td class="columns-cell"><br /></td></tr></tbody></table>Xabier Maceirashttp://www.blogger.com/profile/02249218509505260903noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-671964409079393456.post-40166128603369234962024-01-26T11:17:00.002+01:002024-01-26T11:17:45.072+01:00O ENTROIDO DE MONTEAGUDO<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"> <span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Carnaval,
de </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i>carne</i></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">e</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i>levare</i></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">.
«Quitar a carne». </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">O
carnaval</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">é</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
época de excesos. De celebración. </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">O</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
culto </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">á</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">s
carnes antes da C</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">o</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">resma.
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Celébrase</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
en todos os países de tradición católica, a</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">índa
que en cada recuncho do planeta coas súas</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
particularidades. </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Hai
puntos en común c</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">omo
a carne </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">e</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
a época d</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">o</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
a</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">n</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">o,
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">mais</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
sobre todo ha</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">i</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
diferen</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">z</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">as:
ritua</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">i</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">s,
nomes o</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">u</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
aceptación... En po</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">u</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">co
se parecen os c</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">o</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">rpos
escultura</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">i</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">s
de </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Río
de Janeiro, ou de Tenerife,</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">á</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">s
ácidas </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i>chirigotas</i></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">
de Cádiz ou ás formigas</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
rabiosas de </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Laza</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">.
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Mais
todo é c</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">arnaval.
Bueno, </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">na
realidade</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
cas</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">e</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
todo, porque en Galicia </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">é
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">E</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">ntroido.</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> Galicia
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">é
un</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
mundo aparte, un peque</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">n</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">o
cosmos, </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">e</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
cada </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">comarca</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">,
co</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">as
súas </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">peculiaridades.
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Entroido
ou </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">A</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">ntroido</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">,
seg</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">undo
a</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
zona. Desde os urbanitas de instituto que </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">viste</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">n
un</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">h</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">a
funda azul da obra na que traba</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">ll</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">aba
s</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">e</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">u
pa</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">i</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">,
un</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">h</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">a
careta </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">e</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">,
armados con petardos de mecha gorda, alborota</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">n</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
as </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">rúas
parando os corazóns do persoal </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">ou</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
dalgún asustadizo can, ata o oso de Salcedo, en </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">A
Pobra de Brollón </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">(Lugo)</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">,
que ba</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">ix</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">a
da montaña para aterrorizar </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">á
veciñanza </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">tras
hibern</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">ar</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
a gusto. D</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">ecídelle</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
a un de Xinzo que </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">o
seu</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">E</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">ntroido
se parece a</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">o</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
de Verín. ¿</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">É</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
o m</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">e</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">smo
un peliqueiro que un cigarrón? Existen puntos en común, como </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">o</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
culto </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">á</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
carne </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">e</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
a</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">o</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
vi</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">ñ</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">o
en todas as celebraci</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">ón</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">s.
Pero m</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">oit</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">as
diferen</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">z</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">as.</span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"> <span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">E
en Arteixo? Nestas <i>Crónicas de Arteixo</i> xa contamos hai certo tempo algúns aspectos
dos entroidos que se celebraban no pasado nas nosas parroquias cos seus respectivos mascaritos e mascaritas, choqueiros de
varredoiro, touros, burros… aspectos e pinceladas que prometemos
ampliar no futuro ao resto das freguesías arteixás. </span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEg9ecy2ls853rUZ26YVfw6ssUW5lZ8-EL0UbU0QjzGTjUnYzqxYe7iBJs-dfp-lwpNSUmqPSFCjPN8yc_Y-RKykDJvu_k779B4nIdHnGMwKh9Viz9r9W-kQuGFbI6r3t3Zem2j3r7cn2npN7Xo09z4HXhLXJfQtZWFlI8SRlfUAdwxVrgghGJ63kCwV4A=s2996" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2996" data-original-width="2186" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEg9ecy2ls853rUZ26YVfw6ssUW5lZ8-EL0UbU0QjzGTjUnYzqxYe7iBJs-dfp-lwpNSUmqPSFCjPN8yc_Y-RKykDJvu_k779B4nIdHnGMwKh9Viz9r9W-kQuGFbI6r3t3Zem2j3r7cn2npN7Xo09z4HXhLXJfQtZWFlI8SRlfUAdwxVrgghGJ63kCwV4A=w146-h200" width="146" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Mozas de Arteixo celebrando o Entroido nos anos 60<br /></b></span></td></tr></tbody></table>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Hoxe
retomamos esta viaxe carnavalesca en Monteagudo, onde nos anos 40
seica xa se celebraba un dos entroidos máis importantes da bisbarra.
Dada a súa grandeza e importancia, acudían xentes de Lendo, San
Román, Sorrizo, Chamín ou mesmo de Armentón, caso de Juliana,
Felisa, Generosa de Cotolo e o coxo, veciños do lugar da Perillona
que se desprazaban ata Monteagudo nun carro tirado por un cabalo e
adornado de mimosas.</span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">A
semana anterior aos días de </span></span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">E</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">ntroido
facíase a matanza </span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">e
</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">ao
porco arrancábanselle os dentes máis grandes, para </span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">as
</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">entroidadas.
</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">Naqueles
duros anos da posguerra, tempos de verdadeira necesidade,</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">e</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">ra
</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">cando</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
máis e mellor se comía </span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">xa
que o resto do ano, a meirande parte dos días, o único que había
para levar á boca era caldo e broa. Polo que lle ten contado a
señora </span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">Carmucha
</span></span><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">á
súa neta Ana María Castro </span></span><i><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">“polo
Entroido</span></span></i><i><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">,
dab</span></span></i><i><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">a</span></span></i><i><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">mosnos
boas enchentas. Cacheira, grelos, filloas, </span></span></i><i><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">buñuelos,
</span></span></i><i><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">chulas,
guiso de tripas, rexóns, morcillas… Levábase a proba da matanza,
algo que a min gustábame moito porque cando a levabas dábannos de
comer ou algúns cartiños. Xa lle chamaban a "semana larpeira".</span></span></i></span></span></p>
<p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;"> <span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Unha
semana antes xa se escoitaban os cornos. Oíanse ao lonxe. Era o
sinal, aínda que na realidade o Entroido empezaba co mes de
febreiro, o día dous, o día que casan os paxariños... día das
candeas: tíralle o burro polas cadeas; o día tres, día de San
Bras: tíralle o burro por detrás. Desde o día dous xa se empezaban
a botar as entroidadas. Unha moi utilizada era a de debuxar un burro
de papel e pegarllo ao lombo a alguén sen que se decatase.</span></span></span></p><p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEgtZSKF1DY4ZLKWMaQg75SE0fsFECG4_58NgQBASC51E17KXjbvs_HIn1puQjCyWh7LECtM6iz4Sa1yAPU6uEXmD2egITYJZOU4X70SupnV8Ea7qkGavO0jRFuEl2WwSpoGaJt4lmaXpZdEJu9ZNJc_WlfC503UunMopSi9JEpgmDVMEorET1WIH5S2Lw=s320" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="320" data-original-width="170" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEgtZSKF1DY4ZLKWMaQg75SE0fsFECG4_58NgQBASC51E17KXjbvs_HIn1puQjCyWh7LECtM6iz4Sa1yAPU6uEXmD2egITYJZOU4X70SupnV8Ea7qkGavO0jRFuEl2WwSpoGaJt4lmaXpZdEJu9ZNJc_WlfC503UunMopSi9JEpgmDVMEorET1WIH5S2Lw=w213-h400" width="213" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Imaxe antiga da igrexa de Monteagudo<br /></b></span></td></tr></tbody></table>
<p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;"> <span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">O
domingo empezaba a diversión. Os outros días había que levantarse
cedo e facer o traballo da casa. Dábanlle de comer aos animais, ían
coller a herba e alí xa falaban do que farían pola tarde.
Traballábase só pola mañán, pola tarde gardábase o día santo. </span></span></span>
</p>
<p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;"> <span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">O
luns e o martes facíase baile na leira da Veiga, </span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">aínda
que en ocasións</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;"> tamén se
</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">facía</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
nas leiras do Freixal. Era o mes de febreiro, facía frío e
escollíanse sitios que fosen abrig</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">os</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">os.
</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">A señora Carmucha
</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">record</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">áballe
á súa neta Ana</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;"> </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">que</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
</span><i><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">“eu</span></i><i><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
vestíame de mascarita, poñía un vestido e colgáballe cintas de
papel de cores. Non tiñamos cartos para comprar cousas e
aproveitábamos o que había pola casa. No baile, que se facía con
pandeiretas, tocábanse ghotas e muiñeiras. A mascarita bailaba co
mascarito, que ía vestido cun traxe e na cabeza levaba un sombreiro
de palla cuberto de cintas de papel. Os choqueiros ían vestidos con
farrapos, as mulleres vestíanse de vellos e os homes de mulleres ou
de vellas. O choqueiro tíñalle que roubar a mascarita ao mascarito.
Cando este se daba conta se cadra xa íamos aló embaixo. Viña
correndo para recuperarme… mira que corríamos! Cruz</span></i><i><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">a</span></i><i><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">bamos
a leira, salt</span></i><i><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">a</span></i><i><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">bamos
o esqueiro… cando nos pillaba volt</span></i><i><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">a</span></i><i><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">bamos
para o baile, e así todo o tempo”.</span></i></span></span></p>
<p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;"> </span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">En
Monteagudo tamén </span></span><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">había
algún que se vestía de touro. Na casa do señor Manuel </span></span><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">tiñan</span></span><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
o esqueleto da cabeza dun touro con cornos. No </span></span><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">E</span></span><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">n</span></span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">troido
collían esa cabeza dúas persoas, tapábanse con mantas e simulaban
un touro de verdade. Para facer o corpo, un ía de pé e o outro
medio enc</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">urvad</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">o,
</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">que remataba a festa
derreado dos cadrís</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">. De
rabo poñían un pa</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">u </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">cebro,
con ramas de espiñas na punta </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">cheas
de</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;"> bosta para que ninguén
se metese con eles. </span></span></span>
</p>
<p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;"> <span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Naqueles
entroidos dos anos 40, a veciñanza de Monteagudo tamén </span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">ironiz</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">aba
</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">c</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">os
</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">traballos que se pasaban nas
minas </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">de volframio. Ao
parecer</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">, algúns
</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">disfrazábanse</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
de mineiros e </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">outros</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
de carabineiros. Os mineiros facían buratos na terra simulando lavar
o mineral </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">ata que</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
chegaban os gardas </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">para</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">requisarlles </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">o</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
volframio extraído das minas, </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">dando
pé ao comezo d</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">a
persecución!</span></span></span></p>
<p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;"> <span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">N</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">aquela
hora, se te<span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;"> convidaban a tomar café
</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">polo Entroido o máis lóxico
era </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">que cho servi</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">ra</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">n
con sal, </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">e se che rogaban
con </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">filloas </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">se
cadra tiñas a “sorte” de morder a que levaba</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
fíos. Os fíos eran de cerro de liño. Cando se fiaba xa se
reservaba algunha made</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">i</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">xa
para as entroidadas. </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">Ao
botar</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;"> o amoado </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">na
sartén, ou mesmo na pedra,</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
engadía</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">n</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">se
os fíos a </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">estas</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
fillo</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">as</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">que s</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">e
coloc</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">aban</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
no p</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">r</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">ato,
no medio das outras, </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">agardando
a persoa “afortunada” da entroidada. </span></span></span></p><p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;"> </span></span></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEhu7Y5YA1Ev6Lu4bphB6nsdO5mPEyGk6pdGgPr6GQzksLoL497anPcZreFk7SKdedL4iWGnfDetoMC8myCkNpQkHAtjn63U0XpWqEIsb9grb5YHEFZ1XV_UkOMiid915XLS5fv9BCXbeb-DtsNgEMqmRB_diqmUCnqQiayBc9UrcdNfDMi4-eD2EAZl6g=s3487" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="3487" data-original-width="3116" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEhu7Y5YA1Ev6Lu4bphB6nsdO5mPEyGk6pdGgPr6GQzksLoL497anPcZreFk7SKdedL4iWGnfDetoMC8myCkNpQkHAtjn63U0XpWqEIsb9grb5YHEFZ1XV_UkOMiid915XLS5fv9BCXbeb-DtsNgEMqmRB_diqmUCnqQiayBc9UrcdNfDMi4-eD2EAZl6g=s320" width="286" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Filloas feitas pola señora Teresa<br /></b></span></td></tr></tbody></table>
<p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Nos
50 e nos 60 o Entroido de Monteagudo ía continuar coa sona de
antano. Arturo Varela, veciño de Armentón nado no Igrexario de
Monteagudo recorda con especial cariño os traxes das mascaritas.
<i>“</i><i>E</i><i>ran unha cousa digna de ver. Miña nai, María,
era costureira, e facía estes traxes de papel, de papel duro que non
sei onde o conseguía pero </i><i>que</i><i> termía da</i><i>s</i><i>
costura</i><i>s</i><i>. Eran papeis de cores que tamén se utilizaban
en tiras longas para adornar os sombreiros </i><i>dos mascaritos e
das mascaritas</i><i>. As mascaritas ían vestidas de xeito impecable… o
que pasa é que moitas veces caían e rompían o vestido.”</i></span></span></p>
<p align="justify" style="font-style: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Hai
quen recorda os traxes dos mascaritos con certo estilo militar e cun
sombreiro bicudo con cintas e adornos en contraposición ao das
mulleres, que era redondo, aínda que igual de adornado. </span></span>
</p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">N</span></span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">os
Entroidos que se celebraban en Monteagudo </span></span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">nos
anos 50 e 60</span></span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">
había tres días de baile nos que tocaban músicos como </span></span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">José
Luís, integrante das orquestras Sintonía e Os Satélites;</span></span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">
Breixo, </span></span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">que
estaba na Banda Municipal da Coruña;</span></span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">
Lemos de Oseiro; </span></span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">Daniel
Mallo; Castro, que seica tamén era fotógrafo;</span></span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">
e mesmo acudían artistas como O Xestal, m</span></span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">úsico,
humorista, e, sobre todo, «</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES"><span style="font-style: normal;">contador
de contos</span></span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">»
moi querido en Bergantiños e en toda Galicia, onde popularizou temas
míticos como </span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i>Apaga
o candil</i></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">
ou a </span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i>Foliada
de Montemaior.</i></span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i> </i></span></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEimVxY8fMKIs69eo4La0wXmb1BJhPjzvq3ACsr3uxoxUl0SKnL1TRXebOt0rfAvbYpeQMjdidXbrPr5ZP0LIXaGE5_XT3sueX405f3M1ESPGinyoxe_Z88gJG4D8C_Ew4Fyhle22izK4JOt9fl-IF3ybPYm_Hw5pNB0fdgl5K2Qz1RIKaAx4CEjRCoIhg=s1062" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1010" data-original-width="1062" height="304" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEimVxY8fMKIs69eo4La0wXmb1BJhPjzvq3ACsr3uxoxUl0SKnL1TRXebOt0rfAvbYpeQMjdidXbrPr5ZP0LIXaGE5_XT3sueX405f3M1ESPGinyoxe_Z88gJG4D8C_Ew4Fyhle22izK4JOt9fl-IF3ybPYm_Hw5pNB0fdgl5K2Qz1RIKaAx4CEjRCoIhg=s320" width="320" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>O Xestal<br /></b></span></td></tr></tbody></table><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">
</span></span></span>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Os
músicos contratados botaban os tres días en Monteagudo. Durmían e
comían na taberna de Socorro e Antonio. Cando viña O Xestal xa vos
podedes imaxinar como eran aquelas xornadas entroideiras. <i>“Co
Xestal todo o mundo quería estar na taberna porque botaba dende pola
mañán ata a noite contando nos contos… era moita comedia do Noso
Señor”</i>, recorda Arturo Varela.</span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Mais
as vidas e os hábitos da xente foron mudando paulatinamente e
chegou un día no que se deixou de celebrar o Entroido en Monteagudo.
Sirva este pequeno xesto, esta viaxe no tempo, para poñelo en valor
e non esquecer a importancia que tivo no seu momento.</span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
Ao ir minguando o espíritu entroideiro nas parroquias, dende hai xa
bastantes anos xa o Entroido xa só se celebra na capital municipal, onde
neste ano 2024 a temática será o cómic. Coincidindo co recente
pasamento de Francisco Ibáñez, debuxante e guionista de cómics, coñecido
por ser o pai dos populares personaxes Mortadelo e Filemón e de ser
tamén o creador de series como <i>13 Rue del Percebe</i>, <i>Rompetechos</i>, <i>El botones Sacarino</i> ou<i> Pepe Gotera e Otilio</i>,
a Concellería de Cultura quixo render homenaxe a este xénero artístico e
por ende, a todos, os personaxes que marcaron a nosa infancia dende os
superheroes de Marvel ata Snoopy, Mafalda, Tintín, Astérix e Obélix,
Zipi e Zape...</span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Aí tedes a programación do Entroido 2024:</span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi1BlkHajX58QlVCijScfdCMqmAs7mllrkG2hLym_0-XxC_up4gXA_GQjgyDctdEf0OLNCvFHURoXIPe8CKsbOc2yLBmL5q3NwZHn5fFzP6JCJDYHrVgD8DTHIA1LZBYwi15sf0vYaXRzExTp9jUI6kiT8iEONLXp0HsEvdl7BBLB5iw9ylSON0c2KCQSNC/s1605/Entroido%201.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1605" data-original-width="1080" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi1BlkHajX58QlVCijScfdCMqmAs7mllrkG2hLym_0-XxC_up4gXA_GQjgyDctdEf0OLNCvFHURoXIPe8CKsbOc2yLBmL5q3NwZHn5fFzP6JCJDYHrVgD8DTHIA1LZBYwi15sf0vYaXRzExTp9jUI6kiT8iEONLXp0HsEvdl7BBLB5iw9ylSON0c2KCQSNC/w430-h640/Entroido%201.jpg" width="430" /></a></span></span></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgZllKFb5gD3U35cJBZ4PqfyYAEyq53ctthNZAoysLKeXqD_gnYKA4s12gjmZ0qvtYwEakZprmd95Xf6PJkmQyDk3DKR0wXK3EMwkesa0AlwLRZURw9OdYX3HspEcorxk0eanESsIs0cYKa2uOgb-er2qGSnPZYOrhDNLkl3wxR-ydc5_lrUHWMIlvv6Zlq/s1479/Entroido%202.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1479" data-original-width="1080" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgZllKFb5gD3U35cJBZ4PqfyYAEyq53ctthNZAoysLKeXqD_gnYKA4s12gjmZ0qvtYwEakZprmd95Xf6PJkmQyDk3DKR0wXK3EMwkesa0AlwLRZURw9OdYX3HspEcorxk0eanESsIs0cYKa2uOgb-er2qGSnPZYOrhDNLkl3wxR-ydc5_lrUHWMIlvv6Zlq/w468-h640/Entroido%202.jpg" width="468" /></a></span></span></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEitcowI4FAUDSuvMIZW6RwAOoTpPwPPrQdPvKndVD2-tgoizc0kRj8kkBvvMrgshKi_SJQvpAEPXYbX2Th20B2nHDoQfrs2S358fIKjRW6IApGyEIh0Pbz_HVmsduS6AuoEGtxuBy4VbtBqPR6-E-2w20U_Spqp4rSrpgHbHY1S_FsysLink0KSGm-WvKN8/s1486/Entroido%203.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1486" data-original-width="1080" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEitcowI4FAUDSuvMIZW6RwAOoTpPwPPrQdPvKndVD2-tgoizc0kRj8kkBvvMrgshKi_SJQvpAEPXYbX2Th20B2nHDoQfrs2S358fIKjRW6IApGyEIh0Pbz_HVmsduS6AuoEGtxuBy4VbtBqPR6-E-2w20U_Spqp4rSrpgHbHY1S_FsysLink0KSGm-WvKN8/w466-h640/Entroido%203.jpg" width="466" /></a></span></span></div><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><br /><br /></span></span>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><br />
</p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">FONTES:</span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">BALADO,
FRAN (2014): <i>Guía rápida del entroido en Galicia, </i><span style="font-style: normal;">La
Voz de Galicia, 28 de febreiro.</span></span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">CASTRO
REGUEIRA, ANA MARÍA (1998): <i>O Entroido de Monteagudo</i>,
<span style="font-weight: normal;">Traballo gañador do premio de
investigación sobre o entroido convocado polo Concello de Arteixo en
1998 e publicado no B.I.M. nº 49.</span></span></span></p>Xabier Maceirashttp://www.blogger.com/profile/02249218509505260903noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-671964409079393456.post-40405003485971876152024-01-21T22:06:00.006+01:002024-01-21T22:06:55.477+01:00A PARROQUIA DE LARÍN NA DESCRICIÓN HISTÓRICA-XEOGRÁFICA PUBLICADA EN 'EL IDEAL GALLEGO' EN 1930 <p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"> <span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: small;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">Dende
que abrimos estas </span></span><span style="font-size: medium;"><i>Crónicas
d</i></span><span style="font-size: medium;"><i>e Arteixo</i></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">
en </span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">setembro</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">
de 20</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">14</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">,
fomos publicando ocasionalmente unha serie de interesantísimas
descricións sobre a</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">s</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">
parroquia</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">s</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">
de </span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">Pastoriza,
Lañas, Oseiro, Suevos, Chamín, Monteagudo, Loureda e Morás
</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">escritas
nos anos 1620, 1752, 1826, 1850, 1928 e 1930. Posteriormente,
faríamos o propio coa parroquia de </span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">Larín</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">
(xa vos adianto que a seguinte será </span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">Barrañán</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">)
cunha xeira que hoxe chega ao seu fin cun traballo realizado polo
arcebispado de Santiago de Compostela que se publicou no xornal </span></span><span style="font-size: medium;"><i>El</i></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">
</span></span><span style="font-size: medium;"><i>Ideal Gallego</i></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">
entre 1928 e 1930.</span></span></span></span></p>
<p align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;">Deseguido
transcribimos o artigo sobre a parroquia de Larín publicado no
devandito medio herculino o 23 de xaneiro de 1930:</span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><br />
</p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"><i><b>ARZOBISPADO
DE SANTIAGO</b></i></span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"><i><b>Descripción
histórico-geográfica de sus feligresías</b></i></span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"><i><b>ARCIPRESTAZGO
DE FARO</b></i></span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"><i><b>(PROVINCIA
DE LA CORUÑA)</b></i></span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"><i><b>SAN
ESTEBAN DE LARÍN</b></i></span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"><i><b>(Arteijo)</b></i></span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><br />
</p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"><i>Feligresía
de entrada: iglesario incompleto: matriz de Lestón (Laracha):
carretera de Finisterre la que enlaza en su derecha, en Anide, con la
carretera de Lañas a Armentón: presentación del marqués de
Camarasa: dista 6 kilómetros de la Casa Ayuntamiento y 17 de la
Coruña, capital del Juzgado y provincia.</i></span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"><i>Linda
al N. con Armentón, al E. con Loureda, al S. con su anejo y al O.
con Monteagudo.</i></span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"><i>Como
está en los linderos del municipio testa con el de Laracha, al que
pertenece parte de la aldea de Payo-Saco, en la parroquia de Lestón.</i></span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"><i>Terreno
feraz con bastante arbolado, se halla entre montes bañado por varios
regatos que van a engrosar el arroyo Castro.</i></span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"><i>En
Campos hay en la carretera una buena fuente.</i></span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"><i>Clima
sano y ventilado.</i></span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"><i>Cuenta
con escuela nacional y algunos establecimientos de comercio.</i></span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"><i>Mirón
en su aldea más crecida con 77 habitantes: las demás son: Bons,
Casa-nova, Fraga, Groba de Abajo, Iglesario, Larín de Arriba,
Orrente -molinos harineros-, Paradela, Payo-saco, Pedra, Rúa y Vigo
y grupos menores.</i></span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"><i></i></span></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"><i><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgdNQMxEkJPt2ncCBgOYxBF-LubLi5djrS5H78U7iZb_hAHmd-ad_XCbnwAufb9nOq3a8VBOQsnrVf4AcuInDPZzPO2ehwfjVL-OGXad_tWdUxdt4UBlny3g8Ea5OrKB83MmKFyws3AbOG42EhJYDwrJv-XC_b0gJS0Oj05Iv0VWvf1uzpFEfSdDIviIixk/s1280/Paradela%20Lar%C3%ADn.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="548" data-original-width="1280" height="137" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgdNQMxEkJPt2ncCBgOYxBF-LubLi5djrS5H78U7iZb_hAHmd-ad_XCbnwAufb9nOq3a8VBOQsnrVf4AcuInDPZzPO2ehwfjVL-OGXad_tWdUxdt4UBlny3g8Ea5OrKB83MmKFyws3AbOG42EhJYDwrJv-XC_b0gJS0Oj05Iv0VWvf1uzpFEfSdDIviIixk/s320/Paradela%20Lar%C3%ADn.jpg" width="320" /></a></i></span></span></div><p></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"><i>Suman
113 sus viviendas, de ellas 50 de planta única y 63 de dos cuerpos,
de ellas vacías dos por el destino que tienen: existen 56 albergues.</i></span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"><i>La
aldea de Rúa tomó este nombre quizás de la vía romana que de
Finisterre y Corcubión cruzaba por la costa de Baldayo y por Chamín,
seguía a Arteijo y luego continuaba a “Farum” (Coruña),
teniendo los puentes de Barrañán y Figueroa. El ilustre Cornide dió
algunas inscripciones halladas en estos lugares.</i></span></span></p>
Xabier Maceirashttp://www.blogger.com/profile/02249218509505260903noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-671964409079393456.post-85156953231708055032024-01-13T21:42:00.000+01:002024-01-13T21:42:02.256+01:00HEMEROTECA. COLOCACIÓN DA PRIMEIRA PEDRA DO COLEXIO DE GALÁN<p><span style="font-size: medium;"> <i><b>El Ideal Gallego</b></i></span><b><span style="font-size: medium;">, 24 de abril de 1981:</span></b></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><b><span style="font-size: medium;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhluQa8E3gv8_t4QyfMIqYcwsopiKelBeXNbe2pnXYDehlq-kvYJ4e6PW7Wu8en98R8fSDKJIcGbjdowQJQdXvaF9OxGpwjvzyiiA4Db-9uvtulKSdWbPUQb_KC9tthPgmzQlUFripmaVMG-HlOkesC3hzO8xc4iphFmsvGG1_qS1HbQhd71kQd16oLVa16/s3041/Gal%C3%A1n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3041" data-original-width="1584" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhluQa8E3gv8_t4QyfMIqYcwsopiKelBeXNbe2pnXYDehlq-kvYJ4e6PW7Wu8en98R8fSDKJIcGbjdowQJQdXvaF9OxGpwjvzyiiA4Db-9uvtulKSdWbPUQb_KC9tthPgmzQlUFripmaVMG-HlOkesC3hzO8xc4iphFmsvGG1_qS1HbQhd71kQd16oLVa16/w334-h640/Gal%C3%A1n.jpg" width="334" /></a></span></b></div><b><span style="font-size: medium;"><br /></span><br /></b><i><b></b></i><p></p>Xabier Maceirashttp://www.blogger.com/profile/02249218509505260903noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-671964409079393456.post-62303186362414697432024-01-07T10:45:00.005+01:002024-01-07T10:45:47.634+01:00A PARROQUIA DE LARÍN NA XEOGRAFÍA XERAL DO REINO PUBLICADA POR CARRÉ ALDAO EN 1928<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"> </span></span><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;">Nado
na Coruña en 1859, Uxío Carré Aldao foi un libreiro e escritor en
lingua galega e castelá. No ano 1891 faise cargo da libraría de
Andrés Martínez Salazar e da imprenta de Domingo Puga, onde tiña
lugar unha tertulia galeguista, coñecida como A Cova Céltica, da
que Carré era o principal animador.</span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"> Na
súa imprenta ían aparecer gran parte dos libros dos autores galegos
da época. Foi membro da Liga Galega (1897), de Solidaridade Galega
(1907), da Real Academia da Historia, e tamén foi un dos fundadores
da Real Academia Galega. </span></span>
</p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"> Carré
casou con Purificación Alvarellos Pena, con quen tivo 11 fillos, aos
que lles ía inculcar as súas inclinacións literarias. Algún
deles, Uxío, Leandro e Lois Carré Alvarellos serían escritores,
así como as súas netas May Carré e María del Pilar Carré, que
escribiron novela rosa.</span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"> Algunha
das súas obras foron <i>Brétemas </i>(1896); <i>Raiolas </i>(1898);
<i>Apuntes para la historia de la imprenta y el periodismo </i>(1901);
<i>La literatura gallega en el siglo XIX </i>(1903); <i>Influencia de
los catalanes en el progreso de la industria pesquera en Galicia
</i>(1904); <i>Idioma y literatura de Galicia </i>(1908); <i>Guerra
de la Independencia en Galicia. El Alzamiento contra los franceses
</i>(1908); <i>Influencias de la literatura gallega en la castellana
</i>(1915); <i>Contos de forxa </i>(1919) ou<i>, A terra chama
</i>(1925).</span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"> En
1928, catro anos antes da súa morte, publica o tomo dedicado á
provincia da Coruña da <i>Geografía General del Reino de Galicia</i>,
unha auténtica xoia, unha obra sublime na que Carré dá un paseo
polo máis profundo de cada un dos concellos coruñeses debullando a
súa xeografía, historia, lendas, etnografía... </span></span>
</p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"> Deseguido,
aparece a información que Eugenio Carré Aldao escribiu sobre a
parroquia de Larín na devandita obra: </span></span>
</p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><br />
</p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><i><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"><b>Parroquia
de San Estebo (Esteban) de Larín, </b>de entrada.- Es matriz de
Lestón (Laracha) y linda al N. con Armentón, al E. con Loureda, al
S. con su anejo y al O. con Monteagudo. En los límites del
ayuntamiento testa asimismo con el municipio de Laracha, partido de
Carballo, siendo de esta feligresía parte de la aldea de Payo Saco,
que también pertenece a la parroquia de Lestón.</span></span></i></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><i><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiC2TMFSbX6NLNvgEr1WHeQIwLEvqgtafpJuYigj7-AikJMu8TKoQ0IDMp0y66NajW56p0F4QeX802aZEOjdiCOnYgFJunag2DnGlWGGed_ud2SDHYOVh9e6AKYKlCvKXkaY5fCsnSmCD7NJfKH32qnvDEceXtbw0GhAzy9FlerBc_2ILVEJ8MMfr5Py8tC/s400/lar%C3%ADn%20hoxe.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="324" data-original-width="400" height="162" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiC2TMFSbX6NLNvgEr1WHeQIwLEvqgtafpJuYigj7-AikJMu8TKoQ0IDMp0y66NajW56p0F4QeX802aZEOjdiCOnYgFJunag2DnGlWGGed_ud2SDHYOVh9e6AKYKlCvKXkaY5fCsnSmCD7NJfKH32qnvDEceXtbw0GhAzy9FlerBc_2ILVEJ8MMfr5Py8tC/w200-h162/lar%C3%ADn%20hoxe.jpg" width="200" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Igrexa de Santo Estevo Estevo de Larín<br /></b></span></td></tr></tbody></table></span></span></i></p><i>
</i><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><i><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;">Es
terreno feraz, con bastante arbolado, y se halla situado entre
montes, regándola varios manantiales que van a engrosar el arroyo
Castro. La atraviesa la carretera de Finisterre, en la que enlaza por
su derecha en Anide la que de Lañas va por Armentón. En Campos
(Anide) hay en la carretera una buena fuente. Esta a 17 kilómetros
de la Coruña y a 6 de la casa del ayuntamiento.</span></span></i></p><i>
</i><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><i><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;">Sus
aldeas son Fraga, Mirón, Orrente (molinos harineros), Paradela, Payo
Saco, ésta en la carretera, Pedra, y los grupos menores de Bons,
Casanova, Casas Novas, Coque, Groba, Iglesario, Larín de Enriba,
Piñeiro, Rua y Vigo. Constan estas entidades de 170 viviendas, de
las que 63 son de un piso, otras 63 de dos y el resto, 44, chozas o
albergues, domicilio de 450 habitantes de hecho y 483 de derecho.</span></span></i></p><i>
</i><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><i><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;">Existe
una escuela nacional.</span></span></i></p><i>
</i><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><i><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;">Es
de clima sano y ventilado. </span></span></i>
</p>
Xabier Maceirashttp://www.blogger.com/profile/02249218509505260903noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-671964409079393456.post-34721657524266976122023-12-31T19:39:00.007+01:002023-12-31T19:39:55.909+01:00UN PASEO POLO ONTE E O HOXE DE ARTEIXO<p style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"> Na foto antiga podemos ver a pista de baile do Balneario nos primeiros anos 60 e, ao fondo, algunhas das casas do que hoxe é a Avenida de Fisterra (zona do edificio de Telefónica, El Gallo de Oro, Eroski...). Ese lugar é actualmente a Praza do Balneario.</span><br />
</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiRL0xnkQi0jfqLGL2DZ4ndDHrOp7SmzQrYvYDkrJbMG3TaUBw4VwOXCpNQuxZeccUbi2ON8bHG_C67-EF4pSOnd_6nRX3Z19mVyvZcS3jJcEqDqSl0pDUOPBhY8Nu7r4HUZ5-o1QvIvIju/s1600/Praza+do+Balneario+1.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="422" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiRL0xnkQi0jfqLGL2DZ4ndDHrOp7SmzQrYvYDkrJbMG3TaUBw4VwOXCpNQuxZeccUbi2ON8bHG_C67-EF4pSOnd_6nRX3Z19mVyvZcS3jJcEqDqSl0pDUOPBhY8Nu7r4HUZ5-o1QvIvIju/w640-h422/Praza+do+Balneario+1.jpg" width="640" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj_6bO91vqWLXvnEI6HLA3pKg-Luj5CYKb1kv-bTjd5cA-M_ON_eE2wHq9RFhsG4Bqtw7gyV-AwZwe-GIdPm5RJCinLih2kLuVGzaus1uLaIW3omy1HFoucrIZtGZ0FfASXcu7HYDNDkC03/s1600/Praza+do+Balneario+2.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj_6bO91vqWLXvnEI6HLA3pKg-Luj5CYKb1kv-bTjd5cA-M_ON_eE2wHq9RFhsG4Bqtw7gyV-AwZwe-GIdPm5RJCinLih2kLuVGzaus1uLaIW3omy1HFoucrIZtGZ0FfASXcu7HYDNDkC03/w640-h480/Praza+do+Balneario+2.jpg" width="640" /></a></div>
<br />
Xabier Maceirashttp://www.blogger.com/profile/02249218509505260903noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-671964409079393456.post-25402763925390676392023-12-23T19:08:00.002+01:002023-12-23T19:08:47.414+01:00UN PASEO POLO ONTE E O HOXE DE ARTEIXO<p><span style="font-size: medium;"> Arteixo. Praza Alcalde José Mosquera Díaz, anos 80 e 2023:</span></p><p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhcQkvcJKbjI69VKRMpJ5w-w2CfqFE-a1m9IFoAgl-wx14WgwgaOgw-Av30WVZKinSNsaFknnjP_Dp33RaqAY09F3sSD4W_MDwy6fhjG4WTRd18HyIBnquY1OqYAQzDpYzsnpaZZ6ppf4SgSgP_5hKzC0za7GmGjSkhohIEe007NXYtgayvK9Pc1A0MyQIf/s1124/Ofelia%206.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="729" data-original-width="1124" height="416" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhcQkvcJKbjI69VKRMpJ5w-w2CfqFE-a1m9IFoAgl-wx14WgwgaOgw-Av30WVZKinSNsaFknnjP_Dp33RaqAY09F3sSD4W_MDwy6fhjG4WTRd18HyIBnquY1OqYAQzDpYzsnpaZZ6ppf4SgSgP_5hKzC0za7GmGjSkhohIEe007NXYtgayvK9Pc1A0MyQIf/w640-h416/Ofelia%206.jpg" width="640" /></a></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgewfvPF1A3R-A6QVn6czfQSaC1xKYNDCBNQgjSpkF1W5Q9UfH6lyOhikVXLyi4XUwiqgsvRbkKQDZy8sJ3zWfIMyBvbGRH-u6UIXtNQSlgbNmRRRly9mD3B_5r0vaUm9C72qi1Do-k0hqjN074dYreDUwBzE5oTjyNgjPnrFL1JLly8vpHMnIRh8JrAXCM/s3264/Ofelia%207.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2448" data-original-width="3264" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgewfvPF1A3R-A6QVn6czfQSaC1xKYNDCBNQgjSpkF1W5Q9UfH6lyOhikVXLyi4XUwiqgsvRbkKQDZy8sJ3zWfIMyBvbGRH-u6UIXtNQSlgbNmRRRly9mD3B_5r0vaUm9C72qi1Do-k0hqjN074dYreDUwBzE5oTjyNgjPnrFL1JLly8vpHMnIRh8JrAXCM/w640-h480/Ofelia%207.jpg" width="640" /></a></div><br /><br /><p></p>Xabier Maceirashttp://www.blogger.com/profile/02249218509505260903noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-671964409079393456.post-20784414806860303212023-12-16T12:00:00.002+01:002023-12-16T20:54:47.398+01:00"VAGALUME", ALGO MÁIS CA UNHA LIBRARÍA<p style="text-align: justify;"> <span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> O
pasado 30 de novembro Ofelia Ramos baixaba por última vez a persiana
da súa “Librería Vagalume”. Co peche do negocio, quedaban atrás
case corenta anos de inmellorable atención ao cliente e un feixe de
recordos para varias xeracións de arteixáns, entre eles este
humilde servidor que hoxe quere homenaxear, como non podía ser
doutro xeito, a esta popular libraría.</span></span></p><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgBbVOf-qBp4UflnbWaPoC_Jo09UYHs29pN93lXX5jOL0c0vrGIjJ-B5dZAIU_7vJBiLnkGr6H-88nLmryovLwBC-8AwYZS_uw7KyRd2V6tgv71Sa1ei_XsrKCl8_6P-QFMcP9wp9IX-6D-JoEsFZm1NQ1gqvsskOUwo2ioYtPosT6oaQiUS_5_nQf0BAtd/s1121/Ofelia%201.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="751" data-original-width="1121" height="268" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgBbVOf-qBp4UflnbWaPoC_Jo09UYHs29pN93lXX5jOL0c0vrGIjJ-B5dZAIU_7vJBiLnkGr6H-88nLmryovLwBC-8AwYZS_uw7KyRd2V6tgv71Sa1ei_XsrKCl8_6P-QFMcP9wp9IX-6D-JoEsFZm1NQ1gqvsskOUwo2ioYtPosT6oaQiUS_5_nQf0BAtd/w400-h268/Ofelia%201.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Ofelia Ramos na súa Librería Vagalume pouco despois da súa inauguración (Cortesía familia Rodríguez Ramos)<br /></b></span></td></tr></tbody></table></span></span>
<p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">A
“Vagalume” abrira as súas portas en 1985, nunha época na que os
únicos establecementos deste tipo que había na capital municipal
eran as dúas librarías de Amalucha (unha na Baiuca e outra na
Avenida de Caión, que é a actual “Laydi”); a “Robi”, que
tiña o local ao carón do que hoxe é “Reprint”; e a de
Iglesias, que estaba na Avenida de Fisterra no mesmo local que
actualmente ocupa Suso Peluqueros.</span></span></p>
<p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">O
señor Francisco Ramos e a súa dona, a señora Ofelia, eran os
propietarios do baixo no que se instalou a “Vagalume”, un local
que inicialmente estaba previsto que fose unha tenda de roupa
feminina. Eran naturais de Lugo, o señor Francisco do lugar de San
Mamede (parroquia de San Mamede da Torre, Taboada) e a señora Ofelia
de Goimil (parroquia de Sucastro, Monterroso). Facía pouco que
voltaran da emigración. Estiveran durante trinta anos en
Venezuela, país no que nacera a súa filla Ofelia, e decidiran
investir parte dos aforros de tantos anos de sacrificio en Arteixo.</span></span></p>
<p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">A
finais dos anos setenta, nun verán que pasara na terra de seus pais,
Ofelia Ramos coñece nunha verbena a Alberto Rodríguez, un mozo de
Taboada que en setembro do 78 xa era mestre de 5º de EXB en Oza dos
Ríos. O xove docente fai o servizo militar en 1979 e posteriormente,
no curso 80/81, imparte clases na Silva (Cerceda). </span></span>
</p>
<p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">A
parella casa en 1981, ano no que Alberto empeza a traballar (a partir
de setembro) no CEIP de Galán, que se inaugurara nesa mesma época.
Neste centro ía permanecer de xeito provisional durante tres cursos
dando clase en terceiro ciclo de EXB de Ciencias, que era a súa
especialidade, pero tamén de Galego e Educación Física. O feito de
que Alberto fora docente no municipio puido ser factor determinante
para que, finalmente, apostaran pola libraría e non pola tenda de
moda feminina, como estaba previsto inicialmente. </span></span>
</p>
<p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Entre
finais de 1984 e principios de 1985, xusto no momento da inauguración
do establecemento que hoxe homenaxeamos nestas <i>Crónicas de
Arteixo</i>, pecha a libraría de Robi. Curiosamente, parte do
mobiliario deste negocio, como o mostrador, ía acabar na “Vagalume”
que foi como bautizou a súa libraría Ofelia Ramos porque “tiñamos
claro que sería un nome galego; gustounos o seu significado e como
soaba”, recordaba Ofelia.</span></span></p><p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjmnvuenIlnrG4OImsczLlz-nx0I8s6l63e5PceoVRY00YlDQ1zt8qmsEbpF7RsfGiMJPrsnaEoQ3WupmIullBtT5Azlt20pVHpgw6EeexBRuldK7RXalkr8K8RWayUSYai7qSImqGjMmr6O2Lp3b96NuiRz7DGnPiGWkPqg_JwOFC_7lVVHfYkrbVj956k/s1150/Ofelia%203.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="774" data-original-width="1150" height="269" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjmnvuenIlnrG4OImsczLlz-nx0I8s6l63e5PceoVRY00YlDQ1zt8qmsEbpF7RsfGiMJPrsnaEoQ3WupmIullBtT5Azlt20pVHpgw6EeexBRuldK7RXalkr8K8RWayUSYai7qSImqGjMmr6O2Lp3b96NuiRz7DGnPiGWkPqg_JwOFC_7lVVHfYkrbVj956k/w400-h269/Ofelia%203.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Primeiros
tempos da libraría. Podemos comprobar que aínda non estaba construído o
edificio no que está Caramelandia (Familia Rodríguez Ramos)<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEil-WESlK-oDqCdqilKXLy81eaNIid9klsoio4df-9mqLIm5oYGkC3Yi7LQNR5R0wCLoXkt0T2zz9K1Ow2i8LiAGWDiupxNpFxiNNp8MXTJXUw13IB4h20R9z_UWm9hG1Y_M6yG_fcMbnmhb6bMAXEjfdCreHFsQTdKjaceXrnWqIqXH6uIaSOy9cCoP5W_/s1086/Ofelia%202.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="727" data-original-width="1086" height="268" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEil-WESlK-oDqCdqilKXLy81eaNIid9klsoio4df-9mqLIm5oYGkC3Yi7LQNR5R0wCLoXkt0T2zz9K1Ow2i8LiAGWDiupxNpFxiNNp8MXTJXUw13IB4h20R9z_UWm9hG1Y_M6yG_fcMbnmhb6bMAXEjfdCreHFsQTdKjaceXrnWqIqXH6uIaSOy9cCoP5W_/w400-h268/Ofelia%202.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Imaxe
tomada ao pouco de abrir a libraría. Obsérvese que o baixo da actual
tenda "Mira Home" aínda estaba sen reformar (Familia Rodríguez Ramos)<br /><br /></b></span></td></tr></tbody></table>
<p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Aqueles
eran tempos nos que polo centro de Arteixo aínda había algún que
outro descampado onde, nas noites de verán, escoitábanse cantar aos
grilos e a veciñanza podía ver vagalumes.</span></span></p><p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh6kDMZmKELA6D3HiosVTCdcFjf22x_eAH4y7kVNn9fzf1ydNJqie5znqsOHVDzJ1e87Ouws9qaJgyT23s15RqHCWTlVIzT2N5fv2v4jr8cZNp0xj6A9yHXZTt2WlPpOShsvs2ND969ao3gVUGaPhhgRupMzPT8-YmvMWar7UhJVaVy423_jPq4LdM54xPB/s1124/Ofelia%206.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="729" data-original-width="1124" height="260" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh6kDMZmKELA6D3HiosVTCdcFjf22x_eAH4y7kVNn9fzf1ydNJqie5znqsOHVDzJ1e87Ouws9qaJgyT23s15RqHCWTlVIzT2N5fv2v4jr8cZNp0xj6A9yHXZTt2WlPpOShsvs2ND969ao3gVUGaPhhgRupMzPT8-YmvMWar7UhJVaVy423_jPq4LdM54xPB/w400-h260/Ofelia%206.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Imaxe
tomada dende o 2º piso do edificio no que está a Librería Vagalume. O
descampado do primeiro plano corresponde á praza onde está a terraza da
Cafetería Play (Familia Rodríguez Ramos)<br /></b></span></td></tr></tbody></table>
<p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
</p>
<p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Nos
primeiros anos do negocio, a “Vagalume” era algo máis ca unha
libraría. O almacén e o propio local de atención á clientela
fóronse convertendo nun espazo de xogos, de actividades, nunha
pequena gardería na que varias xeracións de nenos e nenas de
Arteixo foron medrando ao carón de Ofelia, neneira e agarimosa coa
rapazada coma poucas persoas. Quen non recorda os escaparates
navideños da Vagalume? Nunha ocasión os cativos que paraban
habitualmente na libraría mesmo construíran, coa axuda de Ofelia,
unha gran cidade con ducias de edificos e cun tren que daba a volta
por todo o escaparate.</span></span></p><p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiOd4PxQp_weuf7WNjX5x729X5yu1HPHJjvrOszLeoOqoMpbucuwpI8J4Tn2AZiF6B20o7VuiLQZmCc5WGY0QQ5gTI31clsdoPcQi1xIPfxHWb3C5onyJeKW-y94bKHPyRMASd2N8bP_mi1yPk5zxlPYE-napbO4nZ6bhGo081g5GXmcsTX2gI9eEditTQG/s850/Ofelia%204.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="563" data-original-width="850" height="265" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiOd4PxQp_weuf7WNjX5x729X5yu1HPHJjvrOszLeoOqoMpbucuwpI8J4Tn2AZiF6B20o7VuiLQZmCc5WGY0QQ5gTI31clsdoPcQi1xIPfxHWb3C5onyJeKW-y94bKHPyRMASd2N8bP_mi1yPk5zxlPYE-napbO4nZ6bhGo081g5GXmcsTX2gI9eEditTQG/w400-h265/Ofelia%204.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Primeiros tempos da libraría (Familia Rodríguez Ramos)<br /></b></span></td></tr></tbody></table>
<p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Pouco
antes de abrir a libraría, Alberto obtivera o primeiro destino
definitivo en Coristanco, onde permanece dende setembro de 1984 ata
xuño de 1991. Posteriormente fai a especialidade de Educación
Física e consegue destino nun cole no que estivera anos antes:
Galán. A pegada do seu paso por este colexio aínda perdura na
actualidade. Susana Lebón contounos que “en Galán había un
equipo de atletismo do que foron artífices Alberto e meu pai. Cunhas
condicións precarias ganáronlle campionatos a coles relixiosos. Un
dos éxitos de Galán foi o obtido polo fillo do dono de Monleón,
que creo que conseguira un bronce nun campionato nacional.” </span></span></p><p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh6CbyQmIsYJDamogJBUZSeUGV4Q5DfUhcgoJ9OA0p2htC0qOYrsPZyTUTNCRMeZ8FYI4q5sqcsGvEWdYniJUKYBaFF_X9pcoG2j0ko4Vh-KOaE3TIcW1GL9U17eZ4iZ8CSAp-BgmqpseGO2V7uC8XvdP-im-pfAMy4ecpfZZHsdQ3vHMsHRthaP-7WYm3o/s1384/Ofelia%207.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1384" data-original-width="958" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh6CbyQmIsYJDamogJBUZSeUGV4Q5DfUhcgoJ9OA0p2htC0qOYrsPZyTUTNCRMeZ8FYI4q5sqcsGvEWdYniJUKYBaFF_X9pcoG2j0ko4Vh-KOaE3TIcW1GL9U17eZ4iZ8CSAp-BgmqpseGO2V7uC8XvdP-im-pfAMy4ecpfZZHsdQ3vHMsHRthaP-7WYm3o/w278-h400/Ofelia%207.jpg" width="278" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Alberto Rodríguez na Librería Vagalume ao pouco de abrir o negocio (Familia Rodríguez Ramos)<br /></b></span></td></tr></tbody></table>
<p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Nos
anos noventa Alberto e Ofelia ían ser pais de Alicia e de David,
nados respectivamente en 1991 e en 1999. Mais non vaiades a pensar
que o feito de ser nai acabou coa actividade dese almacén-gardaría,
no que aínda se poden ver as raias coas que Ofelia marcaba os
centímetros das medras da rapazada que a libreira protagonista desta
crónica coidaba como unha nai. A súa filla Alicia, recorda que “os
rapaciños digamos que preadolescentes ían por alí moitas veces a
pasar a tarde, disfrazábanse, montaban alí as cousas para o
Antroido; o almacén foi tremendo… ese almacén foi lugar de
encontros, de xogos, un lugar de xuntanzas dos amigos”.</span></span></p><p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjQSX7jSJGlIXibXxivKj3Bpw7brXt8Ukwl_-5ztmnX2S4Re1tQaOno4Yf5yoP7r4GSNtj2dRvIw_5KgVvy6IAQ1oIl7dooJnMkUeH7rCsoE6OaNeRkYN5rb_MUlKLzgLT9q7i0zSbVbzlMrO4IY1LDYnmnvuoXCQrplyxPw1WCurdrDkpRmSGTFwSRAKmI/s1132/Ofelia%205.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="755" data-original-width="1132" height="266" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjQSX7jSJGlIXibXxivKj3Bpw7brXt8Ukwl_-5ztmnX2S4Re1tQaOno4Yf5yoP7r4GSNtj2dRvIw_5KgVvy6IAQ1oIl7dooJnMkUeH7rCsoE6OaNeRkYN5rb_MUlKLzgLT9q7i0zSbVbzlMrO4IY1LDYnmnvuoXCQrplyxPw1WCurdrDkpRmSGTFwSRAKmI/w400-h266/Ofelia%205.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Á esquerda, a porta do almacén da libraría (Familia Rodríguez Ramos)<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhbhAp5NJ7mJXyWmp8iMFCch0iB1YsQ6meHDjsQE3Eq7zxJXDxAns-oCWyQET1DrqmCATG0etgdRphwoTCc2nFrd59MR7jCMtI1CcXizhG7GwNgbTsue4zqJMe2YXU2babr6t-ou-wB2hmQyzDBEvk91BpahtyMdyViBwswxYCaWdFDjp5EIDGInA10JbqK/s1365/Ofelia%208.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1365" data-original-width="736" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhbhAp5NJ7mJXyWmp8iMFCch0iB1YsQ6meHDjsQE3Eq7zxJXDxAns-oCWyQET1DrqmCATG0etgdRphwoTCc2nFrd59MR7jCMtI1CcXizhG7GwNgbTsue4zqJMe2YXU2babr6t-ou-wB2hmQyzDBEvk91BpahtyMdyViBwswxYCaWdFDjp5EIDGInA10JbqK/w216-h400/Ofelia%208.jpg" width="216" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Foto tomada no almacén da libraría (Familia Rodríguez Ramos)<br /></b></span></td></tr></tbody></table>
<p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">E
así foron pasando os anos… sobrevivindo no día a día… as
chuches, as fotocopias, os xornais, os cromos… e logo, claro está,
a época dos regalos de Nadal, de Reis, e o inicio do curso coa venda
de libros e material escolar. O traballo nunca faltou e a sonrisa de
Ofelia para os seus clientes tampouco, abofé. </span></span>
</p>
<p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Non
nos esquecemos do señor Francisco Ramos, o pai de Ofelia, que tiña
algo de xenio, si, pero que foi un axudante incansable na libraría
durante moitísimos anos. Tanto atendía aos clientes como axudaba a
coidar dos netos. O señor Ramos pasouse moito tempo sendo compañeiro
de batallas da súa filla e botaba alí o día para facerlle compaña.
Alba Souto, que traballou durante varios anos na “Vagalume”,
recorda con agarimo aqueles tempos. “As historias da emigración
que contaba o señor Ramos encantábanme… e non esquezo o día que
souben que xa era da súa confianza porque foi el quen me ensinou a
facer fotocopias. E recordo a calma que traía a señora Ofelia, a
muller do señor Ramos, que compensaba o torbellino do seu home”.
Alba tompouco esquece “a mítica peregrinaxe de rapaces que viñan
a comprar a revista <i>Crono Motor</i> para saber os percorridos dos
Rallies de Galicia; había moita afección en Arteixo. E que dicir
das colas que se facían en setembro para comprar os libros de texto,
donde vías que os que viñeran como nenos no pasado agora estaban na
librería como pais. E despois, os “corrillos” que se formaban
entre os clientes que te poñían ao día da actualidade dos sucesos
dos veciños e tamén moitas conversacións sobre política, cultura
e recomendacións literarias.”</span></span></p>
<p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Arteixo
medraba a pasos axigantados. O asfalto e os edificios asentábanse
nos lugares onde antano cantaban os grilos. A “Vagalume” era
testemuño desa transformación urbanística... e tamén do
crecemento de moita rapazada de Arteixo que, ano tras ano, seguía
enchendo o almacén da libraría, onde pasaban as tardes facendo
manualidades para montar, coma cada ano, o escaparate de Nadal ou
preparaban os disfraces do Antroido.</span></span></p><p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhxJhO77b_vePfREFbHlqtgQjXWvl6rIQBwGrFLfjAJIQbWnIz4TACtpLlaxz9hJFWOzWE2aaJyyNpwFPq6o31veBZEh8Y0BLcMZ2Q0qrEM1LpoYtlYu78pV9tOq-jGFdr6KkB02Xr2gWm05MPPGtJ21Bu4rlsiT0EbgPUPI1g4ss_2JUf0gWBByMWnO0ED/s942/Ofelia%2010.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="688" data-original-width="942" height="293" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhxJhO77b_vePfREFbHlqtgQjXWvl6rIQBwGrFLfjAJIQbWnIz4TACtpLlaxz9hJFWOzWE2aaJyyNpwFPq6o31veBZEh8Y0BLcMZ2Q0qrEM1LpoYtlYu78pV9tOq-jGFdr6KkB02Xr2gWm05MPPGtJ21Bu4rlsiT0EbgPUPI1g4ss_2JUf0gWBByMWnO0ED/w400-h293/Ofelia%2010.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Imaxe dos anos 90 tomada diante da Vagalume (Familia Rodríguez Ramos)<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg4wK4xDq4gC_tKJl33izRjaFJoxO2BnQUZdUPmjoCiL9GU2cB1_0164yr-TYzK5RkE3cpcRBdRCvZQOzbSqvQJLQOkIiYyl4O4qVUd75H2THaKPYR1eOxvt7OiTDQubdfmMi9r2TdBaKj9VQadil4W57I_oLBZ6CevzzJ_ehkurLfLqB7J-4NahtzNSDZs/s1364/Ofelia%209.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="910" data-original-width="1364" height="266" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg4wK4xDq4gC_tKJl33izRjaFJoxO2BnQUZdUPmjoCiL9GU2cB1_0164yr-TYzK5RkE3cpcRBdRCvZQOzbSqvQJLQOkIiYyl4O4qVUd75H2THaKPYR1eOxvt7OiTDQubdfmMi9r2TdBaKj9VQadil4W57I_oLBZ6CevzzJ_ehkurLfLqB7J-4NahtzNSDZs/w400-h266/Ofelia%209.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Imaxe dos anos 90 tomada diante da Vagalume (Familia Rodríguez Ramos)<br /></b></span></td></tr></tbody></table>
<p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Despois
de traballar durante cinco cursos en Galán, en setembro de 1996
Alberto consegue destino, xa só por Educación Física, no CEIP
Ponte dos Brozos, onde permanece ata 2010, que fai cando pasou ao
CEIP Arteixo, tamén por Educación Física. E así, nun abrir e
pechar de ollos, xubílase cinco anos despois, no 2015.</span></span></p>
<p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Aqueles
cativos que ían, como se fose un verdadeiro centro cultural, á
“Vagalume” a ler os tebeos, a facer quebracabezas, a xogar ao
<i>Monopoly </i>ou ao <i>Quien es quien</i><span style="font-style: normal;">...</span>
medraron… realizaron os seus estudos… nalgúns casos foron
pais... pero iso si, non deixaron de ir á libraría onde tanto
cariño recibiron naquel almacén nos que aínda se conservan as
raias das súas medras. De feito, ata hai pouco, o devandito almacén
continuaba sendo o centro de xuntanzas deste grupo de amigos.</span></span></p>
<p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Dende
a xubilación de Alberto, a Ofelia empezoulle a rondar pola cabeza a
idea de xubilarse, especialmente desde que é avoa. Ese momento
chegou o pasado 30 de novembro, día no que a “Librería Vagalume”
baixou a persiana por última vez!</span></span></p>
<p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Disfruta
desta nova etapa, Ofelia!</span></span></p><p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEisC3z_z4GLxBf_Noeu1-Ko8jjbijjSNZyl0kjaw-1bbXShFKQsg-oRn9xGe7_-NlTjb_zHQr69bPT6TKi-E2oes2oUVmgFSJ2jK7ggTrFOb3X0T_mFcUNg-HfSZTEEkDShZr5bL6yAgLKCA1NFn1FI_qm9azsTBoQgo99CY1W6nWzhOas3sijJ3qeAnCJu/s2789/Ofelia%2011.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2448" data-original-width="2789" height="351" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEisC3z_z4GLxBf_Noeu1-Ko8jjbijjSNZyl0kjaw-1bbXShFKQsg-oRn9xGe7_-NlTjb_zHQr69bPT6TKi-E2oes2oUVmgFSJ2jK7ggTrFOb3X0T_mFcUNg-HfSZTEEkDShZr5bL6yAgLKCA1NFn1FI_qm9azsTBoQgo99CY1W6nWzhOas3sijJ3qeAnCJu/w400-h351/Ofelia%2011.jpg" width="400" /></a></span></span></div><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"></span></span>
</div>Xabier Maceirashttp://www.blogger.com/profile/02249218509505260903noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-671964409079393456.post-2559402592268346872023-12-06T17:15:00.003+01:002023-12-06T17:15:58.817+01:00A PARROQUIA DE LARÍN NO DICIONARIO DE PASCUAL MADOZ (1845-1850)<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"> </span></span><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">O</span>
<i><span style="font-weight: normal;">Diccionario
geográfico-estadístico-histórico de España y sus posesiones de
Ultramar</span></i> <span style="font-weight: normal;">é</span> <span style="font-weight: normal;">unha
magna obra publicada por Pascual Madoz</span> <span style="font-weight: normal;">entre
1845 e</span> <span style="font-weight: normal;">1850. Composta por
dezaseis volumes, describe todas as poboacións de España,</span>
<span style="font-weight: normal;">así como termos da historia
española. Supuxo na época unha mellora importante respecto ao
</span><i><span style="font-weight: normal;">Diccionario
geográfico-estadístico de España y Portugal</span></i><span style="font-variant: normal;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">,
que Sebastián Miñano acabara de publicar en</span></span></span>
<span style="font-weight: normal;">1829. </span></span></span>
</p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Estas
son as referencias á parroquia de </span><span style="font-weight: normal;">Larín</span><span style="font-weight: normal;">
(lembrade que cando Madoz menciona o número de “vecinos”
refírese a familias e, cando fala de “almas”, refírese aos
habitantes)</span><span style="font-weight: normal;">:</span></span></span></p>
<h1 align="justify" class="western"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"><i>LARIN
(SAN ESTEBAN DE)</i></span></span></h1>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"><i>Feligresia
en la provincia y partido judicial de la Coruña (2 ½ leguas),
diócesis de Santiago (7), y ayuntamiento de Arteijo (1) SITUACIÓN
entre montes, pero con buena ventilación y CLIMA sano se compone de
los lugares y aldeas de Anide, Bons, Casas novas, Coque,
Chamusqueira, Fraga, Groba de Abajo, Groba de Arriba, Iglesario,
Lameira, Larín, Mirón, Paradela, Payo-saco, Pedra, Piñeiro, Rúa y
Vigo, que reúnen 64 CASAS de pocas comodidades. </i></span></span>
</p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"><i>La
iglesia parroquial (San Esteban), matriz de San Martín de Leston,
tiene curato de entrada y de patronato real y eclesiástico. El
término se estiende ¼ de legua de Norte á Sur y ½ de Este á
Oeste; confina por Norte con San Pedro de Armentón; al Este con
Loureda; al Sur con su citado anejo Lestón y Santa María de Toras,
y por Oeste con Santo Tomé de Monteagudo; hay varios manantiales que
forman 1 riachuelo que baja á desembocar en el Océano por entre las
feligresía de Barrañán y Chamín, ademas del que llevando su curso
de NE. á SO. entra en el término de San Julián de Coiro y va á
mezclar sus aguas con las del ríio Grande, que pasa por Carballo y
se introduce en el Allones. </i></span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"><i><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiRmzD4KC_HwbtDipB8ZAaU7lT7gUZ6oCi4hdWs5oygKA1uU84ybegl1DvQ8gV56rYZK1qAaKVQhmfUQxmeeNcKvlHcnf7eo5ftClVcLZpedimt6rJ-82QP-pJ5GuqcUq5ERRGuao0_SHRTc6Jh7kzLX40Rw2qZhVhaSxtVPPIlTW_DX35-AfzkSro8457y/s960/Lar%C3%ADn%20hoxe.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="658" data-original-width="960" height="219" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiRmzD4KC_HwbtDipB8ZAaU7lT7gUZ6oCi4hdWs5oygKA1uU84ybegl1DvQ8gV56rYZK1qAaKVQhmfUQxmeeNcKvlHcnf7eo5ftClVcLZpedimt6rJ-82QP-pJ5GuqcUq5ERRGuao0_SHRTc6Jh7kzLX40Rw2qZhVhaSxtVPPIlTW_DX35-AfzkSro8457y/s320/Lar%C3%ADn%20hoxe.jpg" width="320" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Igrexa parroquial de Santo Estevo de Larín<br /></b></span></td></tr></tbody></table></i></span></span>
</p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"><i>El
TERRENO abraza unas 600 fanegas de labrantío con mucho arbolado. Los
CAMINOS que cruzan este territorio son el que desde la Coruña llega
al puente de Lubián y sigue á los puertos de Corcubión, Cee,
Finisterre y Muros; el que de Norte á Sur da paso á las feligresía
de Lañas, Arteijo, Oseiro y puente del Brozo, y el que se dirige de
Coiro á Santiago. </i></span></span>
</p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><a name="aswift_1_anchor732"></a><a name="aswift_1_expand833"></a>
<span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"><i>El
CORREO se recibe de la capital del partido. PRODUCE centeno, trigo,
maíz, cebada, patatas, habas , avena y frutas; hay caza; un batán,
un tejar, varios telares y molinos. Celebra feria en el lugar de
Payo-saco. POBLACIÓN 68 vecinos , 370 almas</i></span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: Carlito, sans-serif;"><span style="font-size: medium;"><i>CONTRITUYE
con su ayuntamiento (V.)</i></span></span></p>
Xabier Maceirashttp://www.blogger.com/profile/02249218509505260903noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-671964409079393456.post-72630243919165415382023-12-03T16:22:00.009+01:002023-12-03T16:30:57.492+01:00O RAÑAL DA MIÑA INFANCIA (3ª PARTE E FIN)<p align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;"><span style="color: black;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"> N</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">as <i>Crónicas de Arteixo</i> desta semana poñemos fin a esta viaxe no tempo que realizamos ao longo das últimas semanas coa colección de fotografías dos anos 70-80 que nos cederon no Arquivo do Reino de Galicia, unhas fotografías que amosan o Rañal da infancia dun servidor!</span></span></span></p><p align="justify" style="font-style: normal; font-weight: normal; line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;"><span style="color: black;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"></span></span></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh1Gw6p48ucwgizmROskbq3b2DzvXBq5jxo-z3VbMkuJBu5Kg79TBsujLpoPY-wpd6uGcupj0AZkEYIyO3ynnNmJbyzL6-zv41hZPXrbOQpNqvJtm5XsifTHc9F5JBCTXzK7QnB1suRoUaTtfqtRUBSsxJJNRbVksOOG7EW354jFh_Nhs02EryFWbM6tjk1/s2534/a.1ok.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1657" data-original-width="2534" height="261" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh1Gw6p48ucwgizmROskbq3b2DzvXBq5jxo-z3VbMkuJBu5Kg79TBsujLpoPY-wpd6uGcupj0AZkEYIyO3ynnNmJbyzL6-zv41hZPXrbOQpNqvJtm5XsifTHc9F5JBCTXzK7QnB1suRoUaTtfqtRUBSsxJJNRbVksOOG7EW354jFh_Nhs02EryFWbM6tjk1/w400-h261/a.1ok.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Café Bar Chucho e casa dos de Xaquín<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjRGZ1EsWvrdMEOQGtfQNJmSBv-tOZF8pdyg9Mmt87xoT-Q_vpidYGh3UNpCwAP0dxmtKVPa18zqd4tskkLuSJ4VdOQTNOwAp5XSTjWCsig8t7EzrhRv1uSdA88Fi_DWvXSlBNOvbWvSMY107XYJVsmC7x8jB3esXupJTvJ0DG-RrsoO8WaaQqI8BLHbX9D/s2247/a.2ok.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1587" data-original-width="2247" height="283" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjRGZ1EsWvrdMEOQGtfQNJmSBv-tOZF8pdyg9Mmt87xoT-Q_vpidYGh3UNpCwAP0dxmtKVPa18zqd4tskkLuSJ4VdOQTNOwAp5XSTjWCsig8t7EzrhRv1uSdA88Fi_DWvXSlBNOvbWvSMY107XYJVsmC7x8jB3esXupJTvJ0DG-RrsoO8WaaQqI8BLHbX9D/w400-h283/a.2ok.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa de Chucho e Amelia<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgYExNI0PoPU3tT43-iGxX_7PfU7LmpcgDLaBtHMzQcIgN7cJr11zGY29AWrctA0hukc_ih1v5gnF-dNopaEuRr_s8q1hEsXyJwFq8cYVuJJidBrp0EDK9ACjHP4prftuLPJyLLbgI2WsXsIEIy0FwJ3smZZFb4PM39H7XnUp0aKRGpWNJeyykB7l8xZab4/s2383/a.3ok.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1606" data-original-width="2383" height="270" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgYExNI0PoPU3tT43-iGxX_7PfU7LmpcgDLaBtHMzQcIgN7cJr11zGY29AWrctA0hukc_ih1v5gnF-dNopaEuRr_s8q1hEsXyJwFq8cYVuJJidBrp0EDK9ACjHP4prftuLPJyLLbgI2WsXsIEIy0FwJ3smZZFb4PM39H7XnUp0aKRGpWNJeyykB7l8xZab4/w400-h270/a.3ok.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa vella dos do Camarín e casa de Chucho e Amelia<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiTuSpydiQAJlEe7AwHM4dehKe8ceHEdknnWct7NqYESUw8NsLFh-rgbKrJZ7Y6u6Gkjedw3QrO-v6G0x9vTFUHm-0jtTbxjV_2exQ_z_ZB-dROebzcMmdG6mehJEnilohMq2tSR4GpwowN3lpQUXyZQ-ML_p1B1mnz8PKWYIc2ot4vg4TgyvH77NEC_LK5/s2347/a.4ok.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1546" data-original-width="2347" height="264" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiTuSpydiQAJlEe7AwHM4dehKe8ceHEdknnWct7NqYESUw8NsLFh-rgbKrJZ7Y6u6Gkjedw3QrO-v6G0x9vTFUHm-0jtTbxjV_2exQ_z_ZB-dROebzcMmdG6mehJEnilohMq2tSR4GpwowN3lpQUXyZQ-ML_p1B1mnz8PKWYIc2ot4vg4TgyvH77NEC_LK5/w400-h264/a.4ok.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa nova e casa vella dos do Camarín<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgBNZrhcm9ai8xSuzhgnGTflyZjLnQjrCk2l5e4n79PJvmT-GSB-CRheoMEsRccBt4644-7J_RL8gOBH7t2hhM8bY_hgmS9iSk_Hq7mc-ti8L4PpJ_YRf_DdGRB1QiCvLPwDvPQRgle20MEm8k99dgbTc9-4mpMAorGB2Rd5dLrarRLbI8QdWSwyecpGgRU/s2448/a.5ok.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2448" data-original-width="1752" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgBNZrhcm9ai8xSuzhgnGTflyZjLnQjrCk2l5e4n79PJvmT-GSB-CRheoMEsRccBt4644-7J_RL8gOBH7t2hhM8bY_hgmS9iSk_Hq7mc-ti8L4PpJ_YRf_DdGRB1QiCvLPwDvPQRgle20MEm8k99dgbTc9-4mpMAorGB2Rd5dLrarRLbI8QdWSwyecpGgRU/w286-h400/a.5ok.jpg" width="286" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa de Abelardo e Pura<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgBryNuI-3vlIDXVQwxgwwicU8e3dGuLDKxhLOU6hFbZa5v4ARj7CPG1fBnuW-vEhEZXXeWebVcLC3J5_kDMI0FHDT9BFz1k3Xc0IgGL8SSsC88hB2DPJCiJtpPxOYzWBxuiuuOA-aKn1uKqb0SBqJmcsWo35tv3lfKxmkDnT86DpG9PgbbRIfiNrCAkpPc/s1787/a.7%20ok.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1088" data-original-width="1787" height="244" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgBryNuI-3vlIDXVQwxgwwicU8e3dGuLDKxhLOU6hFbZa5v4ARj7CPG1fBnuW-vEhEZXXeWebVcLC3J5_kDMI0FHDT9BFz1k3Xc0IgGL8SSsC88hB2DPJCiJtpPxOYzWBxuiuuOA-aKn1uKqb0SBqJmcsWo35tv3lfKxmkDnT86DpG9PgbbRIfiNrCAkpPc/w400-h244/a.7%20ok.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa de Jorge e Olga<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiB9AGtNt3Jfk27R4khFOEGd6flBd_yAf1dOi5FjF1W1kWlXDHlBEvKby9qbYzujwxgp7YRwRZxT5R5XOn9OfFOcry9g8MKmmqd30VYovi2bsnO2KLbeVm6Vgh2fV_PFgZ9bOMjRu08VhROaxKTmnzkpsPsGJui0cwyihgbXR5YnwhMKjNxH40Ethqj3NzW/s2446/a.6%20ok.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1696" data-original-width="2446" height="278" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiB9AGtNt3Jfk27R4khFOEGd6flBd_yAf1dOi5FjF1W1kWlXDHlBEvKby9qbYzujwxgp7YRwRZxT5R5XOn9OfFOcry9g8MKmmqd30VYovi2bsnO2KLbeVm6Vgh2fV_PFgZ9bOMjRu08VhROaxKTmnzkpsPsGJui0cwyihgbXR5YnwhMKjNxH40Ethqj3NzW/w400-h278/a.6%20ok.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa de Pancho e Concha<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiC3QGrQH4oSpTjaqKU8hZRVDOHwY2HhbRUqwkS4YdNRp6k8yIqvIo4voETv6cgya6l7O3MpmD9xI2fUnuEVc-1DgPLbW-g1mpFn5XUnQvlIXUt1d73D_RhzltSDf3Ywhk6eNT9lA9Buh9xyt4-GihPrlwnY7IdPXQ730hPISLz31CKeeNz3hwNdN5-7DsZ/s2458/a.8ok.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1667" data-original-width="2458" height="271" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiC3QGrQH4oSpTjaqKU8hZRVDOHwY2HhbRUqwkS4YdNRp6k8yIqvIo4voETv6cgya6l7O3MpmD9xI2fUnuEVc-1DgPLbW-g1mpFn5XUnQvlIXUt1d73D_RhzltSDf3Ywhk6eNT9lA9Buh9xyt4-GihPrlwnY7IdPXQ730hPISLz31CKeeNz3hwNdN5-7DsZ/w400-h271/a.8ok.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa do Xará<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjS-ra2CuK3KDzc8vAd8_ZrKpiIpQHDQe06tmiFf06AAEMJNHw5Ga_OV6NTueoatvbiamf0deD3aZJ8I1iOMyhDyNmmVZswBbI5G77GeNd4yZq3hdM5OK52hGv7oSN4rfTpBG00IiJz34ysIoAK3vioA0RK-R0mDeVpWCs0QDPGPl_peorNmpWpHT78frl1/s2419/a.9ok.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1689" data-original-width="2419" height="279" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjS-ra2CuK3KDzc8vAd8_ZrKpiIpQHDQe06tmiFf06AAEMJNHw5Ga_OV6NTueoatvbiamf0deD3aZJ8I1iOMyhDyNmmVZswBbI5G77GeNd4yZq3hdM5OK52hGv7oSN4rfTpBG00IiJz34ysIoAK3vioA0RK-R0mDeVpWCs0QDPGPl_peorNmpWpHT78frl1/w400-h279/a.9ok.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa de Manolo Boquete e Sara<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjFyXbev2imsn8Au6g2Zpwvp1YxStmJKuzUQIfExmFt2Wvf3OSAYlenbAo9KF9Y6DKJrC2DZy3zZZmz_m-6JXC1nGq-oXajdDb5isWK6gMf5j4v6LF-wP9q4SYq4MItLUSQA5TN8MFpc8zB3b470dYGmHRnLJrwj97BXfIFojLpC6dzu2fmd5K5Yj7UK5z9/s3126/a.10%20ok.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2190" data-original-width="3126" height="280" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjFyXbev2imsn8Au6g2Zpwvp1YxStmJKuzUQIfExmFt2Wvf3OSAYlenbAo9KF9Y6DKJrC2DZy3zZZmz_m-6JXC1nGq-oXajdDb5isWK6gMf5j4v6LF-wP9q4SYq4MItLUSQA5TN8MFpc8zB3b470dYGmHRnLJrwj97BXfIFojLpC6dzu2fmd5K5Yj7UK5z9/w400-h280/a.10%20ok.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Fábrica de Salgueiro<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiPooUSjynQkv35Q3kvxxRwQ7iih3puWHIKap8OwhR1MfnRH5mcfLSAmOSCibsyxPkPzlS0Z_cOStNUPhEXAtitNwwIWEzViV0R_oFFOuImmfvEIbO8XHn1_2xTKGJ-HLTpvuVDQzKiQ4CoPpFOr-cj8JE_Bi5J_MuE-rxF776Fes5adbYXCcnOXSIpGw9Z/s3133/a.11ok.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2395" data-original-width="3133" height="306" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiPooUSjynQkv35Q3kvxxRwQ7iih3puWHIKap8OwhR1MfnRH5mcfLSAmOSCibsyxPkPzlS0Z_cOStNUPhEXAtitNwwIWEzViV0R_oFFOuImmfvEIbO8XHn1_2xTKGJ-HLTpvuVDQzKiQ4CoPpFOr-cj8JE_Bi5J_MuE-rxF776Fes5adbYXCcnOXSIpGw9Z/w400-h306/a.11ok.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Fábrica de Salgueiro<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhrXAfXKS2D1xRHi62N4mscLcmiMBAwjYVRqNYvkA2yCI3EaN4iwMcXk-Ut2dE3brZLeFACu9v4Ges3eJlgQ2ikAdt4sJp3uTjYhXtNxez7EVks1X3R87QJWbTnvqTVM4ltkIaq11m0sApgEDg4O_hyphenhyphenREeUBHAQuxX9bd8dq9dKySafr-aPkmjefaZKLcop/s2118/a.12%20ok.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1269" data-original-width="2118" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhrXAfXKS2D1xRHi62N4mscLcmiMBAwjYVRqNYvkA2yCI3EaN4iwMcXk-Ut2dE3brZLeFACu9v4Ges3eJlgQ2ikAdt4sJp3uTjYhXtNxez7EVks1X3R87QJWbTnvqTVM4ltkIaq11m0sApgEDg4O_hyphenhyphenREeUBHAQuxX9bd8dq9dKySafr-aPkmjefaZKLcop/w400-h240/a.12%20ok.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa dos das Creghas<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgC3Ij-C48NBHtpOcsBahf5p1UHPmFPfKpFbo7y4fpQ21sygBRTXA1OONHIIFZT4s-q-pzKel86A8iWuPbHfNgsGkjxrOyKMwJ4IXi3yGZeAzwxlYGOhh_AtcQHS3fv6e2tg_gdid2H_snIePbUN_5l7WyCL1DRfYOBdNWsxWsbb0v5G6vreQgBFf4CrKD6/s2101/a.13%20ok.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2101" data-original-width="1478" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgC3Ij-C48NBHtpOcsBahf5p1UHPmFPfKpFbo7y4fpQ21sygBRTXA1OONHIIFZT4s-q-pzKel86A8iWuPbHfNgsGkjxrOyKMwJ4IXi3yGZeAzwxlYGOhh_AtcQHS3fv6e2tg_gdid2H_snIePbUN_5l7WyCL1DRfYOBdNWsxWsbb0v5G6vreQgBFf4CrKD6/w281-h400/a.13%20ok.jpg" width="281" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa de Pepe de Xaquín e María Canedo<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj7kkgxc_GOFPuEwXDohMfmX6_IG9jg2w3bfJDgOGeqkqnHRY42nUmFa9Vs2bcyiTVALfwvwgIR_XV8vOtTXzh608AFOsunW6dBzao784vsJThQW6fLMWaacbveHp0XNo0rQM1iRQZ7n14lYq-jDPQRGAhxSMp5BHEDGtnknED1GKvR7dH-AoXRSzDCxJ-h/s2684/a.14%20ok.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1728" data-original-width="2684" height="258" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj7kkgxc_GOFPuEwXDohMfmX6_IG9jg2w3bfJDgOGeqkqnHRY42nUmFa9Vs2bcyiTVALfwvwgIR_XV8vOtTXzh608AFOsunW6dBzao784vsJThQW6fLMWaacbveHp0XNo0rQM1iRQZ7n14lYq-jDPQRGAhxSMp5BHEDGtnknED1GKvR7dH-AoXRSzDCxJ-h/w400-h258/a.14%20ok.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa de Manolo Quintela e Carmiña do Santaio<br /></b></span></td></tr></tbody></table><span style="color: black;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> <table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhR0onJEy2axn4FLY1rEi2a831SbBsyy8gdt1GmfEk6ACt5HVY1_Kgpw0w4mY6XqxxlAIUnV3mo7GNadlG8sIeLMEEIKbqStOSplZJfoicfvDZ6z5Z5s3zFOpGA3Bz3HlT4RHYSLojpoyF8er9FABg7J-8UFRi_vu5NAq60VcNN4sHaJmKQ-6k1Wy265Qdr/s1994/a.15ok.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1275" data-original-width="1994" height="256" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhR0onJEy2axn4FLY1rEi2a831SbBsyy8gdt1GmfEk6ACt5HVY1_Kgpw0w4mY6XqxxlAIUnV3mo7GNadlG8sIeLMEEIKbqStOSplZJfoicfvDZ6z5Z5s3zFOpGA3Bz3HlT4RHYSLojpoyF8er9FABg7J-8UFRi_vu5NAq60VcNN4sHaJmKQ-6k1Wy265Qdr/w400-h256/a.15ok.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa dos do Santaio<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiDMmfIddQKa0x3BspmLpLneZldhtty9lX8cUKlpTJ_uXTs8BhF3FKOqbwQJBrpD7Z7tgU-pHp1e7IcMwzDui6g-ISCbq9MJiPlhQTt0L6ppDY728uhpoutDfRvK8BNYowJDeLzM3zATxZqKSHWHw2llf1p0FQzrDxV1PZwJYLe20dWNlq9Ok6KB73nB-as/s2262/a.16ok.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1491" data-original-width="2262" height="264" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiDMmfIddQKa0x3BspmLpLneZldhtty9lX8cUKlpTJ_uXTs8BhF3FKOqbwQJBrpD7Z7tgU-pHp1e7IcMwzDui6g-ISCbq9MJiPlhQTt0L6ppDY728uhpoutDfRvK8BNYowJDeLzM3zATxZqKSHWHw2llf1p0FQzrDxV1PZwJYLe20dWNlq9Ok6KB73nB-as/w400-h264/a.16ok.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa dos do Castellano<br /></b></span></td></tr></tbody></table><br /></span></span></span>
<p></p>
Xabier Maceirashttp://www.blogger.com/profile/02249218509505260903noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-671964409079393456.post-36786784603891976572023-11-26T18:55:00.003+01:002023-11-26T19:08:45.602+01:00O RAÑAL DA MIÑA INFANCIA (2ª PARTE)<p style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;">Continuando co traballo iniciado a semana pasada, nestas <i>Crónicas de Arteixo</i> seguimos publicando a colección de fotografías que nos cederon no Arquivo do
Reino de Galicia e que seguiremos compartindo con todas e todos vós ao longo das
vindeiras semanas... unhas fotografías dos anos 70-80 que amosan o Rañal
da infancia dun servidor!</span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiShaRPfYd-i8ppeLF3u6XbDeMSVZbkd7qKgT1_GVGUyAXFlNFjOraOpml3Tfrkl1dXtjA4TAtlV7JIYq9vw3hyphenhypheniKTZMOK5PrkFIke_W4gYBQFp2KYGRlLU9HoMPqO9-lf7LkZ76ITtYhtWCaPSfO8whYmqANuBZgoVzKlPEDnqcndvBusDuxq4LQd6iYaa/s2272/aa1.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1415" data-original-width="2272" height="249" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiShaRPfYd-i8ppeLF3u6XbDeMSVZbkd7qKgT1_GVGUyAXFlNFjOraOpml3Tfrkl1dXtjA4TAtlV7JIYq9vw3hyphenhypheniKTZMOK5PrkFIke_W4gYBQFp2KYGRlLU9HoMPqO9-lf7LkZ76ITtYhtWCaPSfO8whYmqANuBZgoVzKlPEDnqcndvBusDuxq4LQd6iYaa/w400-h249/aa1.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><b><span style="font-size: xx-small;">Casa de Antonio de Fernando e Salomé</span></b><br /></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj58EDATqv-H2GvvNmwtPHqAiFnCfUwTzilFOz8A-ORqqZ5spCg1k-r6qV6pQ7NbRzdIMc0iiRjsQZYZ1cEwfH1plC-GIy6qXHDQiRVJBC2-EzgqsdBkmgpCN_2qJyNfdViXesapSbRxbpNQkZKIXzMYIFghkRM_39fKPChg2yWZk-as4vCD3OyRTfBLngV/s1986/aa2.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1986" data-original-width="1367" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj58EDATqv-H2GvvNmwtPHqAiFnCfUwTzilFOz8A-ORqqZ5spCg1k-r6qV6pQ7NbRzdIMc0iiRjsQZYZ1cEwfH1plC-GIy6qXHDQiRVJBC2-EzgqsdBkmgpCN_2qJyNfdViXesapSbRxbpNQkZKIXzMYIFghkRM_39fKPChg2yWZk-as4vCD3OyRTfBLngV/w275-h400/aa2.jpg" width="275" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa dos de Fernando<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgtWeb0X0bKo32EAvlzF5dwGUVQSZDPhR62BfgGqgbLtG4KlkY8UrJCZZ3dyOG9U-ZEheuqKDP_9pLai_IcTA0bepfbbvpbRJqc1-C9YxRfXSMyYkIi4l63LCCEVK_5pKW5lV1mSlgYWGkOSGrCULhKfeLO6fst6is2NFmN1RAiT4k9xylIlufnhvlxVLPm/s2070/aa3.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2070" data-original-width="1598" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgtWeb0X0bKo32EAvlzF5dwGUVQSZDPhR62BfgGqgbLtG4KlkY8UrJCZZ3dyOG9U-ZEheuqKDP_9pLai_IcTA0bepfbbvpbRJqc1-C9YxRfXSMyYkIi4l63LCCEVK_5pKW5lV1mSlgYWGkOSGrCULhKfeLO6fst6is2NFmN1RAiT4k9xylIlufnhvlxVLPm/w309-h400/aa3.jpg" width="309" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa vella dos do Bichelo<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEguodgIJx8EtJ2-urynfYTi8DsgenYuYYlyD8all9T571fSsNVYwNOwQbcQ_BMB-I1DZy1je34pj7vQWTc3FCNowaSh6rR0M2ov_ckPbwlV9AGY5Oy0YvUB0l52yVxbhhy_m6UMYhzGdjrVq_AW2ULRqxOiBDAkxMsGxCobbQmLCKdwLVWM2BfC8Y1Ozr5j/s2336/aa4.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1597" data-original-width="2336" height="274" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEguodgIJx8EtJ2-urynfYTi8DsgenYuYYlyD8all9T571fSsNVYwNOwQbcQ_BMB-I1DZy1je34pj7vQWTc3FCNowaSh6rR0M2ov_ckPbwlV9AGY5Oy0YvUB0l52yVxbhhy_m6UMYhzGdjrVq_AW2ULRqxOiBDAkxMsGxCobbQmLCKdwLVWM2BfC8Y1Ozr5j/w400-h274/aa4.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa nova dos do Bichelo<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg_x7WgpnDOGILb16YoGR8Jv8Pexky-IJhJ6TTWoxGJiBidp-PpoBJruOHAFmLzIs7LboMGh1r-zT8H4aaFsa_2qRGvakZYL30Q2aaOo9rKRJdisWa8QGrSiu3bsi5Dlr6E6fQZw0Ip8MbCvp_MaIlXPaFIOb1lra71cUhHxKzfbpizL8QNfHz3qbBuUX-Y/s2161/aa5.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1339" data-original-width="2161" height="248" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg_x7WgpnDOGILb16YoGR8Jv8Pexky-IJhJ6TTWoxGJiBidp-PpoBJruOHAFmLzIs7LboMGh1r-zT8H4aaFsa_2qRGvakZYL30Q2aaOo9rKRJdisWa8QGrSiu3bsi5Dlr6E6fQZw0Ip8MbCvp_MaIlXPaFIOb1lra71cUhHxKzfbpizL8QNfHz3qbBuUX-Y/w400-h248/aa5.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Chabola de Ton<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhm8KzXX0G2cPxE_Fm3BqBKOt0RqJ-gSfuf39XI3CBncnNDXOUHhy9VBcy1UTwsvC0ELuPZnRyQzL73pkrIaLTenAERml3vJa8UQuWjgs5cTAwbBZwGO6VIDH106UgegLhfm_Myjmtbs2uymLnOvQXQOE_Ge1dUCXDxI9eIZJMdekKbPlI0BOcOLHca649h/s2370/aa6.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1586" data-original-width="2370" height="268" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhm8KzXX0G2cPxE_Fm3BqBKOt0RqJ-gSfuf39XI3CBncnNDXOUHhy9VBcy1UTwsvC0ELuPZnRyQzL73pkrIaLTenAERml3vJa8UQuWjgs5cTAwbBZwGO6VIDH106UgegLhfm_Myjmtbs2uymLnOvQXQOE_Ge1dUCXDxI9eIZJMdekKbPlI0BOcOLHca649h/w400-h268/aa6.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa dos de Abeleira<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgt77Ggtnib8JOQXoxwllT1Viv3u0WUJMf7aw8PDJLiaTyccGgVuM9zGpZQ44aut3B9yW-06XQ4hO-kQU3x0Z4NC6-VCh0CWxryrD9AO2oNigOHFP_y7PYuDpoTLwItkWugwTwa524rchEH1yQhvaI3IMIp2O4eZUYXwWMjpbujBxg2HwD7nJ0dQeG3osBK/s2193/aa7.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1425" data-original-width="2193" height="260" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgt77Ggtnib8JOQXoxwllT1Viv3u0WUJMf7aw8PDJLiaTyccGgVuM9zGpZQ44aut3B9yW-06XQ4hO-kQU3x0Z4NC6-VCh0CWxryrD9AO2oNigOHFP_y7PYuDpoTLwItkWugwTwa524rchEH1yQhvaI3IMIp2O4eZUYXwWMjpbujBxg2HwD7nJ0dQeG3osBK/w400-h260/aa7.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa de Dans e Chucha. A parte inferior era o "Bar Playa"<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjv21I8MqtAy-Y0Vqics9Y9sy0XHMcAiTwrCE_FDTSny_jRvGKNq3IJiddE5OVC-an0aFOb7ASmDQatdQPVl4SZkNDjFDn3Byhl83bVZw9YBlks7_vbtSsNUdW8B-gxVGth_fhzwH5B2ix2gDpDOBw2Kbxo-DSkky_mNVig6Y5HIYZHnKjH9Jt0n_WN89HX/s1988/aa8.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1355" data-original-width="1988" height="272" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjv21I8MqtAy-Y0Vqics9Y9sy0XHMcAiTwrCE_FDTSny_jRvGKNq3IJiddE5OVC-an0aFOb7ASmDQatdQPVl4SZkNDjFDn3Byhl83bVZw9YBlks7_vbtSsNUdW8B-gxVGth_fhzwH5B2ix2gDpDOBw2Kbxo-DSkky_mNVig6Y5HIYZHnKjH9Jt0n_WN89HX/w400-h272/aa8.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa de Eduardo e Lola. Á dereita, a chabola de Modesto<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiVPSAtgCgrStahyyj_8or9sW3hTv09Rqd2YLpcbbjvGsHoWbG727_zgsNc5WETBzE3EKo4PC6FBmyfhw5h2AoB0DEmGADdiFTiyhxOom0gxPo86ucQS0n77birrYsw5GspkRtgpyb4j_oY3mcyTAvsqm5bHDFJzz_TvWX8K_QbJJNX8nOsck9pzsdd6m8X/s1944/aa9.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1346" data-original-width="1944" height="278" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiVPSAtgCgrStahyyj_8or9sW3hTv09Rqd2YLpcbbjvGsHoWbG727_zgsNc5WETBzE3EKo4PC6FBmyfhw5h2AoB0DEmGADdiFTiyhxOom0gxPo86ucQS0n77birrYsw5GspkRtgpyb4j_oY3mcyTAvsqm5bHDFJzz_TvWX8K_QbJJNX8nOsck9pzsdd6m8X/w400-h278/aa9.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa dos do Xastre<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg29D5QHlLFWa8-sfTh2zkhdX9eV8IP1-p9fT1ua-iaregNMpl5D_eC7Carb00nRuxoDRUeodJAET5lCgkzPMegaN4nDniyYMk4fTJFT9FES21EBWWhBwjvpChPKydm-vsTJQY0BkVsVvU-uboZgYfiTI9uEEnkHfRs9XPyArOQ0SwFdm8tpdHNAx8_tT8C/s2430/aa10.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1643" data-original-width="2430" height="270" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg29D5QHlLFWa8-sfTh2zkhdX9eV8IP1-p9fT1ua-iaregNMpl5D_eC7Carb00nRuxoDRUeodJAET5lCgkzPMegaN4nDniyYMk4fTJFT9FES21EBWWhBwjvpChPKydm-vsTJQY0BkVsVvU-uboZgYfiTI9uEEnkHfRs9XPyArOQ0SwFdm8tpdHNAx8_tT8C/w400-h270/aa10.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa de Antonio "Batán" e Manola<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiBUFxapLskipfBqHrXv3LoWrCxJF9HWIyhxRIHYdRFPK8SyEpaKcyZSXOroafHwPFkqubStEHFZL4N8xhnW1IQyZTG3-VpbnQCAwvJ6crIM8C92s8RfG3hKpEuWLSv4ykhCj3zOQgrVTgi4KN3opOIY30IoMaP0CiCdorab1KAsiHyx218BJR53py5x5OQ/s2111/aa11.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1577" data-original-width="2111" height="299" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiBUFxapLskipfBqHrXv3LoWrCxJF9HWIyhxRIHYdRFPK8SyEpaKcyZSXOroafHwPFkqubStEHFZL4N8xhnW1IQyZTG3-VpbnQCAwvJ6crIM8C92s8RfG3hKpEuWLSv4ykhCj3zOQgrVTgi4KN3opOIY30IoMaP0CiCdorab1KAsiHyx218BJR53py5x5OQ/w400-h299/aa11.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa dos de Xaquín<br /></b></span></td></tr></tbody></table><span style="font-size: medium;"><br /></span><p></p>Xabier Maceirashttp://www.blogger.com/profile/02249218509505260903noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-671964409079393456.post-61605141640438291292023-11-19T18:03:00.003+01:002023-11-19T18:32:27.821+01:00O RAÑAL DA MIÑA INFANCIA (1ª PARTE)<p style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;">Dende que abrín estas <i>Crónicas de Arteixo</i> alá por setembro de 2014, algún que outro veciño da miña aldea do Rañal sempre que pode tírame das orellas con certa retranca decindo que pouco ou nada publico neste espazo sobre o meu lugar de nacemento. Se cadra non lle falta razón mais, nestos máis de nove anos que xa ten de vida este espazo, publicamos máis dunha ducia de historias rañalesas que imos ampliar agora cunha serie de fotografías que nos cederon no Arquivo do Reino de Galicia e que compartiremos con todas e todos vós ao longo das vindeiras semanas... unhas fotografías dos anos 70-80 que amosan o Rañal da miña infancia!</span></p><p style="text-align: justify;"></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgSez4J56qOgRvJq987_phIYCXPd7h3zvbJr7SfvSZAkMIg9VCm-L2j_MU6HFBckyhNP910fskOoXOjr2EwedEseBJjaPMOFFfNyHmEns9wI0gMgAGxW5mF_XHT861yX6D2WGzcEMsD7ezj2KudiSHnoLOZfJwb7QDi3d7uIbNDJBoQbR7_ffsA4TAgyMTk/s1799/Ra%C3%B1al%201..jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1293" data-original-width="1799" height="288" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgSez4J56qOgRvJq987_phIYCXPd7h3zvbJr7SfvSZAkMIg9VCm-L2j_MU6HFBckyhNP910fskOoXOjr2EwedEseBJjaPMOFFfNyHmEns9wI0gMgAGxW5mF_XHT861yX6D2WGzcEMsD7ezj2KudiSHnoLOZfJwb7QDi3d7uIbNDJBoQbR7_ffsA4TAgyMTk/w400-h288/Ra%C3%B1al%201..jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa nova e casa vella dos de Tiso<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgCr1WC4xNlthNUPqNl9kTA3xi793QvH0yUWDmaUY5pBIexhE6bpfY9-rs8UYg8MRO3CcEOs6oJJ-9sadvPdJ8EIUSYOIWIClF6IKQlW1hOQL62pPkRqKOFrXY550NmF1d1T_DiroWCIAOzK6JM241lw1f5HPAXcWqmj_qx44PWfoj6NHajgverjhJW_1y9/s1833/Ra%C3%B1al%202..jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1833" data-original-width="1321" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgCr1WC4xNlthNUPqNl9kTA3xi793QvH0yUWDmaUY5pBIexhE6bpfY9-rs8UYg8MRO3CcEOs6oJJ-9sadvPdJ8EIUSYOIWIClF6IKQlW1hOQL62pPkRqKOFrXY550NmF1d1T_DiroWCIAOzK6JM241lw1f5HPAXcWqmj_qx44PWfoj6NHajgverjhJW_1y9/w289-h400/Ra%C3%B1al%202..jpg" width="289" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa vella dos de Tiso<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjhjXBua_ltRpl-orn0IR6qZUFpMEfHdPhjiwzA9RfY8jHGK9bmLyxzneXAedLxp9rKdhG1CaAl2jMCfVj8kd0z9Sx0k6H9wjuUFAYnqLMZQvie7Jqno3D-cclfogodi26OAPTl98HIC6uqs2ijwBVKcSmwUUHz5rvwMr6XPVDYdvTIVaePutZ25mljUNj6/s1951/Ra%C3%B1al%203...jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1273" data-original-width="1951" height="261" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjhjXBua_ltRpl-orn0IR6qZUFpMEfHdPhjiwzA9RfY8jHGK9bmLyxzneXAedLxp9rKdhG1CaAl2jMCfVj8kd0z9Sx0k6H9wjuUFAYnqLMZQvie7Jqno3D-cclfogodi26OAPTl98HIC6uqs2ijwBVKcSmwUUHz5rvwMr6XPVDYdvTIVaePutZ25mljUNj6/w400-h261/Ra%C3%B1al%203...jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa do señor Manolo de Santiago e da señora Carme<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjRQAtWrhrpcIYzfhHR-Sl4LLN_l27YKSApCiGUQe8bNlN1bQT0MNNjgtb0pkAZN92czdFVQZ-wxdAntvdWWwo90-kdmwMSfJXA4hZHvbnSPwXZQDP6H0_LBfcft7yDhFCtclTxvFXWG0gYyVWfsV_LchyphenhyphenJjo-xdOb2ARn2-LTZseso27YXWYEN2lY-1wYK/s1576/Ra%C3%B1al%204...jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1024" data-original-width="1576" height="260" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjRQAtWrhrpcIYzfhHR-Sl4LLN_l27YKSApCiGUQe8bNlN1bQT0MNNjgtb0pkAZN92czdFVQZ-wxdAntvdWWwo90-kdmwMSfJXA4hZHvbnSPwXZQDP6H0_LBfcft7yDhFCtclTxvFXWG0gYyVWfsV_LchyphenhyphenJjo-xdOb2ARn2-LTZseso27YXWYEN2lY-1wYK/w400-h260/Ra%C3%B1al%204...jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa vella dos do Coireiro<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh37DODCirlWPhTjRrPeRzrqYoaFUDZi3-615RyJxAS_-F0nBqWijLbBYxEi0TY5CXylK3OqfcIWaVpVS8hT9IA9u3J2E9UWdEPS75FzOQ9CjXm58P3KF3YKcBaAjxioRuDz4XurPpofejRAEL2HZUX6-aNrBgagNb9oaytFvVAPR7a8XCaPx8oj2xyTu3D/s2008/Ra%C3%B1al%205...jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="890" data-original-width="2008" height="178" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh37DODCirlWPhTjRrPeRzrqYoaFUDZi3-615RyJxAS_-F0nBqWijLbBYxEi0TY5CXylK3OqfcIWaVpVS8hT9IA9u3J2E9UWdEPS75FzOQ9CjXm58P3KF3YKcBaAjxioRuDz4XurPpofejRAEL2HZUX6-aNrBgagNb9oaytFvVAPR7a8XCaPx8oj2xyTu3D/w400-h178/Ra%C3%B1al%205...jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa nova dos do Coireiro<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhaX6y98G0j9U72oZPXMowJQJZYw1EaIs9NZGqHgdfBNWs490E-51hJ6dQYURn5KCfQapRRjXUr0xi0RZTB-WrGTYzGfL5yoYx1OVW7fpPc2nodsvm2nGxYvOS1RnyQzMngQP2JzEtrLhi0QbdacImzl6DnpvTAtLBhjogi8H3_-lPyMLrVPZ6u0sFnXsYz/s1800/Ra%C3%B1al%206...jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1800" data-original-width="1272" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhaX6y98G0j9U72oZPXMowJQJZYw1EaIs9NZGqHgdfBNWs490E-51hJ6dQYURn5KCfQapRRjXUr0xi0RZTB-WrGTYzGfL5yoYx1OVW7fpPc2nodsvm2nGxYvOS1RnyQzMngQP2JzEtrLhi0QbdacImzl6DnpvTAtLBhjogi8H3_-lPyMLrVPZ6u0sFnXsYz/w283-h400/Ra%C3%B1al%206...jpg" width="283" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa de Quico e Maruja de Pichel<br /></b></span></td></tr></tbody></table><p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b></b></span></div><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgqJqT4Y-whj_4hCjzJC9vLyXShKH4MZ25fiyO451SUvsO4N_oFf8flc0ItKrkMD2_LVq1780NyY1qKnahdzsD8Dmv5Xp2lhBGqwUN5dfyw0OnA4Hmz-p1t84ThFIL0tcRFqaBZMkM9qzFciCdp9CM5L6Uuhk2DZfZX4xZz_UT_vg2I0UNZoQrC_CM60gxN/s2051/Ra%C3%B1al%207...jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2051" data-original-width="1457" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgqJqT4Y-whj_4hCjzJC9vLyXShKH4MZ25fiyO451SUvsO4N_oFf8flc0ItKrkMD2_LVq1780NyY1qKnahdzsD8Dmv5Xp2lhBGqwUN5dfyw0OnA4Hmz-p1t84ThFIL0tcRFqaBZMkM9qzFciCdp9CM5L6Uuhk2DZfZX4xZz_UT_vg2I0UNZoQrC_CM60gxN/w284-h400/Ra%C3%B1al%207...jpg" width="284" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa de Milio e Carme do Touciñeiro<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi4urPlxocHgsEh-F_Ul71PJjngpf88WjTLsyMkCVWOhDQhZS2GuswkvjhWruf-0-KJaQjta5-BLZcDD1qIODZa1tGfdKLAvwi5r1-oYINxjRc-Fb-IykvaUF2_YZR-SLfF27R1m2jcBBL7C3O5KsaK_38sv0oA9EIVuNY7wSFvlp7o4mpTi_PPkGRjKwQU/s2374/Ra%C3%B1al%208..jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1124" data-original-width="2374" height="190" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi4urPlxocHgsEh-F_Ul71PJjngpf88WjTLsyMkCVWOhDQhZS2GuswkvjhWruf-0-KJaQjta5-BLZcDD1qIODZa1tGfdKLAvwi5r1-oYINxjRc-Fb-IykvaUF2_YZR-SLfF27R1m2jcBBL7C3O5KsaK_38sv0oA9EIVuNY7wSFvlp7o4mpTi_PPkGRjKwQU/w400-h190/Ra%C3%B1al%208..jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa de Enrique e Carmiña<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiYxq_9pjefgPHux2YP0-CBmPm78L6OCgI5CabqW8E9qjvkC-cCznn17YwJ-PvYk3zoTLYwZ1BydaaBgrhzunLZwVv13cVW9JAwAvx_vfXNbXzkvD_Nlj2yAP6pTgvh2VJjNMT1FOY7As9eEAbMU9bz8XtTUHsLWpMo7XF0K778V3fXWDjiQgWqaETFyiBc/s2299/Ra%C3%B1al%209..jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1578" data-original-width="2299" height="275" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiYxq_9pjefgPHux2YP0-CBmPm78L6OCgI5CabqW8E9qjvkC-cCznn17YwJ-PvYk3zoTLYwZ1BydaaBgrhzunLZwVv13cVW9JAwAvx_vfXNbXzkvD_Nlj2yAP6pTgvh2VJjNMT1FOY7As9eEAbMU9bz8XtTUHsLWpMo7XF0K778V3fXWDjiQgWqaETFyiBc/w400-h275/Ra%C3%B1al%209..jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa nova dos da Leiteira<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhNyxn9S2vO8y82l2dPJ0s6RRnsvEPPMtnYMhG0WALkzZwCpxlP7NMEI1yvGD_XyfEFojIe30Ru0R8vwNJXhdYuK27zxsGl7dSAmHmw0Yje8KeLkU5YFef0dxeTNdnogbSftXXglvhh2ZA1FvvSD-Z7yJBQi_088H1quhButcxZjd176EqUdAHLWWDTTmpV/s2377/Ra%C3%B1al%2010.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2377" data-original-width="1755" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhNyxn9S2vO8y82l2dPJ0s6RRnsvEPPMtnYMhG0WALkzZwCpxlP7NMEI1yvGD_XyfEFojIe30Ru0R8vwNJXhdYuK27zxsGl7dSAmHmw0Yje8KeLkU5YFef0dxeTNdnogbSftXXglvhh2ZA1FvvSD-Z7yJBQi_088H1quhButcxZjd176EqUdAHLWWDTTmpV/w295-h400/Ra%C3%B1al%2010.jpg" width="295" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa vella dos da Leiteira<br /></b></span></td></tr></tbody></table><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj77WjkfQDqPz9nu9B8J8xgAyb33h55oiBDdKW21kGO3QCR4CosPM3Ck1SKbNiNGZRQnhkITOxY1Tuw-d4qfNMkG1zlixIkKxlRbv19-CilOLmarRbTphBPkIg28Mcxg94ks537egcd7vvvFgzZJBzRBj6biZAnAT6KTp9eLFxiVoyweNAuqbiZ1nKYRGRf/s2346/Ra%C3%B1al%2011.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1463" data-original-width="2346" height="250" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj77WjkfQDqPz9nu9B8J8xgAyb33h55oiBDdKW21kGO3QCR4CosPM3Ck1SKbNiNGZRQnhkITOxY1Tuw-d4qfNMkG1zlixIkKxlRbv19-CilOLmarRbTphBPkIg28Mcxg94ks537egcd7vvvFgzZJBzRBj6biZAnAT6KTp9eLFxiVoyweNAuqbiZ1nKYRGRf/w400-h250/Ra%C3%B1al%2011.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Casa dos de Bastón e, á dereita, casa vella dos da Leiteira</b></span></td><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b><br /></b></span></td><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b><br /></b></span></td><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b><br /></b></span></td></tr></tbody></table><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b></b></span></div><p></p>Xabier Maceirashttp://www.blogger.com/profile/02249218509505260903noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-671964409079393456.post-59383022997986939102023-11-12T23:34:00.001+01:002023-11-12T23:34:11.096+01:00A TELLEIRA DE ARMENTÓN E OS BARREIROS DE MONTEAGUDO<p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif">Ata
hai relativamente poucos anos, antes de que se axilizaran os
transportes e as comunicacións, practicamente a totalidade das
materias primas procedían da contorna na que traballaban os
artesáns, feito que limitaban as súas posibilidades ao que
encontraban ao seu arredor e que condicionaba o proceso de
fabricación e o acabado final dos seus produtos.</span></span><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="color: black;"> </span></span></span></p><p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="color: black;"> O</span><span style="color: black;">
barro, </span><span style="color: black;">a </span><span style="color: black;">auga
e </span><span style="color: black;">a</span><span style="color: black;"> leña
(produtora do lume) eran elementos comúns e accesibles </span><span style="color: black;">en
boa parte das zonas d</span><span style="color: black;">o país</span><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;">.
</span></span>Deste xeito, a<span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">nte
a necesidade de </span></span></span><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">útiles
para a vida cotián e de</span></span></span><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
dous elementos imprescindibles na construción de vivendas </span></span></span><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">como
eran o ladrillo e a tella</span></span></span><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">,
</span></span></span><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">as
</span></span></span><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">olarías
e as</span></span></span><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
te</span></span></span><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">lleira</span></span></span><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">s
artesana</span></span></span><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">i</span></span></span><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">s
prolifera</span></span></span><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">ron</span></span></span><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
ao largo </span></span></span><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">e</span></span></span><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
ancho de </span></span></span><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">Galici</span></span></span><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">a
</span></span></span><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">para
fabricar </span></span></span><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">todo
tipo de cerámica</span></span></span><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">.
</span></span></span><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">De
s</span></span></span><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">egur</span></span></span><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">o</span></span></span><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
</span></span></span><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">que</span></span></span><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
este </span></span></span><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">foi</span></span></span><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
</span></span></span><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">o
momento do nacemento de topónimos como “oleiros” ou “telleira”,
moi presentes en toda a xeografía galega.</span></span></span></span></span></p><b><span style="font-size: medium;">
</span></b><p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;">
<b><span style="font-size: medium;"><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
</span></span></span></span></b><span style="font-size: medium;"><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;"><span face="Carlito, sans-serif">E
</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="color: black;"><span style="text-decoration: none;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">como
non podía ser doutro xeito, no municipio de Arteixo, concretamente
na parroquia de Armentón, hai un lugar que se chama A Telleira</span></span></span>,
obviamente referido a unha instalación con forno onde antigamente se
fabricaron tellas e ladrillos. </span></span></span></p><p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;"><span style="color: black;"><span face="Carlito, sans-serif"> </span></span></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span style="font-size: medium;"><span style="color: black;"><span face="Carlito, sans-serif"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh6uWmGGu_jW2MqP8teZpT6mIOCQvP75vOR1VimZEpPSM-q4aRUKtoZJdtCO7Wh9NqGTG-ZOX4E0jK6yGLuU0bZNfhREaXyYczXKyI-49ud23kk6_fc0_ziEjWNPjzkY8c6Uzf4qa4IkD5Ut7IxMwL8sl9UtTNiduH9nOP-PC0MCF8jWrJOMB6wVLiz2ok5/s2913/Atelle1.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2186" data-original-width="2913" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh6uWmGGu_jW2MqP8teZpT6mIOCQvP75vOR1VimZEpPSM-q4aRUKtoZJdtCO7Wh9NqGTG-ZOX4E0jK6yGLuU0bZNfhREaXyYczXKyI-49ud23kk6_fc0_ziEjWNPjzkY8c6Uzf4qa4IkD5Ut7IxMwL8sl9UtTNiduH9nOP-PC0MCF8jWrJOMB6wVLiz2ok5/s320/Atelle1.jpg" width="320" /></a></span></span></span></div><span style="font-size: medium;"><span style="color: black;"><span face="Carlito, sans-serif"><br /><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjhLygRmG4Uc0ueVBmL-u5LVBssgeVsBogpsAp9aPrL0MgWAP9ZsbmZR5EejDYPW-tEkSPc6GhgrkWVynxt-QcXYh5aQSPAmK7mjsqf9BAK0RQqePoUXRdEJeaL7N3PDt26c-HHcFC-ucQiDNythgCvWnfD3HUnSEtgFy2MyYQaVzFq4ulIPOcClbiqFC5_/s3264/Atelle2.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2448" data-original-width="3264" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjhLygRmG4Uc0ueVBmL-u5LVBssgeVsBogpsAp9aPrL0MgWAP9ZsbmZR5EejDYPW-tEkSPc6GhgrkWVynxt-QcXYh5aQSPAmK7mjsqf9BAK0RQqePoUXRdEJeaL7N3PDt26c-HHcFC-ucQiDNythgCvWnfD3HUnSEtgFy2MyYQaVzFq4ulIPOcClbiqFC5_/s320/Atelle2.jpg" width="320" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Panorámica do lugar da Telleira, parroquia de Armentón<br /></b></span></td></tr></tbody></table></span></span></span>
<span style="font-size: medium;">
</span><p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif">Ademais,
sabemos da existencia doutro lugar co mesmo nome na parroquia de
Oseiro, no actual Polígono Industrial de Sabón, que estaba na zona
que hoxe ocupan as instalacións da Leyma.</span></span></p><span style="font-size: medium;">
</span><p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif">Na
parroquia de Larín temos localizada outra telleira da que nos fala
Sebastián Miñano y Bedoya no seu <i>Diccionario
geográfico-estadístico de España y Portugal</i>, magna obra
composta por once volumes que foi publicada entre 1826 e 1829:</span></span></p><span style="font-size: medium;">
</span><p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;">
“<span face="Carlito, sans-serif"><i>Esta
parroquia (Larín) y la citada de Armentón componen el coto llamado
de Anzobre, cuya jurisdicción fue del señor conde de Jimonde, y en
ambas conocen a prevención el juez de Bergantiños y alcalde mayor
de la Coruña. Produce 675 fanegas de trigo, 975 de maiz, 15 de
centeno, 15 de cebada, 75 de habas, 7 ½
de avena y 1600 arrobas de patatas. Hay bastante arbolado, y
su industria consiste en 8 molinos de agua, 1 batán, 4 telares y <b>una
fábrica de teja</b>.”</i></span></span></p><b><span style="font-size: medium;">
</span></b><p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif">No
que se refire á que houbo na parroquia de Armentón, a mesma que
quedou reflectida co microtopónimo A Telleira, non temos información
algunha dos anos que funcionou como tal, mais grazas a uns documentos
do século XVII que localizamos no Arquivo do Reino de Galicia,
sabemos que fornecía ao convento dos agostiños de Caión antes de
1772, que foi cando estos <span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">fr</span></span></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">eir</span></span></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">es
</span></span></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">abandonaron
a vila mariñeira </span></span></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">e
se estableceron no</span></span></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
</span></span></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">barrio
coruñés da Pescadería </span></span></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">(a</span></span></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
día de hoxe a Praza e o Mercado Municipal de San Agustín da cidade
herculina seguen mantendo viva a memoria desta orde relixiosa</span></span></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">).</span></span></span></span></span></span></p><b><span style="font-size: medium;">
</span></b><p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif">Todas
as telleiras precisaban un lugar onde extraer a materia prima para a
posterior fabricación das tellas e dos ladrillos. Falamos dos
chamados barreiros que, no caso da telleira de Armentón, estaban nas
proximidades como así o reflicte, unha vez máis, a toponimia. Non
deixa de ser curioso e significativo que a día de hoxe existan nesta
zona da que estamos a falar dúas entidades de poboación coa
denominación Os Barreiros, unha na parroquia de Monteagudo, onde
está a Área Recreativa do mesmo nome, e outra na parroquia de
Armentón, entidades que están separadas polo rego dos Barreiros
(segundo María Rozamontes máis arriba chamado Ibia ou Río Xordán).</span></span></p><p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"> </span></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjYs1X7dkvA_at9vnLGiwViPLo2Of2UZGIfcIf0C3sGAS5ahMr1yCi_9-cSOZAAmK7yAt_wMSO6CLN0KFCdBrF70O5UbBefaPp8Te20pR-OVxs8UNXdyfotcsixQF1xeLGD4LGwMACv2TuCm-J2535N5nK-gSWXq5m8RH6EPUtKJX8gHteuERC5AqLrHE_2/s3264/Atelle5.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2448" data-original-width="3264" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjYs1X7dkvA_at9vnLGiwViPLo2Of2UZGIfcIf0C3sGAS5ahMr1yCi_9-cSOZAAmK7yAt_wMSO6CLN0KFCdBrF70O5UbBefaPp8Te20pR-OVxs8UNXdyfotcsixQF1xeLGD4LGwMACv2TuCm-J2535N5nK-gSWXq5m8RH6EPUtKJX8gHteuERC5AqLrHE_2/s320/Atelle5.jpg" width="320" /></a></span></span></div><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><br /><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhZz0kolyqxk9eeJNwoTRLJ3nZ8Ac6TsSe9mdHoFIphpMtaAHwrciqSrCgyRBMjSe9EV_SzQQhtKhCzw5NB8wpeBIFO5Ix8n-ymPIkHVbg2iChItyyGeo7fpNEoVW4997eVfVu_TFDj8o6RSX2e1ztmog4zqj48iOrkarQchux1dY8URJFwkxmhwF6Cz33K/s3264/Atelle4.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2448" data-original-width="3264" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhZz0kolyqxk9eeJNwoTRLJ3nZ8Ac6TsSe9mdHoFIphpMtaAHwrciqSrCgyRBMjSe9EV_SzQQhtKhCzw5NB8wpeBIFO5Ix8n-ymPIkHVbg2iChItyyGeo7fpNEoVW4997eVfVu_TFDj8o6RSX2e1ztmog4zqj48iOrkarQchux1dY8URJFwkxmhwF6Cz33K/s320/Atelle4.jpg" width="320" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Lugar de Barreiros, parroquia de Monteagudo<br /></b></span></td></tr></tbody></table><br /><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgWsy3VkA3NsIcQKqJYmESiV-ye5ewsyzhcvwIb_KiPnljR-T_F3JPYcLDo_rIn8BvKY7mwKlWVT_epCKglbscoiPxbNr41B0gK2bLZquaLuXTeZYOkk-7Ff_8F1E1__PLVBngUTgjEsdCCd0aC9ekcX5dZDuv9O0TGzA6D8S78ab7NzQHPTFJ7vHoPAW4i/s3264/Atelle3.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2448" data-original-width="3264" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgWsy3VkA3NsIcQKqJYmESiV-ye5ewsyzhcvwIb_KiPnljR-T_F3JPYcLDo_rIn8BvKY7mwKlWVT_epCKglbscoiPxbNr41B0gK2bLZquaLuXTeZYOkk-7Ff_8F1E1__PLVBngUTgjEsdCCd0aC9ekcX5dZDuv9O0TGzA6D8S78ab7NzQHPTFJ7vHoPAW4i/s320/Atelle3.jpg" width="320" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Área Recreativa de Barreiros<br /></b></span></td></tr></tbody></table></span></span><b><span style="font-size: medium;">
</span></b><p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;">
<b><span style="font-size: medium;"><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
</span></span></span></span></b><span style="font-size: medium;"><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-style: normal;">Ese</span></span></span></span></span><span style="color: #16282d;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">s</span></span></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
documento</span></span></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">s
consultados</span></span></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
no Arquivo do Reino de Galicia, que nos axudou a interpretar </span></span></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">o
prezado Marcos Emilio Amado Casdelo,</span></span></span></span></span></span></span><span style="font-size: medium;"><span style="color: #16282d;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;"> é a resolución d</span></span></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">un
litixio do convento de Santo Agostiño de Caión</span></span></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
</span></span></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">contra
</span></span></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">un
tal</span></span></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
Juan Calvete </span></span></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">e</span></span></span></span></span></span></span><span style="font-size: medium;"><span style="color: #16282d;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
a súa muller</span></span></span></span></span></span></span><b><span style="font-size: medium;"><span style="color: #16282d;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
</span></span></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><i><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">“por
una poca teja”</span></i></span></span></span></span></span></b><span style="font-size: medium;"><span style="color: #16282d;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">,
</span></span></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">preito</span></span></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
</span></span></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">que
levou o xuíz de Anzobre por agresión e impago e no</span></span></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
que, entre outras cous</span></span></span></span></span></span></span><span style="font-size: medium;"><span style="color: #16282d;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">as,</span></span></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
</span></span></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">dise
que</span></span></span></span></span></span></span><b><span style="font-size: medium;"><span style="color: #16282d;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
</span></span></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><i><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">“(…)
llegaron a la </span></i></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><i><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">telleira
de los Barreiros</span></i></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><i><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
a buscar una poca de teja con unos carreteros”</span></i></span></span><b><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span lang="gl-ES"><span style="font-style: normal;"><span style="text-decoration: none;"><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;"><a class="sdfootnoteanc" href="#sdfootnote1sym" name="sdfootnote1anc"><sup>1</sup></a></span></span></span></span></span></span></span></b><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">. </span></span></span></span></span></span></span></b></p><p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;"><b><span style="font-size: medium;"><span style="color: #16282d;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;"> </span></span></span></span></span></span></span></b></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><b><span style="font-size: medium;"><span style="color: #16282d;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="color: #16282d;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEghqexRt8sDYNaSlHKhjG3Tl5pQ4ebwCoHG9JsCRfH7fl8JkXmIyMOLfLnhyphenhyphen74ufyc7Tjgny9lu9wRP-QuxkxfjwBr225ZHVvU_6MBpvjPsCzwxSUWN0puUMoJTN0NF7kWfpWy1yDoGdEuqwQl4cW0cVgH0dS3Ouu2twyYxRXQvTC7aN_ZOpeY3did-4ZY9/s1900/atelle6.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1900" data-original-width="1250" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEghqexRt8sDYNaSlHKhjG3Tl5pQ4ebwCoHG9JsCRfH7fl8JkXmIyMOLfLnhyphenhyphen74ufyc7Tjgny9lu9wRP-QuxkxfjwBr225ZHVvU_6MBpvjPsCzwxSUWN0puUMoJTN0NF7kWfpWy1yDoGdEuqwQl4cW0cVgH0dS3Ouu2twyYxRXQvTC7aN_ZOpeY3did-4ZY9/w422-h640/atelle6.jpg" width="422" /></a></span></span></span></span></b></div><b>
</b><b><span style="font-size: medium;">
</span></b><p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">V</span></span></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">elaí
está a telleira da Telleira!</span></span></span></span></span></span></p><b><span style="font-size: medium;">
</span></b><p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;"> <span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="font-style: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">Ata
a semana que vén!</span></span></span></span></span></span></p><b>
</b><p align="justify" style="font-weight: normal; line-height: 108%; margin-bottom: 0cm;"><b>
__________</b><br />
</p>
<p align="justify" class="sdfootnote-western"><a class="sdfootnotesym" href="#sdfootnote1anc" name="sdfootnote1sym">1</a><span style="font-variant: normal;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: x-small;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">
</span></span></span></span></span><span style="font-variant: normal;"><span style="color: #16282d;"><span style="text-decoration: none;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: x-small;"><span lang="gl-ES"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">Vid.
Arquivo do Reino de Galicia. Sinatura 1511-14.</span></span></span></span></span></span></span></span></span></p>
Xabier Maceirashttp://www.blogger.com/profile/02249218509505260903noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-671964409079393456.post-56030963432527754532023-11-02T18:35:00.001+01:002023-11-02T18:35:04.980+01:00ANSELMO PARDO E A BALEA VARADA EN BARRAÑÁN EN 1957<div><p style="text-align: justify;"> Hoxe queremos homenaxear a unha das fontes orais deste espazo, a Anselmo Pardo, gran tecedor de relatos que nos deixou recentemente. </p><p style="text-align: justify;"> No seu domicilio de Sorrizo, Anselmo e a súa dona Luisa Fuentes recibiron, en non poucas ocasións, a quen escribe sempre coa maior das amabilidades ao tempo que abrían a cancela da súa memoria. Fantásticos paseos, abofé! Alí souben do 'Arctic', o barco belga naufragado no areal do Reiro en 1938; da historia de Sofia Baridó Schneider, avoa de Luisa; do cemiterio protestante de Arteixo e doutro feixe de contos, entre eles o da balea que varou en Barrañán en 1957, da que o Anselmo gardou na súa casa ata o último dos seus días un óso de máis
de dous metros. Co humor e a retranca que o caracterizaban, en abril do 2012, cando estabamos preparando o libro <i>O mar de Arteixo e os seus naufraxios</i>, recordaba:<br /></p><p style="text-align: justify;"><i> "A balea penso que debía ter máis de vinte metros
de lonxitude e varara xa medio apodrecida, nas Pedras do Esteiro. Eu
daquela vivía en Chamín coa miña nai e meus irmáns, aínda era solteiro e
xa estaba libre de quintas. Lembro que durante dous días uns operarios
despezaron a carne, e que despois a transportaron en camións ata un
curtidoiro, que seica había en Sofán. Durante eses días, por Barrañán,
Chamín e Santaia ninguén paraba co cheirume. Era unha cousa nauseabunda.
Mais aínda así, achegárase moita xente ata o areal para ver a balea.
Algúns veciños, ao irse desfacendo pola parte da cauda, apañaron ósos
das vértebras, para utilizalos como asentos. Eu apañei un, da parte
dianteira, duns tres metros que aínda tiña algunha carne. Cando cheguei
con el á casa, miña nai case me bota dela por causa do cheiro".</i> <br /></p><p style="text-align: justify;"> No sábado 16 de novembro de 1957, cando todo o mundo falaba da
morte da cadela "Laika", pola falta de osíxeno na súa viaxe espacial a
bordo do "Sputnik",<i> El Ideal Gallego</i> recollía nas sús páxinas, a
información da balea varada en Barrañán e advertía que tiña espetados
dous arpóns, que foran lanzados por un barco estranxeiro. Mesmo na
semana antes, no domingo 10, o xornal coruñés daba conta da mesma
balea, publicando na súa páxina dedicada ao porto, a seguinte
información:<i> </i></p><p style="text-align: justify;"><i>AVISO A NAVEGANTES</i><i> </i></p><p style="text-align: justify;"><i>A 250 grados del Cabo Prior y a seis millas, se encuentran restos de
ballena. Se comunica por si algún pesquero los quiere recoger.</i> </p><p style="text-align: justify;"><i>El Ideal Gallego</i> tamén informaba no sábado 16 que <i>" para evitar su total descomposición, será quemada con gasolina"</i>,
mais o persoal da Comandancia e algúns veciños, que axudaron levando
leña ata a praia, non foron quen de queimala. Segundo nos contara no seu momento Anselmo Pardo, <i>"houbo persoas que pagaron por enterrala, pois o cheiro seguía sendo insoportable"</i>. Pardo, coa súa habitual retranca, falounos da utilidade que lle dera ao óso que extraera da balea: <i> </i></p><p style="text-align: justify;"><i>"Cando
cheguei con el a casa e despois de que miña nai me quixese botar dela
polo cheiro, eu díxenlle que o óso había de ser a miña herdanza, e que
para onde eu fose, había de ir comigo. Cando me fun da casa, ao casar en
Sorrizo, díxome que non me esquecese de levar a miña herdanza. Mais
antes disto, diante da casa da miña nai fixéramos un alpendre, e
utilizáramos este óso como pilar para termar dunha viga. Ao meu irmán e a
min, non me digas o por qué, ocorreusenos plantar unha verza dentro
del...e Meu Deus!, como medraba!. Anos máis tarde, co alargamento da
estrada de Caión, tivemos que retirar o alpendre e xa foi cando trouxen o
óso para Sorrizo, cando casei, polo que hai máis de cincuenta anos que o
teño".</i><br /></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgp09sbKGeISIaCEkndwGCpzTxF04NbJh-_HojnBmlJQOZYjdYb6TM8SZh_U0HmDb8O9a18SE2DiEAOyFpNVSCmc9SvBLNgyKaIeQFg4vE6eErThuvTiX6eWPg1NQ9iKT9rQmtmQtly6Zgo/s1600/balea+2.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="150" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgp09sbKGeISIaCEkndwGCpzTxF04NbJh-_HojnBmlJQOZYjdYb6TM8SZh_U0HmDb8O9a18SE2DiEAOyFpNVSCmc9SvBLNgyKaIeQFg4vE6eErThuvTiX6eWPg1NQ9iKT9rQmtmQtly6Zgo/w200-h150/balea+2.jpg" width="200" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Anselmo Pardo no 2012, amosando un óso dabalea varada en Barrañán en 1957<br /></b></span></td></tr></tbody></table><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br /></div><div style="text-align: justify;">
O feito de que esta balea varase neste lugar, tan perto das vilas
de Caión e Malpica, onde os seus mariñeiros se dedicaron á pesca de
cetáceos durante séculos, semellaba unha cousa simbólica, como se se
quixesen rememorar tempos pasados, tempos nos que os mariñeiros destas
dúas vilas, cunha audacia extraordinaria, eran admirados en Europa.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">D.E.P., Anselmo!</div>Xabier Maceirashttp://www.blogger.com/profile/02249218509505260903noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-671964409079393456.post-26666433763707006492023-10-29T19:57:00.003+01:002023-10-29T19:57:59.096+01:00DE VIVEIRO A SANTA ICÍA, A PENÚLTIMA VIAXE DO ACTOR GUSTAVO PERNAS<p style="text-align: justify;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Persoeiro
cunha amplísima traxectoria na escena teatral e moi vencellado co
municipio arteixán, concretamente ao lugar de Santa Icía, na
parroquia de Morás, o protagonismo das Crónicas de Arteixo desta
semana é para unha figura fundamental da dramaturxia galega
contemporánea que hoxe, 29 de outubro de 2023, hai exactamente 5 anos que nos deixou. Falamos de Gustavo Pernas Cora, <span style="font-weight: normal;">un
dos </span><span style="font-weight: normal;">precursore</span><span style="font-weight: normal;">s,
dos </span>que fixeron camiño entre a espesura nos tempos máis
complicados do noso teatro, cando case todo estaba aínda por facer. </span></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi0cnHhhx-GZ54zJL-yrfRApfBm9MmiM3n6IeCOoiViu-ZBGLmsdec-eclCYRgPrUntH1HKiBsT64I_Kqqp2okfpwu-j778VrhiRZESTLLxpevaLnRhlfGvT3RHooUIsryJD0asUBh5ws1BwymP08EUzeWT4EZFWcvYxrh-5dJx3MldgmlCngVXUGL7Rg/s1333/Gustavo%200.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1333" data-original-width="1291" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi0cnHhhx-GZ54zJL-yrfRApfBm9MmiM3n6IeCOoiViu-ZBGLmsdec-eclCYRgPrUntH1HKiBsT64I_Kqqp2okfpwu-j778VrhiRZESTLLxpevaLnRhlfGvT3RHooUIsryJD0asUBh5ws1BwymP08EUzeWT4EZFWcvYxrh-5dJx3MldgmlCngVXUGL7Rg/w194-h200/Gustavo%200.jpg" width="194" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Gustavo Pernas (Cortesía de Anxela G. Abalo)<br /></b></span></td></tr></tbody></table>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">O
noso homenaxeado nace en Viveiro (Lugo) un 26 de novembro de 1959 na
rúa de Lourdes, antiga Porlier. Era o segundo fillo de Miguel Pernas
e Mariblanca Cora, matrimonio que o ano anterior foran pais de Miguel
-andando no tempo actor de televisión, cinema e dobraxe- e que
posteriormente tamén o ían ser de Begoña, a máis nova da familia.</span></span>
</p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Segundo
nos contou Carlos Nuevo, Cronista de Viveiro, os primeiros anos de
“Gus”, como así o chamaban os seus amigos da infancia e
xuventude, transcorren entre as clases no Colexio das monxas
Concepcionistas; as tardes no adro de Santa María compartindo xogos
con seus irmáns e con Xavier, “Chuco”, Pedro, Alberto ou o
propio Carlos Nuevo; as novidades do mundo da lectura da de
'Santiaguito', libraría-imprenta na cal seu pai levaba a
contabilidade ao igual que noutros negocios de Viveiro; as películas
no Teatro Moderno, no Nemesio -actual Pastor Díaz- ou no Orfeo; a
plantación (o “Guscar”) de leitugas, patacas e fabas que “Gus”
e Carlos tiñan no recheo dos que serían os novos colexios; no medio
da abondosa fauna que trataba na casa con tanto agarimo (un can, unha
gata, tartarugas, peixiños de cores…)<span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">;
</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">as pequenas representacións
teatrais no portal d</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">o seu
domicilio</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;"> na Avenida de
Lourdes</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">; </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">ou</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">das agradables conversas coa
</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">s</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">úa
avoa </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">Consuelo Muñoz </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">“a
Cubana”, </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">de quen Gustavo
ten confesado que foi a orixe das súas afeccións artísticas.
Consuelo nacera en Ourense por motivos laborais d</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">e
seu</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;"> pai, director de
orquestra, </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">mais de moi
cativa </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">marchou</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">coa familia </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">para
Cuba, onde a principios do século pasado </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">chegaría
a gozar de certa popularidade </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
nos teatros da Habana </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">como
tiple </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">de zarzuela.</span></span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;"> </span></span></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgaevQiVo5rmJY7BzAyfpn2MImZVVB_etd1WxHvsnef4XYsmsTumLrCPQtSZaf2tJ5WQrW4KV6_b_DrjwQIGTmOvfz2RiQHqNdt-DOkh7TVANSzdq0s26w3JQ0AzI4k6LXwsWuaO5Qk8XJmnqQncXPjFay-6RDEbNx5_jzPMEqrZqFQxnuCQMaZkC6bKQ/s400/Gustavo2.jpeg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="266" data-original-width="400" height="266" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgaevQiVo5rmJY7BzAyfpn2MImZVVB_etd1WxHvsnef4XYsmsTumLrCPQtSZaf2tJ5WQrW4KV6_b_DrjwQIGTmOvfz2RiQHqNdt-DOkh7TVANSzdq0s26w3JQ0AzI4k6LXwsWuaO5Qk8XJmnqQncXPjFay-6RDEbNx5_jzPMEqrZqFQxnuCQMaZkC6bKQ/w400-h266/Gustavo2.jpeg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Imaxe
do ano 1963 tomada no parque de Viveiro, na praia de Cobas, que leva o
nome de Pernas Peón, o avó paterno de Gustavo, a quen vemos comendo cos
seus pais, os seus irmáns e a súa avoa materna Consuelo "La Cubana". O
noso protagonista está ao seu lado, de perfil, mentres ela brinda
(Cortesía de Anxela G. Abalo)<br /></b></span></td></tr></tbody></table>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"> <span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">A
infancia daría paso á época no Instituto. “Gus” fai o primeiro
ano de bacharelato en Viveiro. O segundo iniciao na localidade da
Mariña mais íao rematar nos Maristas da Coruña, cidade á que a
familia Pernas Cora chega en 1971 na procura de novas oportunidades.</span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Gustavo
pasa alí, na capital herculina, a súa adolescencia deixando
entrever de cando en vez as súas notables capacidades artísticas.
Nunha ocasión, mesmo participou co seu irmán Miguel na obra
“Jesucristo Superstar”, representada nos Maristas.</span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Inicia
a etapa universitaria en Compostela e, despois de seis anos
fantásticos, en 1981 licénciase en Xeografía e Historia, na
especialidade de Historia da Arte, realizando, ademais, diversos
traballos de investigación no campo do cine e do teatro. Excepto un
verán no que traballou en Londres fregando pratos nun hotel, as
vacacións sempre as pasaba en Viveiro, onde continuou fielmente a
amizade cos amigos da infancia.</span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Despois
da Universidade, tendo claro xa que a súa vocación profesional non
era outra que a escena, cursa estudos de Arte Dramático na RESAD
(<i>Real Escuela Superior de Arte Dramático</i>) de Madrid, naquel
Madrid dos anos de apoxeo da “movida”. Regresa a Galicia e forma
con outros compañeiros, entre eles Jorge Rey, o colectivo Teatro das
Catro Artes, participando no único espectáculo que producen, <b>“Ubúe
no outeiro” </b><span style="font-weight: normal;">(producido en
colaboración co Centro Dramático Galego)</span>, que estrean en
1985. Segundo o seu amigo Manuel F. Vieites, o texto escollido foi un
síntoma do que estaba por vir.</span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"> <span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">A
partir de aí dedícase profesionalmente ao teatro, combinando
traballos de actor en diferentes compañías co traballo de dirección
e escrita dramática. É autor de relatos e guións para televisión
e realizador de curtametraxes, ademais de traballar no mundo da
dobraxe como actor e director.</span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Nos
oitenta coñece a </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">A</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">nxela
G. Abalo, </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">unha
actriz de Vilagarcía -das Rías Baixas, </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">como
</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">a
ela </span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">lle
gusta dicir- que </span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">empezara
a facer teatro en Vigo e que posteriormente fixera</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
periplo </span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">por
diversos escenarios da xeografía galega, de</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
Portugal </span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">e
de </span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Madrid
</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">antes
de voltar de novo a </span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Galicia.
</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Se
para Gustavo fora</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">a
súa a</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">voa
</span></span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">Consuelo
</span></span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">“a
Cubana” </span></span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">a
orixe das súas afeccións artísticas, </span></span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">no
caso de </span></span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">A</span></span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">nxela,
</span></span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">que
por riba de todo quería ser bailarina,</span></span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;"><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
puido ser Norma Fontenla, elemento mítico da súa infancia. </span></span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Norma,
primeira bailarina do </span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">corpo
de ballet do</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
Teatro Colón de Bos Aires, </span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">era
curmá de Margarita, a nai de </span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">A</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">nxela.
</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">O</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
10 de outubro de 1971, </span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">c</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">ando
iniciaba un</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">ha</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
via</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">x</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">e
</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">en
avión</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
a </span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Trelew
(Patagonia arxentina)</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
para un</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">h</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">a
presentación n</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">o</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
Teatro Español de</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">sa
cidade,</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">a
aeronave precipitouse ás augas do Río da Prata, falecendo todos os
integrantes do ballet do Teatro Colón. </span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Na</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Arxentina
conmemórase esta data como o </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i>Día
Nacional de la Danza</i></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">.</span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Anxela,
que nos atendeu coa maior das amabilidades, recordaba como
estableceron o seu domicilio en Arteixo. <i>“</i><i>Eu daquela
vivía en Compostela e Gustavo acababa de chegar do País Vasco, onde
botara dous anos nos </i><i>E</i><i>studios de Galdakao facendo
dobraxe. Pensamos</i><i> en quedar en Santiago, </i><i>en </i><i>ir
para Vigo, para a Coruña… o caso é que </i><i>comezamos a buscar
un lugar onde vivir e xurdiu a oportunidade de Santa Icía.
</i><i>Encantounos a casa e o lugar</i><i>. </i><i>Foi </i><i>a maxia</i><i>
dos Reis Magos (risas) </i><i>xa que</i><i> </i><i>decidimos ir para
alí o 5 de xaneiro de 1989. </i><i>N</i><i>aquela hora tiña unha
compañía con Dorotea Bárcena que se chamaba “Medusa”; </i><i>recordo
qu</i><i>e o señor que nos levaba habitualmente os trebellos de
teatro axudounos a facer a mudanza. </i><i>Ao chegar a Santa Icía,
</i><i>augurounos </i><i>un futuro feliz</i><i> </i><i>naquela casa
porque había unha maceira en flor no mes de xaneiro… </i></span></span> <br /></p>
<p style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm; text-align: left;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i>-É
incrible, Anxela!. Aquí hai un microclima!</i></span></span></p>
<p style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm; text-align: left;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i>-Pois
haberá!</i></span></span></p>
<p style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm; text-align: left;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i>-Ides
ter moita felicidade e moito amor aquí!</i></span></span></p><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i> </i></span></span><p align="justify" style="font-style: normal; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i> E
</i><i>foi así, </i><i>tal cal o dixo”.</i></span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Curiosamente,
n</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">esa</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
altura</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">A</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">nxela
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">coincide</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
en </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><b>“Sempre
Xonxa”</b></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">,
a longametraxe de Chano Piñeiro, </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">con
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Luís
Pombo, o gran </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">'</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Kantri</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">'</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
de Santa Icía, </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">que
traballaba </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">no
equipo de decoración d</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">o
proxecto</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">.
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Nunha
ocasión, despois da</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
xornada de gravación, '</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Kantri</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">'
fala con Ánxela </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">durante
a</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
cea:</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
</span></span>
</p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i>-E
logo </i><i>ti</i><i> de onde es?</i></span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i>-De
Arteixo. </i><i>Compramos casa alí hai pouco.</i></span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i>-De
que parte de Arteixo? </i><i>P</i><i>orque eu tamén son de alí.</i></span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i>-De
Santa Icía.</i></span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i>-De
Santa Icía? Pero que Santa Icía? A Santa Icía da parroquia de
Morás? </i></span></span>
</p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i>-Santa
Icía, de Morás.</i></span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i>-Non
poder ser! Que casualidade! Eu tamén són de Santa Icía!</i></span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> Historia
ben linda, abofé!</span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"> <span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">En
Santa Icía ían nacer todos os proxectos de Gustavo e Anxela. Todos,
os profesionais e os proxectos de vida. <span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">En
1989 a parella </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">funda</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
Ancora Producción</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">s</span>,
compañía ancorada neste lugar da parroquia de Morás na que Gustavo
pon en escena a maior parte dos seus textos, textos que <span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">dirixen
e, ou, interpretan ambos os dous adquiri</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">ndo</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
o compromiso de facer un teatro crítico </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">e
reflexivo</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;"> coa realidade </span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">e,
case sempre, utilizando o vehículo da comedia para chegar ao
espectador</span><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">. </span></span></span>
</p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Todo
comeza en 1990 coa estrea de </span><b>“O galego, a mulata e o
negro”</b><span style="font-weight: normal;">, espectáculo homenaxe
a súa avoa Consuelo. Foi a </span><span style="font-weight: normal;">súa</span><span style="font-weight: normal;">
primeira obra representada e a primeira de </span><span style="font-weight: normal;">A</span><span style="font-weight: normal;">ncora
Produccións </span><span style="font-weight: normal;">na que Gustavo,
que encarna o papel do negro, comparte escenario </span>con Anxela e
seu irmán Miguel. Publica a obra en 1991 (Ed. Tristram), un texto
que nese ano recibe o Premio Compostela ao mellor Texto Dramático,
sendo nominado ademais como Mellor Actor Protagonista e Mellor
Espectáculo.</span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: x-small;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Con</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">ta
Manuel Vieites que coa obra</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
</span></span><b><span style="font-size: medium;">“O galego,
a mulata e o negro”</span></b><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">xa
emerxen algúns dos trazos que máis van caracterizar todo o seu
labor artistíco, profesional e vital: ironía, espíritu crítico,
inconformismo e pulsión experimental, mais tamén unha visión
</span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">certeira
das causas e efectos da derrota, a que padecen millóns de persoas no
mundo a causa dos intereses dos gobernos e das corporacións que
manexan ao seu antollo as nosas vidas, coma se se tratara dunha
simulación macabra.</span></span></span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: x-small;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;"> </span></span></span></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi-RAQLzoZw2fsXPT6dLewYg8hvgLiuAHuW2hm2YxitEGYH4BLhe9t84M8ZCECuYeMtGgJPrdSNgdJw29-CrBOGCwONqHiDaf3YN3XJ3QCNn4peX1hJ6f9EmTL3W0tqxJ7CLNHknTIEik8R6GoXgcekyftjiqWzX4U8rjsJMiM80FkCMYxbSC6brtOCiQ/s1503/Gustavo%205.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="963" data-original-width="1503" height="256" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi-RAQLzoZw2fsXPT6dLewYg8hvgLiuAHuW2hm2YxitEGYH4BLhe9t84M8ZCECuYeMtGgJPrdSNgdJw29-CrBOGCwONqHiDaf3YN3XJ3QCNn4peX1hJ6f9EmTL3W0tqxJ7CLNHknTIEik8R6GoXgcekyftjiqWzX4U8rjsJMiM80FkCMYxbSC6brtOCiQ/w400-h256/Gustavo%205.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Ano
1990. De esquerda a dereita Gustavo Pernas, Anxela G. Abalo e Miguel
Pernas en "O galego, a mulata e o negro" (Foto de Kukas) <br /></b></span></td></tr></tbody></table>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><b>
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Gustavo
sempre admitiu sentirse “diestano”, </span></span></span></b><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">é dicir,
antes que nada, habitante do país que soñou Rafael Dieste, un
país que ademáis de buscar a súa identidade no propio e no
diferencial, non se enroca nese único obxectivo e sabe abrirse ao
universo, pescudar as nosas orixes comúns na vella pel do mundo,
abrir portas, encher de horizontes as fiestras baldeiras e colocar a
nosa alma fronte a un espello sen maniqueísmos. Un día Gustavo
quedou prendido e prendado das <i><b><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">Historias
e Invencións de Felix Muriel</span></b></i><span style="background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%;">
</span>e agromou a mellor das sementes que pode dar a gran
literatura, a de poñer nome á vida. En 1991 Anxela e Gustavo
trouxeron ao mundo un novo habitante do país de Dieste e puxéronlle
o nome de Muriel que andando no tempo, como non podía ser doutro
xeito, tamén se ía converter en actor, un titulado superior en arte
dramático que en 2012 iniciou o seu periplo profesional e que tamén
xa se estreou como guionista na curtametraxe <i>Carmesí</i>
(2020).</span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Despois
de </span><b>“O galego, a mulata e o negro”</b><span style="font-weight: normal;">
</span><span style="font-weight: normal;">chegarían outros éxitos
como </span><b>“Ladraremos”</b><span style="font-weight: normal;">,
comedia </span>de amor e medo que estrea en 1996 e coa que acada o I
Premio María Casares de Teatro ao Mellor Texto Dramático Orixinal,
quedando finalista como Mellor Actor Protagonista e Mellor
Espectáculo; ou <b>“Fábula”</b>, comedia nun só acto...
sexual, que estrea en 1997 e que é nominada en seis apartados no II
Premio María Casares de Teatro, Mellor Espectáculo, Mellor Texto
Dramático Orixinal, Mellor Actor e Actriz Protagonistas, Mellor
Escenografía e Mellor Vestiario. </span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi1zCfhfrSe6uw8uwYW6zOD-aqaVfk0RWvJBjcyoc6FId3TOUpSJwO5F0ki9u4Ohe4JWemeMU-ulSji4jEm-DOoWjCrIVpY7vKkGwflz2ayhf6TBPqus0nEYv6YWDnkUUk_Yg4dZBeKDvPNLnNoSff7fW4dsOQTLKQflap-QVTF_rttQ1pedYzJ7P0mFQ/s792/Gustavo%20%C3%81nxela%20F%C3%A1bula.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="792" data-original-width="608" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi1zCfhfrSe6uw8uwYW6zOD-aqaVfk0RWvJBjcyoc6FId3TOUpSJwO5F0ki9u4Ohe4JWemeMU-ulSji4jEm-DOoWjCrIVpY7vKkGwflz2ayhf6TBPqus0nEYv6YWDnkUUk_Yg4dZBeKDvPNLnNoSff7fW4dsOQTLKQflap-QVTF_rttQ1pedYzJ7P0mFQ/w308-h400/Gustavo%20%C3%81nxela%20F%C3%A1bula.jpg" width="308" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Gustavo e Anxela na obra "Fábula" (Foto da autoría de Anxo Rey)<br /></b></span></td></tr></tbody></table>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Precisamente,
en 1997 empeza a impartir aulas en diferentes ámbitos do ensino:
Profesor de Guión, Teatro, Linguaxes Audiovisuais ou Realización en
Cine e Vídeo na Escola de Imaxe e Son da Coruña, de Guión e
Dramaturxia no CEFORE da Coruña e Vigo ou no Master de Estudos
Teatrais e Audiovisuais da Universidade da Coruña e de Arte Actual e
Dramaturxia nesta mesma Universidade, na titulación de Pedagoxía
Teatral. Un dos seus alumnos da Escola de Imaxe e Son da Coruña foi
o realizador arteixán Fran Naveira, que recorda a Gustavo coma <i>“un
gran profesional, unha persoa motivadora, xenerosa, cercana e, sobre
todo, un gran comunicador”.</i><span style="font-style: normal;"> </span></span></span>
</p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">No
ano seguinte, en 1998, estrea </span> <b>“Anatomía dun
hipocondríaco”</b>, comedia médica nominada no III Premio Maria
Casares como Mellor Texto Dramático Orixinal e Mellor Escenografía
que forma parte con <b>“Ladraremos” </b><span style="font-weight: normal;">e
</span><b>“Fábula” </b>da Triloxía Comedias Paranoicas (Ed.
Xerais, colección Libros do CDG), proposta pola Academia da Língua
Galega, para o Premio Nacional de Literatura Dramática no ano 2000.</span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Ao
tempo que os proxectos de Ancora Produccións seguen aflorando en
Santa Icía, Muriel vai medrando alí, criándose coma un neno máis
da aldea.</span></span>
</p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> En
2000 Gustavo e Anxela estrean <b>“</b><b>Sucesos”</b> (Ed.
Laiovento e Biblioteca Virtual da Universidade da Coruña); en 2001
<b>“</b><b>Footing”</b>, obra pola que o noso homenaxeado acada o
X Premio Rafael Dieste 2001 da Deputación da Coruña, e que publica
na súa editorial no mesmo ano; en 2004 estrea <b>“</b><b>Paso de
cebra”</b> coa que recibe en Barcelona o Premio MAX das Artes
Escénicas 2006 (Ed. Laiovento xunto con Sucesos). En 2005 gaña o
XII Premio Rafael Dieste 2005 da Deputación da Coruña, por <b>“</b><b>Final
de película”</b>, nominada ao Premio MAX das Artes Escénicas
2007, publicada na Colección de Teatro da Deputación e estreada en
2006.</span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjRtOn2E1NGYED-Z_PkDh7RSQCog_vVAf-8HN-uJcPJqs7dPNteuog_I4E_w-tZzy4Jzib48OysVPpv4_SSLJgEsotXh4Y_KnEXXMdr6rsuY-MCpuMPOwZOGwxyoFbqR_BqIeAngbt_hWzbn2k1VSLszUHuYoNgBwv-kwiLBW4yQ2D6D3cY26CPhLYWZg/s400/Gustavo8.jpeg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="400" data-original-width="266" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjRtOn2E1NGYED-Z_PkDh7RSQCog_vVAf-8HN-uJcPJqs7dPNteuog_I4E_w-tZzy4Jzib48OysVPpv4_SSLJgEsotXh4Y_KnEXXMdr6rsuY-MCpuMPOwZOGwxyoFbqR_BqIeAngbt_hWzbn2k1VSLszUHuYoNgBwv-kwiLBW4yQ2D6D3cY26CPhLYWZg/w266-h400/Gustavo8.jpeg" width="266" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Barcelona,
2006. Recibindo o Premio MAX das Artes Escénicas por "Paso de cebra",
das mans de Boris Izaguirre (Arquivo de Ancora Produccións)<br /></b></span></td></tr></tbody></table>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"> <span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">O
noso protagonista era unha persoa dunha moi notable e extensa
cultura. As súas inquedanzas levárono por camiños diversos, moi
especialmente pola indagación nos territorios das artes plásticas e
das artes da imaxe. No 2006 agasallounos cun interesante traballo, o
ensaio de Historia da Arte <b>“Os ollos de Victorine e a
construcción da cuarta parede”</b><span style="font-weight: normal;">,
no que a partir dunha longa e moi acertada reflexión sobre </span><i><span style="font-weight: normal;">Le
Déjeuner sur</span></i><span style="font-weight: normal;"> </span><i><span style="font-weight: normal;">l´Herbe</span></i><span style="font-weight: normal;">,
o coñecido cadro de Edouard Manet, ofrece unha vibrante aproximación
a un concepto central na escena contemporánea. </span></span></span>
</p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">Nese
mesmo ano tamén</span> publica o volume de pezas breves <b>“Medidas
Preventivas”</b> (Ed. Biblos). No 2007 publica (Ed. Embora) a obra
<b>“Taras mínimas”</b> e estrea no Auditorio Municipal de Narón
<b>“Medidas Preventivas”</b>, obra dirixida por Flor Maceiras
pola que recibiu o Premio AELG (Asociación de Escritores en Lengua
Galega) ao mellor texto teatral 2007. </span></span>
</p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">No
2008 o Centro Dramático de Viana do Castelo estrea <b>“Taras
mínimas” </b>baixo a dirección de Jorge Castro Guedes e recibe o
Premio Roberto Vidal Bolaño do Concello de Gondomar 2008 á
traxectoria artística, xunto a Anxela G. Abalo e Ancora Produccións.</span></span>
</p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"> <span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">No
2009 estrea </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><b>“</b></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><b>Colgados</b></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><b>,
a incrible historia de Homesoga o colgado de Celeiro”</b></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">;
</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">no
</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">2010
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><b>“</b></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><b>Pisados</b></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><b>,
Botamán de Melide o home que falaba cos zapatos”</b></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">
</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">e
no 2012 </span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><b>“Snakizados</b></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><b>,
a delirante invención de NonHé”</b></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">,
</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">t</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">riloxía
dirixida por Anxela G. Abalo. Baixo o título de </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><b>“Tres
Logomonos”</b></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">,
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES">ou
monólogos ao revés como </span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES">lles
gustaba </span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES">dicir,
</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES">foron</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES">
publicados na Editorial Laiovento no mesmo ano. </span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES"><b>“</b></span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES"><b>Colgados”</b></span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES">,
</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES"><b>“Pisados”</b></span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES">
e </span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES"><b>“Snakizados”</b></span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES">
</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES">s</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES">on
fábulas do noso tempo que</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES">
</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES">tratan
de personaxes que obran prodixios. </span></span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES"> </span></span></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgswCZlCuTDaspOM1UKXmdy92WHzFgzxtgaCy-mawt76_nfnvo8pXIiAG--3RrfYrdu5OT_8Pl1QvylNEBP3lP133qsxgj5uPW983-rPqybWaSO2ybNs1al2h2gA9Iin7BNOLNeXJX5g6sP6-1G5G27hCfiWjl09Lec-3gdu8w4BWxH173AJaq5igzbvA/s1536/Gustavo.%20Pisados.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1024" data-original-width="1536" height="266" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgswCZlCuTDaspOM1UKXmdy92WHzFgzxtgaCy-mawt76_nfnvo8pXIiAG--3RrfYrdu5OT_8Pl1QvylNEBP3lP133qsxgj5uPW983-rPqybWaSO2ybNs1al2h2gA9Iin7BNOLNeXJX5g6sP6-1G5G27hCfiWjl09Lec-3gdu8w4BWxH173AJaq5igzbvA/w400-h266/Gustavo.%20Pisados.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Gustavo Pernas no Auditorio do Centro Cívico Cultural de Arteixo na obra "Pisados" (Foto da autoría de Anxo Rey)<br /></b></span></td></tr></tbody></table>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Tamén
no 2012 gaña o Premio Alvaro Cunqueiro (Agadic, Xunta de Galicia)
con <b>“</b><b>Isóbaras”</b>, publicado por Edicións Xerais de
Galicia no 2013. Foi finalista con esta obra como mellor autor
dramático 2014 na Festa das Letras, da Asociación de Escritores en
Lingua Galega.</span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">No
2013, recibe o Premio Maruxa Villanueva de Interpretación por
<b>“Snakizados” </b><span style="font-weight: normal;">e o </span>Premio
Fervenzas Literarias ao Mellor Libro de Teatro.</span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"> <span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">A
súa última publicación é </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><b>“36
</b></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><b>personaxes
e un can”</b></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
(para aula, casting e escena), dentro dos Cadernos da Escola de Imaxe
e Son da Coruña (nº 14) que el mesmo coordina. </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">A</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">nxela
G. Abalo, a súa namorada compañeira de viaxe, </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">recorda
que, </span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">días
antes do seu pasamento,</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">Gustavo
</span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">daba
unha clase maxistral no escenario do teatro </span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">do
centro </span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">presentando
</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">es</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">t</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">e</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">
libro aos alumnos e escenificando algúns dos textos de microteatro.
</span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i>“E</i></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i>u
</i></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i>cheguei
xa comezado o acto</i></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i>
e </i></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i>o
director da Escola, o querido amigo Xulio Xermade, </i></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i>díxome:</i></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i>
está dándoo todo, </i></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i>coma
sempre</i></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i>!
E así foi como o vin por última vez nun escenario, </i></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i>ante</i></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><i>
os seus alumnos, profesores e achegados... dándoo todo... coma
sempre.”</i></span></span>
</p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> Ao
longo da súa vida, Gustavo Pernas publicou numerosas obras curtas en
Casa Hamlet e na RGT, e participou en publicacións colectivas como:
<b>“La Nueva Dramaturgia Gallega” </b>(coordinado por Manuel
Vieites, Publicacións da Asociación de Directores de Escena de
España. ADE. Madrid, 1996); <b>“15 M, O </b><b>p</b><b>obo
</b><b>i</b><b>ndignado”</b> (coordinado por Alfredo Iglesias, Ed.
Laiovento. Santiago de Compostela, 2011); <b>“</b><b>Banqueiros”</b>
(Coordinado por Francisco Pillado Mayor); <b>“A</b> <b>s</b><b>ucursal”</b>
( Ed. Laiovento, Santiago de Compostela, 2012); ou <b>“</b><b>Aforismos:
O Riso</b> <b>Futurista”</b> (Coordinado por Francisco Pillado e Xabier
Seoane, Edicións Xerais. Vigo 2017). </span></span>
</p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"> <span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">A
súa prematura morte na Coruña no 2018, deixa textos inéditos a
espera da súa publicación. Colaborador en distintos programas de
radio e participante en numerosas mesas redondas, relatorios e
conferencias, o noso homenaxeado era membro da Comisión Técnica de
Teatro da Ponencia de Artes Musicais e Escénicas do Consello da
Cultura de Galicia, onde organizara en 2000 as Xornadas sobre Escrita
Dramática participando na publicación do Proxecto para a Escola
Superior de Arte Dramática de Galicia. É Académico de Honra a
título póstumo da Academia Galega de Teatro e da Asociación de
Compañías profesionais Escena Galega. Foi membro fundador das
mesmas. A súa obra foi estreada ou publicada en Portugal, Francia,
Uruguai, EE.UU… </span></span>
</p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"> <span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">En
todos os seus espectáculos Gustavo participou como actor e director,
sempre coa súa compañeira Anxela G. Abalo, outro exemplo de tesón
e entrega que, a parte de levar a produción de cada un dos proxectos
de Ancora, tamén actuaba e dirixía. </span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> A<span style="font-style: normal;">ncora
Produccións </span><span style="font-style: normal;">amosou</span><span style="font-style: normal;">
as súas obras no Centro Cívico de Arteixo en numerosas ocasións
cunha boa acollida por parte do público arteixán. Gustavo
presentou algúns dos seus libros alí, tamén… xa que logo é o
fin último da escrita teatral: </span><span style="font-style: normal;">a
representación das obras, cousa que no seu caso tivo a sorte de ver
en escena.</span><span style="font-style: normal;"> </span><span style="font-style: normal;">Coa
súa prematura morte </span><span style="font-style: normal;">en 2018</span><span style="font-style: normal;">
o teatro perdeu un magnífico actor, un notable director, </span><span style="font-style: normal;">u</span><span style="font-style: normal;">n
excelente dramaturgo </span><span style="font-style: normal;">e un
poeta con maiúsculas…</span><span style="font-style: normal;">
</span><span style="font-style: normal;">porque este arteixán de
adopción</span><span style="font-style: normal;"> era un poeta que
escribía teatro.</span></span></span>
</p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"> Nunha
decisión plenamente xustificada, o Departamento de Cultura do
Concello de Arteixo decidiu nomear unha das butacas do auditorio co
nome de Gustavo Pernas. O seu espíritu está present</span><span style="font-style: normal;">e</span><span style="font-style: normal;">
en cada acto cultural </span><span style="font-style: normal;">que alí
se celebra</span><span style="font-style: normal;">!</span></span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"> </span></span></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi1tPK4xaAiX1s1Oe5XAVsoou6iZztHOfvYfPjCDSVH3jnphku5jT2_x_X7pJkzt0WTgRYPm5thpjnaZ3PGCMzR37vUKuFUFsKmXQaO1_m90f2ogr_0waglmpW8xRJzuQos158XaXw7kOzRRH21jF7bq5f9Ow_GUOOF0QK-vcRZtbev8R4dnCogLA9JYQ/s2016/Gustavo.%20Butaca.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2016" data-original-width="1512" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi1tPK4xaAiX1s1Oe5XAVsoou6iZztHOfvYfPjCDSVH3jnphku5jT2_x_X7pJkzt0WTgRYPm5thpjnaZ3PGCMzR37vUKuFUFsKmXQaO1_m90f2ogr_0waglmpW8xRJzuQos158XaXw7kOzRRH21jF7bq5f9Ow_GUOOF0QK-vcRZtbev8R4dnCogLA9JYQ/w300-h400/Gustavo.%20Butaca.jpg" width="300" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Butaca
"Gustavo Pernas Cora" do Auditorio do Centro Cívico Cultural de Arteixo
(Cortesía do Departamento de Cultura do Concello de Arteixo)<br /></b></span></td></tr></tbody></table><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;"><br /></span></span></span>
</p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">FONTES:</span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">LÓPEZ
SILVA, INMA (2018):<i> </i><i>Síntome diestiano</i><span style="font-style: normal;">,
Erregueté</span><span style="font-style: normal;">, </span><span style="font-style: normal;">Revista
Galega de Teatro. </span></span></span>
</p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">NUEVO
CAL, CARLOS FRANCISCO (2018): <i><span style="font-weight: normal;">No
pasamento do gran amigo Gustavo Pernas Cora</span></i><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">,
La Voz de Galicia, 30 de outubro.</span></span></span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">REVISTA
LUZES (2018):</span><b> </b><i>Gustavo Pernas (Viveiro 1959-A Coruña
2018)</i></span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-style: normal;">VEIGA,
EVA (2018): </span><span lang="gl-ES"><i>Gustavo Pernas: deconstruír
o establecido</i></span><span lang="gl-ES"><span style="font-style: normal;">,
</span></span><span lang="gl-ES"><span style="font-style: normal;">La
Voz de Galicia, 10 de decembro.</span></span></span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;">VIEITES,
MANUEL F. (2018): <i>Gustavo Pernas Cora. In memoriam</i><span style="font-style: normal;">,
ADE/Teatro, n.º 173.</span></span></span></p>Xabier Maceirashttp://www.blogger.com/profile/02249218509505260903noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-671964409079393456.post-60267502391196731762023-10-20T17:39:00.001+02:002023-10-20T17:53:59.713+02:00MANUEL MURGUÍA E ANTÓN PAN, O SEU PADRIÑO DE FROXEL<div><p style="text-align: justify;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif" style="font-size: medium;"> Os días 20, 21 e 22 de outubro o noso municipio celebra unha nova edición da Feira Histórica de 1900 que este ano 2023, cando se cumple o centenario do seu pasamento, está dedicada á figura de Manuel Murguía. A programación que se reparte entre os visitantes á Feira inclúe textos do escritor Henrique Rabuñal, prezado e admirado mestre que recorda que "tanto Murguía como Rosalía foron pezas decisivas no rexurdimento literario ao que ela entregou as obras <i>Cantares gallegos</i> e <i>Follas novas</i>. Murguía, de quen celebramos o centenario do seu pasamento, foi o líder do rexionalismo e deixounos obras de moito valor como historiador, xornalista, erudito e creador".<span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"> </span></span></span></p><p style="text-align: justify;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"></span></span></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjmclIW4T8LMDFC-NGmYkUbHZk-jl2N8gmMpb1_DDnjOpePxo5qCIWJBOQ7yplgYjxzcGrbPAKvA7lHbWAjvKeEY108mXsvKwiGq_QSjaxZ9Z5ABCCSrOSeqD6yFwe5gTIrX6KtZy-e16x1o8RbOEdccCE_7PUFISDLSD8FQYVoy7IhGxLnU0pltBN6zgnr/s1034/feira%201900.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="303" data-original-width="1034" height="118" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjmclIW4T8LMDFC-NGmYkUbHZk-jl2N8gmMpb1_DDnjOpePxo5qCIWJBOQ7yplgYjxzcGrbPAKvA7lHbWAjvKeEY108mXsvKwiGq_QSjaxZ9Z5ABCCSrOSeqD6yFwe5gTIrX6KtZy-e16x1o8RbOEdccCE_7PUFISDLSD8FQYVoy7IhGxLnU0pltBN6zgnr/w400-h118/feira%201900.jpg" width="400" /></a></span></span></span></div><p></p><p style="text-align: justify;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"> Hai varias hipóteses sobre o nacemento en Arteixo do noso ilustre veciño Manuel Murguía. Unhas afirman que a súa nai, <span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif">d</span>ona
Concepción Murguía Egaña, se desprazara da Coruña ata o xa daquela
frecuentado Balneario arteixán na primavera de 1833 para tomar as augas
termais e prepararse para o parto do seu futuro fillo. </span>Outras fontes
apuntan que, estando hospedada nos Baños, a nai do futuro patriarca das
Letras Galegas decidira visitar o Santuario de Pastoriza e no
percorrido, á altura de Oseiro, as dores do parto obrigárona a pedir
axuda nunha das casas do lugar. Mais tamén hai informacións que nos
indican que o nacemento de Murguía no concello arteixán non foi casual,
informacións como as que a avoa materna de quen escribe, Carme Pan Pan (1913-1999), 'Carme do médico'<i>,</i>
escoitou na súa casa de Froxel cando era nena e que dicían que os pais
do historiador eran amigos do seu tataravó Antón Pan, un home que
iniciara estudos en farmacia ou medicina mais que nunca chegara a
rematalos. "Era médico sen título", dicíanos a avoa Carme, que tamén falaba sempre dun baúl cheo de "libros de médicos"<i> </i>que había na casa na que nacera e se criara, a mesma na que viñera ao mundo oitenta anos antes Manuel Murguía.</span></span><br />
</p><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEimeVmGQk88p6NiUvPhLjwLQVSGUyDOMjRBjRHPvqhTjkfJmrjfCp10whvTvg5I0BeLGdTIzuM6Q-l2ml3iqzzTDd0n2h5ONuzcteFRcoLx-KgeZuJ0wEsaYp1pN5gEA3WxYW6iD6YxrlHX/s1600/Froxel.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="270" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEimeVmGQk88p6NiUvPhLjwLQVSGUyDOMjRBjRHPvqhTjkfJmrjfCp10whvTvg5I0BeLGdTIzuM6Q-l2ml3iqzzTDd0n2h5ONuzcteFRcoLx-KgeZuJ0wEsaYp1pN5gEA3WxYW6iD6YxrlHX/s1600/Froxel.jpg" width="320" /></a></span></span></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif" style="font-size: xx-small;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><b>Casa de Froxel onde naceu Murguía</b></span></span></td></tr>
</tbody></table>
<span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><br /></span>
</span></div><div style="text-align: justify;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"> <span style="font-size: medium;">
Ao parecer, Antón Pan fixérase amigo do pai do patriarca das nosas
letras, o boticario Xoán Martínez de Castro, cando os dous principiaran
os seus estudos, amizade que levaría a Antón a ser o padriño do neno que
nacera na súa casa de Froxel o 17 de maio de 1833 e que se bautizaba ao
día seguinte no Santuario de Pastoriza co nome de Manuel Antonio
Martínez Murguía. O feito do segundo nome de Murguía é outra proba máis
desa amizade cos pais do historiador que, no momento do nacemento do
cativo estaban aínda solteiros. Se contextualizamos a situación, imaxinade o que era ser nai solteira naquel período e, por iso, que mellor lugar que traer ao mundo ao meniño nunha casa amiga, con coñecementos de medicina e lonxe dos "díxomes" da cidade.</span></span></span><br /></div><div>
<br />
<table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiEiT5JjzDtf3wGy4Vnb1J0jcXOVa5iTnBU3PwssU8E5sJBTJ-QSCA3H5aq7YSwB_ID4bOF2NpUraHWaVo9NR73Gz9PPDARrVcl4pywaWzODMIrnhRj5yu2G3DUCL8gagAFQSMyXlInDYl0/s1600/Froxel+anos+30.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="211" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiEiT5JjzDtf3wGy4Vnb1J0jcXOVa5iTnBU3PwssU8E5sJBTJ-QSCA3H5aq7YSwB_ID4bOF2NpUraHWaVo9NR73Gz9PPDARrVcl4pywaWzODMIrnhRj5yu2G3DUCL8gagAFQSMyXlInDYl0/w400-h211/Froxel+anos+30.jpg" width="400" /></a></span></span></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><b><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif" style="font-size: xx-small;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif">Froxel, anos 30</span></span></b></td></tr>
</tbody></table><p style="text-align: justify;">
<span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"> <span style="font-size: medium;">
Xoán Martínez de Castro era farmaceutico na rúa Garás da Coruña e
estableceuse despois, sobre o ano 1837, en Santiago de Compostela. Será
neste lugar precisamente onde o neno Manolito Murguía presencie os
sucesos do 23 de abril de 1846: o pronunciamento progresista que
iniciara Miguel Solís nos primeiros días dese mes de abril en Lugo
contra o goberno de Narváez e do que os derradeiros feitos aconteceran
nas rúas de Compostela, algúns deles diante da propia casa da familia
Martínez Murguía. Este fracasado levantamento (que rematou co
fusilamento dos oficiais en Carral) confluiría politicamente coa
primeira manifestación do galeguismo, que Murguía narrará máis tarde nun
artigo titulado <i>"La Voz de Galicia"</i> cun enorme sentimento.</span></span></span><span style="font-size: medium;"><br />
<span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><br /></span>
<span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif">
Manuel Murguía principia a estudar bacharelato na universidade a partir
de 1845, concluíndo o bacharel en filosofía en 1850 e, ao mesmo tempo, o
curso preparatorio de Medicina e Farmacia, que iniciara por desexo do
pai. Mais él tiña moi claros os seus gustos e, deste xeito, o interese
pola literatura e a historia faríano abandonar a carreira para dedicarse
plenamente co seu labor de escritor e investigador. Nestes anos, a vida
cultural de Compostela xiraba entorno ao <i>"Liceo de la Juventud", </i>onde se daban cita estudantes e intelectuais como Eduardo Pondal, Aurelio Aguirre ou Rosalía de Castro.</span></span></span><br /></p><p style="text-align: justify;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif">
En 1850 trasládase a Madrid para estudar Farmacia e alí relaciónase con
intelectuais como os irmáns Valeriano e Gustavo Adolfo Bécquer ou
Alejandro Chao. Catro anos despois publica o seu primeiro texto en
galego (o 1 de xuño de 1854) no álbum de Elena Avendaño, unhas
seguidillas tituladas "Nena das Soidades". En 1855 publica por entregas a
súa primeira novela: <i>"Desde el cielo"</i> e tamén colabora en xornais e revistas madrileñas da época como <i>"La Iberia"</i> e <i>"Las Novedades"</i>, nos que acadaría un notable éxito que lle permitiría publicar folletíns con obras como <i>"Mientras duermo", "Mi madre Antonia", "El ángel de la muerte" </i>e <i>"Los lirios blancos." </i></span></span><br />
</p><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjnfFl2VIEdY6x7nUIo_KlPDt_DyFtackmxi588u4m4aohAKpZv8NjO2r8IHr7-Sh1_GoHIfCBe9Ho9_xw4v40BAu3GZ_5urJVm28tYxsodxRX5eqJcHnd986IMBuQ4S-0unKm1-nYWp2K_/s1600/11_murguia_novo.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjnfFl2VIEdY6x7nUIo_KlPDt_DyFtackmxi588u4m4aohAKpZv8NjO2r8IHr7-Sh1_GoHIfCBe9Ho9_xw4v40BAu3GZ_5urJVm28tYxsodxRX5eqJcHnd986IMBuQ4S-0unKm1-nYWp2K_/w324-h400/11_murguia_novo.jpg" width="324" /></a></span></span></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif" style="font-size: xx-small;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><b>Murguía de novo</b></span></span></td></tr>
</tbody></table>
<span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"> </span></span><br />
</div><div style="text-align: justify;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"> <span style="font-size: medium;"> En Madrid tamén coñecería a Rosalía de Castro (hai versións que din que xa se coñeceran en Galicia). Ao escribir unha crítica de <i>"La flor"</i>,
o primeiro poemario de Rosalía, a relación entre ambos os dous foise
estreitanto ata o punto de ennoivaren e, o 10 de outubro de 1858,
casaban na madrileña igrexa de San Ildefonso. É indubidábel que Murguía
foi unha peza de apoio intelectual e social para Rosalía. Dende o
principio, animouna na súa carreira literaria e na publicación de obras
como <i>"Cantares gallegos"</i>, considerada o inicio do Rexurdimento literario galego, e mesmo chegou a publicar algunha obra súa sen o seu consentimento.</span></span></span><br /></div><div>
<span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><br /></span>
</span></div><div style="text-align: justify;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif">
<span style="font-size: medium;">Algo que debemos considerar como o primeiro puntal do Rexurdimento
foi o cambio operado en Murguía cando deixou o labor creativo, tras
acadar un grande éxito, para se dedicar por completo á investigación
histórica e á divulgación desta, así como a difundir o ideario político
xurdido, principalmente, das súas investigacións.</span></span></span><span style="font-size: medium;"><br />
</span><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif" style="font-size: medium;"><br /></span><span style="font-size: medium;">
</span><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span style="font-size: medium;"> En 1859 o matrimonio trasládase a Compostela, e con motivo do nacemento da súa primeira filla, en maio, publica <i>"La primera luz"</i>,
un libro de lecturas escolares estructurado en vinte temas de historia e
xeografía, que o Ministerio de Fomento recomendou para o ensino nas
escolas de Galicia. Esta obra sería reeditada en Lugo en 1868.</span></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span> </span></span><br /></div><div>
<table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgS2PQLXpdZOqd4vOlJH797bug6ITvPaRQzK7kXlVmX_tz8ZJ4QeoPEjIAJMfqOIYgSdHESXFSGROSZeQ5J53y7gP4iEvk7Tx_PjiqKIaWtuRIKvs3SynR7AGS7dFlUWpppeRN525vciU4R/s1600/Rosal%C3%ADa_e_familia_por_Juan_Palmeiro_e_fillos,_A_Matanza._1883-4.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgS2PQLXpdZOqd4vOlJH797bug6ITvPaRQzK7kXlVmX_tz8ZJ4QeoPEjIAJMfqOIYgSdHESXFSGROSZeQ5J53y7gP4iEvk7Tx_PjiqKIaWtuRIKvs3SynR7AGS7dFlUWpppeRN525vciU4R/w474-h640/Rosal%C3%ADa_e_familia_por_Juan_Palmeiro_e_fillos,_A_Matanza._1883-4.jpg" width="474" /></a></span></span></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif" style="font-size: xx-small;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><b>Murguía e Rosalía cos fillos</b></span></span></td></tr>
</tbody></table>
<span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"> </span></span><br />
</div><div style="text-align: justify;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"> En 1862 Murguía remata o seu <i>"Diccionario de escritores gallegos"</i> e tres anos máis tarde edita o primeiro tomo da súa <i>"Historia de Galicia"</i>.
Na revolución de setembro de 1868 sería secretario da Xunta
Revolucionaria de Santiago e despois nomeado director do Arquivo de
Simancas; en 1870 xefe do Arquivo Xeral de Galicia ata 1875; sería
director de <i>"La ilustración gallega y asturiana"</i> (1879) e máis tarde, no 1885, Cronista Xeral do Reino. No 86 (ao ano de morrer Rosalía) publica <i>"Los precursores"</i>, obra na que fai unha descrición de varios personaxes da vida cultural galega. En 1890 dirixe xunto con Alfredo Brañas <i>"La patria gallega"</i>,
boletín onde se deron as primeiras claves do que ía ser co tempo o
pensamento rexionalista galego. Tamén neste mesmo ano, Murguía publica
durante uns Xogos Florais en Barcelona un discurso (no que fala do
sentimento histórico e cultural diferenciador de Galicia) que foi moi
aplaudido e que fixo que o nomeasen <i>"Mestre en Gay Saber"</i>.</span></span><br /></div><div>
<table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjgq-xG3COtU7mruj2nFdK8qF7_0JV-mgXh-CsZka7aPH3ZSMSpZv3GBXnCQ6LblBwCbCh6X-yMTGn6z5IvTGVKmqy6Pu5FrAkbA1JjC5VPDeGZ_phPVO2ReNEcMQUUBdDTV_Axxh43k7Vq/s1600/Manuel_Murgu%C3%ADa,_o_d%C3%ADa_que_cumpriu_89_anos,_o_17_de_maio_de_1918.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjgq-xG3COtU7mruj2nFdK8qF7_0JV-mgXh-CsZka7aPH3ZSMSpZv3GBXnCQ6LblBwCbCh6X-yMTGn6z5IvTGVKmqy6Pu5FrAkbA1JjC5VPDeGZ_phPVO2ReNEcMQUUBdDTV_Axxh43k7Vq/w328-h640/Manuel_Murgu%C3%ADa,_o_d%C3%ADa_que_cumpriu_89_anos,_o_17_de_maio_de_1918.jpg" width="328" /></a></span></span></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif" style="font-size: xx-small;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><b>Manuel Murguía</b></span></span></td></tr>
</tbody></table>
<span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"> </span></span><br />
</div><div style="text-align: left;"><div style="text-align: justify;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"> <span style="font-size: medium;">
Pouco despois sería nomeado presidente da Asociación Rexionalista
Galega (ARG), a primeira organización política de signo decididamente
galeguista. Nos Xogos Florais de Tui de 1891, organizados pola ARG,
faríase reivindicación do uso propio do galego, lingua en que Murguía
pronuncia o discurso inaugural.</span></span></span><br /></div><span style="font-size: medium;">
<span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><br /></span>
</span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"> <i>¡O noso idioma!, o que falaron nosos pais e vamos esquecendo, o que falaron os aldeáns e nos achamos a punto de non entendelo.</i></span></span><br /></span></div><div style="text-align: left;"><span style="font-size: medium;">
<span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><br /></span>
<span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif">
Manuel Murguía sería destinado en 1892 á Biblioteca Universitaria de
Compostela, posto que exercería ata a súa xubilación en 1905.</span></span></span><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></span></div><div><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span style="font-size: medium;"> </span></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span style="font-size: medium;"> Con 72 anos xorde en Murguía a idea de crear unha Academia Galega da
Lingua, idea que comunicou a outros escritores nos faladoiros da Cova Céltica que se levaban a cabo na
libraría que Carré Aldao tiña na Coruña. Tamén,
no noso protagonista, xurdiría a teima de crear un dicionario da lingua
galega, porque se sentía falto de vocabulario; se cadra, a inexistencia
deste dicionario foi determinante para que a súa obra en galego fose tan
escasa. O día 25 de agosto de 1906 aprobouse a creación da Real
Academia Galega, que presidiría ata a súa morte.</span></span></span><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"> </span></span><span style="font-size: medium;"><br /></span></div><div><span style="font-size: medium;">
<br />
</span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"> O
día 1 de febreiro de 1923, a piques de cumprir 90 anos, Manuel Murguía
finou na súa casa da rúa de Santo Agostiño da Coruña, sendo soterrado no
camposanto de Santo Amaro.</span></span><br />
</span></div><div><br />
<span style="font-size: xx-small;">
</span><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgYxzoP94o9wk5W8PC6I6m8oDozXohbnHluMTtqcL9TAxyrYjm07HLnjvBQWjyNmOrXk4dpDRsGiw4IJN9WPqdcDgHC_jN5yZduLlz-jSW75YqBLqPhPeA7bHkXa5nUphHJWXIUKWkj6Nbu/s1600/1024px-Enterro_de_Murgu%25C3%25ADa%252C_1923.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="228" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgYxzoP94o9wk5W8PC6I6m8oDozXohbnHluMTtqcL9TAxyrYjm07HLnjvBQWjyNmOrXk4dpDRsGiw4IJN9WPqdcDgHC_jN5yZduLlz-jSW75YqBLqPhPeA7bHkXa5nUphHJWXIUKWkj6Nbu/s400/1024px-Enterro_de_Murgu%25C3%25ADa%252C_1923.jpg" width="400" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif" style="font-size: xx-small;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif"><b>Pasamento de Murguía</b></span></span></td></tr></tbody></table><span style="font-size: xx-small;">
</span><br />
<span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif" style="font-size: medium;"><span face=""arial" , "helvetica" , sans-serif">FONTES:</span></span><span style="font-size: medium;"><br />
<br />
Rabuñal Corgo, Henrique (1999): <i>Manuel Murguía</i>, Edicións Laiovento, Santiago.</span></div><div><span style="font-size: medium;"> </span></div><div><span style="font-size: medium;">Rabuñal Corgo, Henrique (coord.) (2000): <i>Manuel Murguía e Arteixo</i>, Edicións Espiral Maior, A Coruña. <br /></span><div style="text-align: left;"><span style="font-size: medium;">
</span><br />
</div></div>Xabier Maceirashttp://www.blogger.com/profile/02249218509505260903noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-671964409079393456.post-59313481327187845722023-10-15T19:43:00.006+02:002023-12-03T16:23:31.180+01:00HEMEROTECA<p> <i><b>La Voz de Galicia, </b></i><b>11 de xuño de 1969:</b></p><p><b></b></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><b><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiROrqLUUA0wkqHJ6jEjdjFuf3kvYr3r0RvnNH4566HlG4-NrfhyVdc1eo_TB-pwykHJLoVas2NZCLfqtK3acKU7UfDb_-VJhx0db4FM7yxCifPB1qPIdjuoyiSdolK5xAhzYbyntwDSUFwVG2dZB4idTGQys-ajYu1WEBOtw4NaqyjPmAGU7uHjb3g1mYK/s919/anexion%20ok.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="919" data-original-width="908" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiROrqLUUA0wkqHJ6jEjdjFuf3kvYr3r0RvnNH4566HlG4-NrfhyVdc1eo_TB-pwykHJLoVas2NZCLfqtK3acKU7UfDb_-VJhx0db4FM7yxCifPB1qPIdjuoyiSdolK5xAhzYbyntwDSUFwVG2dZB4idTGQys-ajYu1WEBOtw4NaqyjPmAGU7uHjb3g1mYK/w632-h640/anexion%20ok.jpg" width="632" /></a></b></div><b><br /><br /><br /></b><i><b></b></i><p></p>Xabier Maceirashttp://www.blogger.com/profile/02249218509505260903noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-671964409079393456.post-64679639806980947162023-10-07T22:06:00.000+02:002023-10-07T22:06:04.929+02:00UN PASEO POLO ONTE E O HOXE DE ARTEIXO<p><span style="font-size: medium;">Imaxe dos anos 60 da antiga estación dos trolebuses Coruña-Carballo, hoxe Supermercado Eroski.</span></p><p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh6ADQ6SPrj0xU658wTYVe63L_ljvERObzkkF1S-pMFfxWb-UFT7jPe-6kVzgyuF9kU59gWeLN6W4zDdVL2xH4iHUCbWajNOMHk5_zYuc_SVY-ziZxKFYGPQ6HjMrUfw5kt0YuVSWt0r1ca4RhPycFxGylskKHLVPxzBqCCBVtJQaXJYLqZpjdcMoiarPTZ/s579/Trole%201.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="395" data-original-width="579" height="272" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh6ADQ6SPrj0xU658wTYVe63L_ljvERObzkkF1S-pMFfxWb-UFT7jPe-6kVzgyuF9kU59gWeLN6W4zDdVL2xH4iHUCbWajNOMHk5_zYuc_SVY-ziZxKFYGPQ6HjMrUfw5kt0YuVSWt0r1ca4RhPycFxGylskKHLVPxzBqCCBVtJQaXJYLqZpjdcMoiarPTZ/w400-h272/Trole%201.jpg" width="400" /></a></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhM3333Zg08pmoWM3_vFQnGtiJ1PKXEUWira1f9Iu4HGNe2-uyY8BtJtfn84p3ZDoevIDUFHrMkD1hCpp3Z1a-SUnTXnNrkc504-Z_gzILYvbqNlmZdf2UXzjsAEBJCCkKgm2yay4uCthFeTuJNr_vmJjSmFIw-YZwZNPPNbwUV0VLSlCHMNGpAZNiVKLnO/s4160/Trole%202.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2805" data-original-width="4160" height="270" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhM3333Zg08pmoWM3_vFQnGtiJ1PKXEUWira1f9Iu4HGNe2-uyY8BtJtfn84p3ZDoevIDUFHrMkD1hCpp3Z1a-SUnTXnNrkc504-Z_gzILYvbqNlmZdf2UXzjsAEBJCCkKgm2yay4uCthFeTuJNr_vmJjSmFIw-YZwZNPPNbwUV0VLSlCHMNGpAZNiVKLnO/w400-h270/Trole%202.jpg" width="400" /></a></div><br /><br /><p></p>Xabier Maceirashttp://www.blogger.com/profile/02249218509505260903noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-671964409079393456.post-72896394088935160872023-09-29T13:02:00.001+02:002023-09-29T13:03:39.438+02:00A ROMARÍA DO SAN MIGUEL E A FEIRA DA MADEIRA DE PASTORIZA<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"> <span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span>Moito
hai escrito sobre a Virxe de Pastoriza mais, se cadra, a publicación
máis coñecida é <i>La leyenda de la Pastoriza</i>, unha obra
publicada por Emilia Pardo Bazán no ano 1887 que axudou, en gran
medida, a impulsar a devoción da santa arteixá que a insigne escritora
coruñesa denominaba como a Montserrat galega.</span></span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span> Conta
a lenda que a sagrada imaxe da santa estivo moito tempo oculta entre
uns penedos do monte do Castro para librala da posible profanación
dos invasores, ata que un día unha rapaciña que andaba pastando as vacas viu unhas luces no lugar e avisou os veciños. Remexeron entre as pedras e atoparon a imaxe dunha muller que de inmediato identificaron coa Virxe que tantos anos levaba agochada. Ao lugar do achado chámanlle desde aquel día "O berce da Virxe", que está xusto encol dun antigo dolmen derrubado. </span></span></span>
<span style="font-size: medium;">
</span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
</p><span style="font-size: medium;">
</span><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span> Aínda
que as romarías marianas xa tiveran unha gran repunta a comezos do
século XIX, a de Pastoriza tivo o seu pulo definitivo a partires de
que dona Emilia Pardo Bazán promovese, xunto con Álvaro Torres de
Taboada, a creación dun lugar de referencia no monte do Castro,
asentando no Berce a estatua da Virxe feita de granito polo mestre
canteiro de Ponteareas José Couto en 1887. </span></span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span></span></span></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgwEHHsIPbcCZ-Yn88KaVU2HZuLAA6SmK5wORHE8CIEr3cVJ2EuzbeFE2rMWhDm2Z290lRfqbUcFgOdKe5WAZR0a68_zCWOdpBF9i96W1x2lD8C80L705dXwImwnEqmL5MitqfnxZ8njRUik8ZtbyXVmQe9OKsJxGnSUBBUBy2Q5hxWNlEIs6D-Kn6wTLEe/s1600/89.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1288" data-original-width="1600" height="161" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgwEHHsIPbcCZ-Yn88KaVU2HZuLAA6SmK5wORHE8CIEr3cVJ2EuzbeFE2rMWhDm2Z290lRfqbUcFgOdKe5WAZR0a68_zCWOdpBF9i96W1x2lD8C80L705dXwImwnEqmL5MitqfnxZ8njRUik8ZtbyXVmQe9OKsJxGnSUBBUBy2Q5hxWNlEIs6D-Kn6wTLEe/w200-h161/89.jpg" width="200" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Arquivo do Reino de Galicia<br /></b></span></td></tr></tbody></table>
<p></p><span style="font-size: medium;">
</span><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span> A estatua da Virxe e a publicación do libro <i>La leyenda de la Pastoriza</i> foron sen dúbida ningunha o grande impulso para a romaría do San Miguel, que se empezou a celebrar nesta parroquia arteixá cada 29 de setembro e que ía ter gran devoción en toda a xeografía galega, principalmente entre as xentes
do mar.</span></span></span></p><span style="font-size: medium;">
</span><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span> Dende
aquel entón por ese lugar habían de pasar miles e miles de
romeiros para se liberar do pecado, curar doenzas ou curar de
certas enfermidades. Uns peregrinos que acudían, e seguen acudindo,
polo San Miguel a venerar a imaxe da Virxe de Pastoriza e cumprir coa tradición
de subir as escaleiras para chegar ata o Berce, onde fan o ritual de
daren tres voltas ás pedras dos cadrís, tres a imaxe de pedra da
Virxe e bicala, así como pasar por debaixo da pedra dolménica na
que tantos anos estivera agochada a talla da santa.</span></span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span></span></span></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj9v5CFFLfsPJo8VnR7fvXrBifiJvKa9sTYhKXlPwPLnW_cbxK39lekgzSAebvj0zUPIwTvTG2-lFGwUt5hJKaL6iN8pjzZa5H90q-32HwEnGReyD3H6guzeoL9Qh9aDzG8Fc12CsMXa-aidCPhg1Bw01yh6_5hivRjujhHcDJccusveIcj2R7jCHpJgPz0/s386/pasto%201.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="244" data-original-width="386" height="253" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj9v5CFFLfsPJo8VnR7fvXrBifiJvKa9sTYhKXlPwPLnW_cbxK39lekgzSAebvj0zUPIwTvTG2-lFGwUt5hJKaL6iN8pjzZa5H90q-32HwEnGReyD3H6guzeoL9Qh9aDzG8Fc12CsMXa-aidCPhg1Bw01yh6_5hivRjujhHcDJccusveIcj2R7jCHpJgPz0/w400-h253/pasto%201.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Arquivo do Reino de Galicia<br /></b></span></td></tr></tbody></table><span face="Carlito, sans-serif"></span><p></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"></span></span><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"><span style="font-size: medium;"> Naquela
hora, en Pastoriza tamén tiña lugar unha das feiras máis
importantes da comarca, a chamada Feira da Madeira, que se celebraba
o 28 de setembro, véspera de San Miguel, e os luns de Pascua.</span></span></span><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span> Nuns
tempos nos que os labregos do noso municipio traballaban arreo para
vender os produtos cultivados nas súas terras, que enchían as despensas
da cidade da Coruña, era de obrigado cumprimento a renovación de
utensilios e apeiros propios da labranza, de aí a importancia da
Feira da Madeira do San Miguel.</span></span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span></span></span></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiIZbOaAluOYJfLKI3tq1UmSWFtjGAcwS-8HfuvR2j437WlAEQFtHX15a6ORwD0SVswX7NS_GHweDpyIBmbq4QoYwUEcRw_GR0pBHLRGm8f-VC1GLqNp-hw_5_sUQfNk9n-wYpz8ejL-a-DZvC70GCuTH-RlRGHK0E6OLkIQdVC9RaLH4cuR6QfZyr0LIsc/s945/168.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="547" data-original-width="945" height="231" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiIZbOaAluOYJfLKI3tq1UmSWFtjGAcwS-8HfuvR2j437WlAEQFtHX15a6ORwD0SVswX7NS_GHweDpyIBmbq4QoYwUEcRw_GR0pBHLRGm8f-VC1GLqNp-hw_5_sUQfNk9n-wYpz8ejL-a-DZvC70GCuTH-RlRGHK0E6OLkIQdVC9RaLH4cuR6QfZyr0LIsc/w400-h231/168.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Pastoriza na primeira metade do século XX (Arquivo do Reino de Galicia)<br /></b></span></td></tr></tbody></table><p></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span> Na antedita feira, os nosos devanceiros
mercábanlles os apeiros necesarios para o desenvolvemento do seu traballo
no campo aos artesáns que acudían a Pastoriza a
ofreceren os seus produtos, sendo de gran sona os cesteiros da comarca
de Bergantiños, dos que era numerosa a súa presenza. Ofertaban
cestos de todo tipo, así como múltiples obxectos feitos de vime. Outro dos oficios presentes eran
os ferreiros, que traían os seus sachos, eixadas, forcadas... </span></span></span>
</p><span style="font-size: medium;">
</span><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span> Topónimos
como O Souto, A Fraga ou As Carballeiras facían alusión ao arborado
autóctono existente naquela hora. Antes da plantación masiva de
eucaliptos, os piñeiros e os castiñeiros dábanlle de comer a moita
xente, entre elas as piñeiras de Loureda, mulleres que recollían
polos montes da parroquia as piñas que posteriormente vendían no
Campo da Leña da Coruña e que se utilizaban para prender o lume nas
cociñas de ferro dos domicilios herculinos. Daqueles tempos data o seguinte cantar:</span></span></span></p><p style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm; text-align: center;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span>As de Loureda,</span></span></span></p><p style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm; text-align: center;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span>polas esquinas,</span></span></span></p><p style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm; text-align: center;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span>van preguntando</span></span></span></p><p style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm; text-align: center;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span>¿quen quere pinas?<br /></span></span></span></p><span style="font-size: medium;">
</span><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span> Dos
denominados "Pinos Reales" obtiñan as piñas para secar e conseguir os
piñóns que servían de adobo para facer as morcillas. Aínda non
hai moito, houbo alguén que nos dixo “antes a leña era pan de
comer”.</span></span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span></span></span></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjt-Kms_RjRBnCbfHbGh4MOjWsBK_HQGrNJlExKNhMwnA730XEXEXH53L7OFBtK2LQ89nJPHU5uteAK2O2VOF0B18THNJF0ySbC5a7xW8U68JmC5fQA1efCpABfIevB88EzNJGx2bo5YAjz2-8s7m-v2nhc2iYcP0NfqDE6K7ew0h6gFbn-DwTlHC-azfaD/s399/PASTORIZA%201.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="240" data-original-width="399" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjt-Kms_RjRBnCbfHbGh4MOjWsBK_HQGrNJlExKNhMwnA730XEXEXH53L7OFBtK2LQ89nJPHU5uteAK2O2VOF0B18THNJF0ySbC5a7xW8U68JmC5fQA1efCpABfIevB88EzNJGx2bo5YAjz2-8s7m-v2nhc2iYcP0NfqDE6K7ew0h6gFbn-DwTlHC-azfaD/w400-h240/PASTORIZA%201.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><b>Pastoriza na primeira metade do século XX (Arquivo do Reino de Galicia)<br /></b></span></td></tr></tbody></table><p></p><span style="font-size: medium;">
</span><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span> A
madeira de piñeiro dos nosos montes tronzábase en roldos e
posteriormente transportábanse ata A Coruña para vender no Campo da
Leña. Os tratantes de madeira que se encargaban de mercala para a
súa posterior venda recibían o nome de “fragueiros”. Esta era
outra das actividades que tamén se realizaban no San Miguel de
Madeira, que parece ser que era como os vellos de antes denominaban a
esta feira. A memoria de Geluca Naya, nacida en Pastoriza en 1932, garda moitas anécdotas vividas nos tempos nos que súa nai Lola rexentaba unha taberna nesta parroquia.</span></span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span> "O día da Madeira nós xa non íamos á cama. Mira, San Miguel era o 29 e o día da Madeira era o 28, pero os artesáns xa viñan o 27. Eran da parte de Soandres e de Santa Margarita de Montemaior e traían cestos, paxes, arados de pau... Deixaban todo no campo e despois viñan para a nosa casa. E estaban toda a noite con refeighadas e reñían en condicións. Eu pasaba o tempo con eles. Cantaban refeighadas desas de...</span></span></span></p><p style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm; text-align: center;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span>Soliño da miña vida,</span></span></span></p><p style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm; text-align: center;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span>prenda do meu paladare,</span></span></span></p><p style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm; text-align: center;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span>si non imos para hoxe</span></span></span></p><p style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm; text-align: center;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span>mañán vimos aquí a xantare. </span></span></span><span face="Carlito, sans-serif"></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span face="Carlito, sans-serif"><span style="font-size: medium;"></span></span><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span>...unha cousa así, e o outro contestáballe. Tamén recordo que unha vez reñeron alí a mazo unha noite, pero cantando con regheifas, por unha parexa de bois. Algunha faena lle fixera un ao outro... fuches comprar aqueles bois e fixeches esto e o outro contestáballe que non fora así... reñían, pero con regheifas. Eu pasábaoo moi ben, moi ben".</span></span></span></p><p style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm; text-align: center;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span>Ti non te apures</span></span></span></p><p style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm; text-align: center;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span>que ti aínda non marchas aghora</span></span></span></p><p style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm; text-align: center;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span>porque ti non marchas de aquí</span></span></span></p><p style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm; text-align: center;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span>sen comer na Casa Lola.<br /></span></span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span>Ana Mosquera, nada en Pastoriza en 1951, recorda que "a festa da madeira do 28 de setembro era algo que nos encantaba... é que ademais miña avoa, a nai de miña nai, era de Soandres e desa zona eran moitos dos que vendían aquí os paxes, os cestos, os mangos para as ferramentas, as caínzas, os fungueiros dos carros... Todo iso estendíase polo que era o campo de Pastoriza, que abarcaba a zona na que actualmente está o Mesón de Pastoriza. A Feira da Madeira celebrábase o 28 de setembro e tamén o luns de Pascua, había dúas feiras da madeira".<br /></span></span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span>Coa
grande industrialización iniciada nos anos 60 en Sabón, dando pé á
expropiación das terras de cultivo para a creación do polígono,
así como da refinería na zona de Meicende, foise erradicando a
actividade agrícola que, ata aquel momento, foi o principal medio de
vida dos habitantes da nosa contorna.</span></span>
</span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span> Con
todo, ata os anos 90 do século pasado, aínda era habitual ver polo
San Miguel ao señor Riobóo, veciño e ferreiro de Pastoriza, ofertar
os seus artigos na praza do Santuario. Hoxe, o único que se conserva da Feira da Madeira son algúns recordos que os veciños e veciñas de certa idade manteñen vivos na súa memoria. </span></span></span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span>(Este texto é un dos 50 capítulos lo libro <i>Crónicas de Arteixo III</i>) </span></span></span>
</p><span style="font-size: medium;">
</span><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-size: medium;"><span face="Carlito, sans-serif"><span> </span></span></span><a class="goog-inline-block share-button sb-email" href="https://www.blogger.com/share-post.g?blogID=671964409079393456&pageID=473700894513516543&target=email" target="_blank" title="Enviar por correo electrónico"><span class="share-button-link-text"><br /></span></a><a class="goog-inline-block share-button sb-blog" href="https://www.blogger.com/share-post.g?blogID=671964409079393456&pageID=473700894513516543&target=blog" target="_blank" title="BlogThis!"><span class="share-button-link-text"></span></a><a class="goog-inline-block share-button sb-twitter" href="https://www.blogger.com/share-post.g?blogID=671964409079393456&pageID=473700894513516543&target=twitter" target="_blank" title="Compartir en Twitter"><span class="share-button-link-text"></span></a><a class="goog-inline-block share-button sb-facebook" href="https://www.blogger.com/share-post.g?blogID=671964409079393456&pageID=473700894513516543&target=facebook" target="_blank" title="Compartir en Facebook"><span class="share-button-link-text"></span></a><a class="goog-inline-block share-button sb-pinterest" href="https://www.blogger.com/share-post.g?blogID=671964409079393456&pageID=473700894513516543&target=pinterest" target="_blank" title="Compartir en Pinterest"><span class="share-button-link-text"></span></a>
</p><div class="post-footer"><div class="post-footer-line post-footer-line-1">
</div></div>Xabier Maceirashttp://www.blogger.com/profile/02249218509505260903noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-671964409079393456.post-52606969387201383732023-09-24T20:26:00.002+02:002023-09-24T20:30:28.471+02:00ROMARÍA DOS REMEDIOS DE ANZOBRE DE 1959<p style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"> Tal día coma hoxe, o 24 de setembro de 1959, no Pazo de Anzobre celebrábase a Romaría dos Remedios, unhas festas que estiveran animadas pola orquestra dos irmáns Mallo de Feáns e os irmáns Pita. </span></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"> Como recordo daquel día de hai 64 anos, nas Crónicas de Arteixo desta semana compartimos este marabilloso cartel que apareceu hai unhas semanas na portada da páxina web de Galiciana e que nos pasou o amigo Chema Rei Lema, sempre xeneroso cun servidor con este tipo de tesouriños.</span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span style="font-size: medium;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhDtsscghidABTC9OGVNppqQwwWtiX-B4TiqmBWfnUKuqEcAbRxLodGyTA5H4Jt8UkJuKiq3tJK82dx1wQoQ5L0HMjfTVuyOFxttRlKnC7_op2z-HgByYccivQQZyDC0R_8sOK3O9buJ9_40WjMjNr5G94YKt-4km2ulFVESMowSSQjNbbPOBktS-4XqXN4/s1045/Anzobre,%201959.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1045" data-original-width="971" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhDtsscghidABTC9OGVNppqQwwWtiX-B4TiqmBWfnUKuqEcAbRxLodGyTA5H4Jt8UkJuKiq3tJK82dx1wQoQ5L0HMjfTVuyOFxttRlKnC7_op2z-HgByYccivQQZyDC0R_8sOK3O9buJ9_40WjMjNr5G94YKt-4km2ulFVESMowSSQjNbbPOBktS-4XqXN4/w594-h640/Anzobre,%201959.jpg" width="594" /></a></span></div><br /><p></p>Xabier Maceirashttp://www.blogger.com/profile/02249218509505260903noreply@blogger.com0